Kde končia bojové zástavy?

Už v starovekej Číne, Egypte, či Rímskej ríši používali textilné pruhy pripevnené na žrdiach a kópiách (teda predchodcov dnešných zástav) na označenie vojenských jednotiek. Neskôr bolo vo vojnových konfliktoch vecou cti získať protivníkovu bojovú zástavu. Preto ju zvyčajne chránili najlepší vojaci. Symbolický význam bojových zástav pretrváva dodnes. U nás bojovú zástavu prepožičiava prezident republiky na návrh ministra obrany.

Po zrušení zväzku alebo útvaru sa bojová zástava aj s príslušnou dokumentáciou ukladá v depozite Vojenského historického múzea (VHM) v Piešťanoch, ktoré je súčasťou Vojenského historického ústavu Bratislava.

 

Tam skončila aj bojová zástava slovenského kontingentu z operácie KFOR v Kosove, ktorú na decembrovom slávnostnom nástupe v Prešove odovzdal jeho posledný veliteľ podplukovník Jozef Zekucia. Zástupca riaditeľa VHM plukovník v zálohe Miroslav Mihálik hovorí o ďalšom osude bojovej zástavy z Kosova: „Prevzali sme ju aj s príslušnou dokumentáciou do nášho zbierkového fondu. V súčasnosti v ňom máme 65 bojových zástav. Medzi nimi je aj 18 replík. Je to dôsledok stavu, že pri delení bývalej federálnej armády ČSFR slovenská strana nenástojila na delení exponátov pražského Vojenského historického múzea. Preto sme dali vyrobiť repliky zástav, ktoré sa dotýkajú našej slovenskej vojenskej histórie. Sú medzi nimi aj zástavy čs. legionárov.“

 

Výroba repliky však nie je lacný špás. Napríklad náklady na zhotovenie repliky bojovej zástavy pešieho pluku 39 Výzvedného generála Grazianiho stála takmer 4 tisíc eur a obdobné sú ceny aj ostatných replík. Sú medzi nimi napríklad legionárske zástavy 23. streleckého pluku, ktorý vo Francúzsku vytvorili predovšetkým americkí Slováci či 12. streleckého pluku M. R. Štefánika z čs. légií v Rusku, ale aj 311. čs. bombardovacej perute v čase druhej svetovej vojny vo Veľkej Británii, 2. paradesantnej brigády, 1. pešieho pluku bývalej 1. čs. divízie vo Francúzsku, 11. čs. poľného práporu východného. V dobách medzivojnovej čs. republiky bojové zástavy darovali útvarom mestá, v ktorých pôsobili. Napríklad jazdeckému pluku 3. Svätopluka kniežaťa Veľkomoravského Nové Zámky, delostreleckému pluku 110. Nitra, pešiemu pluku 41. Dr. Edvarda Beneša Žilina, leteckému pluku 3. Generála letectva M. R. Štefánika Piešťany, horskému pešiemu pluku 2. Ružomberok a ženijnému pluku 4. Bratislava.

 

Prvá zástava, ktorá bola aj s dokumentáciou odovzdaná do zbierok múzea bola bojová zástava bývalého spojovacieho učilišťa v Novom Meste nad Váhom, poslednou už spomínaná bojová zástava slovenského kontingentu z operácie KFOR v Kosove. Najstaršou bojovou zástavou je práporec hraničiarskeho práporu 10. z Trebišova, z druhej polovice 20- tých rokov minulého storočia. Bojové zástavy sú uložené v depozite, v budove vojenského múzea (kde predtým sídlil štáb leteckého pluku v Piešťanoch).

 

Zástavy musia byť uložené v suchu, chránené od priameho slnečného svetla v špeciálnych regáloch. Na všetky zástavy postupne podľa Miroslava Mihálika pribudnú aj ochranné látkové obaly. Ich uskladnenie je však len jednou časťou práce. „V nasledujúcom období nás čaká samotné historické bádanie o jednotlivých zástavách, ich osudoch. Veď bojové zástavy sú súčasťou našej vojenskej histórie,“ pripomína zástupca riaditeľa Vojenského historického múzea v Piešťanoch.