KFOR : Nikdy nebudeš kráčať sám

„Hodinovú pohotovosť na výjazd po prijatí povelu stále držíme, ale noc v Kosove bola pokojná, takže je všetko v poriadku,“ hovoril nám pokojným hlasom dnes ráno pplk. Jozef Zekucia, veliteľ slovenského vojenského kontingentu KFOR v Kosove. Jeho 122-členná rota na základni Šajkovac je však ako 2. taktická rezerva veliteľa KFOR pripravená zasiahnuť. Najmä ak by po štvrtkovom verdikte Medzinárodného súdneho dvora v Haagu o vyhlásení suverenity Kosova vznikli na jeho území nepokoje.

Spolupatričnosť aj po službe

Pplk. Zekucia hovorí, že práve v takýchto vypätých situáciách sa prejavuje súdržnosť jeho jednotky. O profesionálne korektné, ale aj o ústretovo priateľské vzťahy sa v rámci 16-tej rotácie slovenských vojakov v KFOR (spravidla vojaci rotujú po pol roku) dôstojníci, poddôstojníci aj vojaci usilujú už od začiatku svojho nasadenia na jar tohto roka. A to presne v duchu motta, ktoré majú vyšité aj na rukávovom znaku svojej rotácie: „Nikdy nebudeš kráčať sám.“ „Najhoršie by bolo, keby sa niekto, povedzme, že aj pre problémy doma, začal pred druhými uzatvárať, vyčleňovať z kolektívu a izolovať. To nejde, úlohy plníme spoločne. Jeden na druhého sa musíme spoľahnúť. Preto si veliteľ či kolega musí takéto zmeny správania vždy všimnúť a svojmu kolegovi v rámci svojich možností pomôcť,“ rozpráva náčelník štábu major Andrej Staško. Dodáva, že počas nasadenia v zahraničí je pre každého vojaka mimoriadne dôležité rodinné zázemie. „Vojaci okrem občas organizovaného spoločného výletu nemajú po náročných strážnych, hliadkovacích či ďalších službách povolené žiadne vychádzky do civilného sektora, takže celý svoj voľný čas musia tráviť na základni Šajkovac,“ pokračuje pplk. Zekucia. Je preto mimoriadne dôležité aby v rámci psychohygieny a udržania morálky mali na základni ponuku voľnočasových aktivít. K dispozícii majú posilňovňu, hrajú futbal, volejbal či nohejbal. „Ak bude situácia pokojná, v nedeľu máme naplánovaný turnaj v pokri a pre veriacich vojakov duchovný jednotky kapitán Marek Ignacik bude slúžiť omšu. Rád by som spomenul nedávny medzinárodný turnaj vo floorbale, kde sme spomedzi deviatich tímov skončili druhí za Fínmi, no pred Švédmi a kamarátmi z českého kontingentu,“ spomenie pplk. Zekucia.

Postihnutým povodňami, pamiatke spolubojovníka

V zmysle svojho hesla „Nikdy nebudeš kráčať sám“ slovenskí vojaci v KFOR myslia aj na iných. „14. júna sme počas našej dovolenky spolu s veliteľom čaty nadporučíkom Jánom Šepitom odovzdali v Markovciach pri Michalovciach 800 Eur. Vyzbierali sme ich v rámci kontingentu a venovali ľuďom v povodňami postihnutej obce,“ hovorí veliaci poddôstojník jednotky štábny nadrotmajster Marek Stretavský. Pre príslušníkov slovenského kontingentu KFOR však nezostanú sami ani vojaci, ktorí v tejto operácii položili svoje životy. Sú s nimi nielen v myšlienkach. „15. mája sme zorganizovali spomienkové smútočné stretnutie v Sekirači, kde pred ôsmimi rokmi zahynul rotný Miroslav Hajdúch. Na mieste jeho úmrtia stojí drevený kríž. No keďže sa na jeseň účasť Slovákov v operácii KFOR končí, náš veliteľ pplk. Zekucia prišiel s myšlienkou, aby sme drevený kríž nahradili trvanlivejším, kovovým,“ povie duchovný kpt. Ignacik. O celkovom zámere a práci svojich podriadených hovorí veliteľ čaty logistickej podpory nadporučík Marek Krchňavý: „Desiatnici Marián Lacko a Michal Kozjatek spolu so slobodníkom Jánom Merovským vyrobili nový kríž z nábojníc. Na pietnom mieste osadíme aj kovový slovenský štátny znak, aby tu aj po našom odchode ostala trvalá pamiatka na zosnulého kolegu, ktorý slúžil v KFOR pred nami. A tiež aby si i domáci obyvatelia uchovali v pamäti, že aj slovenskí vojaci v rámci operácie KFOR počas celého desaťročia prispievali k znormalizovanou života v Kosove, a že tu položili aj svoje životy.“

Všetci vojaci zo 16. slovenskej rotácie KFOR sú zdraví a spoľahlivo si plnia svoje úlohy.