KFOR: Generálny štáb odmieta nepresné správy

„Mysleli na mŕtvych a zabudli na živých.“ Takto sugestívne začínala reportáž v hlavnej spravodajskej relácii Televízie Markíza zo 6. marca. Tá súvisela s januárovou nehodou vojenského lietadla AN-24 a hovorila o nespokojnosti príslušníkov misie KFOR s postupom ozbrojených síl. „Vojaci, ktorí v Kosove ostali, dnes tvrdia – smrť našich kamarátov sa nás hlboko dotkla, od armády, ktorá nás na misiu vyslala, sme čakali viac,“ konštatuje televízia. Svoje tvrdenia pritom opiera o telefonický rozhovor s nemenovaným členom misie.

Tendenčnosť spracovania nech posúdia iní, v reportáži však zaznelo niekoľko prekvapujúcich tvrdení. Napríklad to, že o tragédii sa vojaci dozvedeli z internetu. Áno, možno jednotlivec, nachádzajúci sa v čase osobného voľna v spoločenskej miestnosti pri počítači na základni. Hovoriť však o tom, že na tento informačný kanál bola odkázaná stovka slovenských príslušníkov misie, je prinajmenšom prehnané. Okamžite po potvrdení nehody dostal veliteľ kontingentu informáciu priamo od náčelníka generálneho štábu. V tom momente vydal úlohy nevyhnutné ku kompletizácii potrebných údajov o rotujúcich príslušníkoch misie z paluby AN-24. Všetkým vojakom zároveň umožnil zatelefonovať rodinám, že oni sú v poriadku. A to všetko ešte v osudný štvrtkový večer.

Podobných príkladov je v reportáži podstatne viac. Príslušníci ozbrojených síl prechádzajú aj pred pôsobením na misii psychologickou prípravou. Práve preto, aby zvládali krízové situácie. Smrť kolegov a priateľov však znáša ťažko každý z nás. Nezastupiteľnú úlohu vtedy zohrávajú velitelia, ktorí výborne poznajú všetky dobré aj zlé vlastnosti svojich chlapcov. V zahraničných operáciách navyše pôsobia aj vojenskí duchovní a psychológovia. Nie inak tomu je aj v Kosove. Na základni Šajkovac je dislokovaná spoločná česko-slovenská jednotka. Vyplýva z toho, že duchovnú službu a psychologickú podporu poskytovali v minútach a dňoch po tragédii príslušníci Armády Českej republiky. V rámci aktuálnej rotácie zase pôsobí slovenský duchovný. No a ten vykonáva pastoračnú službu samozrejme aj pre českých vojakov. O tom je vzájomná spolupráca a princíp rotácií. Takže o akej chýbajúcej psychologickej podpore to vlastne hovorila televízna reportáž?

Redaktorka v príspevku konštatovala aj to, že armáda „po skončení misie jej členov jednoducho nevezme späť do svojich radov:“ Ide však opäť o zavádzanie verejnosti. Ozbrojené sily potrebujú každého skúseného profesionála. Snažia sa o čo najefektívnejšie využitie jeho potencionálu. Ponúknu mu preto zodpovedajúcu prácu podľa aktuálnych potrieb a požiadaviek. Od profesionálneho vojaka sa vyžaduje mobilita. Ľudovo povedané, dobrovoľnosť končí podpisom kontraktu, funguje na rozkaz. Profesionál si nemôže vyberať miesto pôsobiska, slúži tam, kde je potrebný. Jeho výhody sú vyvážené povinnosťami. A vedia to všetci, aj tí na misii.

Dalo by sa pokračovať vo výpočte nepresností v príspevku. Nemá to však reálny zmysel. Keď stratíte kamaráta, je to ťažké. Mnohé vnímate inak, kriticky a v čiernych farbách. Len ťažko si udržíte profesionálny odstup. Ten by si však mal udržať novinár. To je už ale otázka overovania faktov a spôsobu spracovania reportáže.