KKC 101-141

Ježiš Kristus – jediné Slovo Svätého písma

Len ľudskou rečou sa Boh musel prihovoriť ľudom, aby dokázali pochopiť Jeho slová. Lebo tak, ako sa Slovo stalo podobné človeku, tak sa stalo podobné aj ľudskej reči.  

V Svätom písme sú všetky slová Božie ,lebo len skrze Neho môžu byť tieto slová živé, jediné a bez konca. Tak ako si cirkev váži Kristovo telo, váži si aj Božie písmo, ktoré je neustále podávané veriacim ako Chlieb života. Jedine slovom zo Svätého písma sa dokážeme nasýtiť a načerpať silu, ktorá je potrebná pri budovaní Cirkvi.

Inšpirácia a pravdivosť Svätého písma

  Z vnuknutia Svätého Ducha  bolo napísané Sväté písmo a pri tom sme si vedomí že Cirkev pokladá tieto slová za posvätné a kánonické a čo je najviac dôležité, že Božie. Jediným autorom Svätého písma je Boh, no skrze ľudí, inšpirovanými jedine Bohom, bolo Sväté písmo napísané. Boh je hlavným autorom Svätého písma nielen tým, že dal prvý podnet k jeho napísaniu, ale v prvom rade tým, že duchovne, morálne ale aj fyzicky napomáhal autorovi.

Knihy Svätého písma boli inšpirované Svätým Duchom, takže verne a bez omylu učia pravdu, ktorú Boh zjavil svätopiscom a ktorú svätopisci napísali.K porozumeniu Svätého písma potrebujeme Svätého Ducha ,aby nám otvoril myseľ a prečítané slovo premenil na živú kresťanskú vieru.

Duch Svätý vykladá Písmo

Skrze človeka, bolo Sväté písmo napísané ľudským spôsobom, preto je potrebné upriamiť pozornosť na to, čo chcel Boh povedať a čo napísali svätopisci.

Pri zisťovaní zmyslu napísaného slova treba brať do úvahy i dobu a kultúru v akej svätopisci žili, lebo slovo bolo ináč podané ako napísané.

Jestvujú tri kritéria, ktoré Druhý vatikánsky koncil vydal na výklad Svätého písma, tak aby slovo neostalo mŕtve ale živé:

1. Aj keď Sväté písmo je veľmi rozdielne v jednotlivých knihách, ako celok vytvára veľkú jednotu. Sväté písmo nám vlastne odhaľuje Kristovu náuku, ktorá nadobudla svoje pochopenie až po Jeho zmŕtvychvstaní, lebo dovtedy bolo písmo nejasné a nepochopiteľné.

2. So zreteľom na živú tradíciu Cirkvi, je potrebné čítať Sväté písmo, lebo hodnota Svätého písma je napísaná v srdci Cirkvi ako na papieri. Veď duchovný výklad Písma neustále dáva Duch Svätý.

3. Analógia viery je spojitosťou právd viery navzájom v celom pláne Zjavenia, preto je dôležité ju brať do úvahy.

ZMYSLY SVÄTÉHO PÍSMA

V Písme svätom rozlišujeme dvojaký zmysel a to slovný a duchovný. Toto rozlíšenie je podľa dávnej tradície,  kde sa duchovný zmysel delí ešte na alegorický- správne chápajúci , morálny- správne konajúci , anagogický- správne smerujúci .

Slovný zmysel. Všetky zmysly Svätého písma sa zakladajú na jednom, jedinom zmysle a to slovnom, lebo zmysel Písma dávajú slová.

Duchovný zmysel. V duchovnom zmysle, nám Sväté písmo dáva nielen slová ale i to, aké skutočné udalosti sa odohrali.

1. Alegorický zmysel - zmysel v ktorom chápeme správne udalosti a hlbšie sa ponoríme do tajomstva Ježiša Krista.

2. Morálny zmysel - zmysel, ktorý nás vedie k správnemu konaniu pozemského života.

3. Anagogický zmysel - zmysel smerujúci k tomu najlepšiemu cieľu v našom pozemskom živote – do nebeského Jeruzalema, do večného života.

Stredoveké dvojveršie zhŕňa význam týchto štyroch zmyslov Svätého písma takto: Slovo [slovný zmysel] učí, čo sa stalo, alegória, čo máš veriť, morálny [zmysel], čo máš robiť, anagógia, kam máš smerovať.“

Jedine autorita cirkvi, nám zaručuje správne chápanie a výklad písma, lebo smernice vydané touto autoritou sú plnením Božieho poverenia a služby voči Bohu. „Neveril by som evanjeliu, keby ma k tomu nepobádala autorita Cirkvi ¬– Ego vero Evangelio non crederem, nisi me catholicae Ecclesiae commoveret auctoritas.“

KÁNON  SVÄTÉHO  PÍSMA

Apoštolská Tradícia umožnila Cirkvi rozoznať, ktoré spisy majú byť započítané do zoznamu posvätných kníh. Tento úplný zoznam sa volá „kánon“ Svätého písma. Obsahuje 46 spisov Starého zákona (45, ak sa Jeremiáš a Náreky počítajú spolu) a 27 spisov Nového zákona. Sú to:

Knihy Starého zákona: Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium, Jozue, Sudcovia, Rút, Prvá a Druhá kniha Samuelova, Prvá a Druhá kniha kráľov, Prvá a Druhá kniha kroník, Ezdráš, Nehemiáš, Tobiáš, Judita, Ester, Jób, Žalmy, Príslovia, Kazateľ, Pieseň piesní, Múdrosť, Sirachovec, Izaiáš, Jeremiáš, Náreky, Baruch, Ezechiel, Daniel, Ozeáš, Joel, Amos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Aggeus, Zachariáš, Malachiáš, Prvá a Druhá kniha Machabejcov.

Knihy Nového zákona: Evanjeliá podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána, Skutky apoštolov; listy svätého Pavla: Rimanom, Prvý a Druhý list Korinťanom, List Galaťanom, Efezanom, Filipanom, Kolosanom, Prvý a Druhý list Solúnčanom, Prvý a Druhý list Timotejovi, List Títovi, Filemonovi; List Hebrejom, Jakubov list, Prvý a Druhý Petrov list, Prvý, Druhý a Tretí Jánov list, Júdov list; Zjavenie apoštola Jána (Apokalypsa).

STARÝ ZÁKON

Ježiš Kristus nikdy neodvolal Starú zmluvu, ale budoval svoje učenie na nej, preto je neoddeliteľnou súčasťou Svätého písma. Základný kameň Kristovej cirkvi nám dal Starý zákon, ktorý aj keď nebol dokonalý, dal základ našej spásy. Nový zákon nikdy nechcel odmietať myšlienky Starého zákona a o toto sa i Cirkev neustále snažila a snaží, aby veriaci si ctili Starý zákon ako pravé Božie slovo. (marcionizmus).

NOVÝ ZÁKON

Úplnú pravdivosť Božieho zjavenia nám podávajú spisy Nového zákona, lebo tou najhlavnejšou postavou je Ježiš Kristus, ktorý účinkoval tu na zemi pod vedením Svätého Ducha. Evanjeliá sa stali najdôležitejšou časťou Svätého písma, lebo boli o učení a účinkovaní nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Pri zostavovaní evanjelií rozlišujeme tri etapy:

1. Ježišov život a učenie. Všetky štyri evanjeliá Cirkev uznáva ako najdôvernejšie spisy, ktoré podávajú to čo Ježiš Kristus počas svojho účinkovania naozaj robil až do Nanebovzatia.

2. Ústne podanie. Apoštoli osvietení Duchom pravdy, ľuďom rozprávali o všetkom čo Ježiš Kristus konal a učil, keď bol v ich prítomnosti do Jeho nanebovstúpenia.

3. Písané evanjeliá. Tieto evanjeliá, svätopisci písali pravdivo a úprimne. Zhrnuli mnohé veci, ktoré boli ústne alebo písomne odovzdané,  a ľuďom takto podali skutočnosť o Ježišovi Kristovi.

Evanjeliu sa dodnes dáva veľká úcta, pretože sa číta v každej liturgii a dáva sa mu veľký neoceniteľný význam. V evanjeliách, ktoré majú štyri podoby sa píše o Ježišovom účinkovaní tu na zemi až do svojho nanebovstúpenia. V nich nachádza ľudská duša všetko to, čo potrebuje pre svoj pozemský a večný život.

JEDNOTA STARÉHO A NOVÉHO ZÁKONA

Cirkev vo svojom učení stále dávala dôraz na jednotu Starého a Nového zákona, lebo diela vykonané v Starej zmluve boli predobrazom zmluvy Novej. A tak kresťania čítajú Starý zákon vo svetle zosnulého a vzkrieseného Krista. Toto typologické čítanie ukazuje nevyčerpateľný obsah Starého zákona. Nemá však dať zabudnúť, že Starý zákon si zachováva vlastnú hodnotu Zjavenia, ktorú potvrdil sám náš Pán. Ostatne aj Nový zákon treba čítať vo svetle Starého. Prvotná kresťanská katechéza ho stále používala. Podľa dávneho výroku je Nový zákon skrytý v Starom a Starý je zjavný v Novom.  Typológia znamená dynamický pohyb k zavŕšeniu Božieho plánu, keď bude „Boh všetko vo všetkom“ (1Kor 15,28).

Sväté písmo v živote Cirkvi

Sväté písmo je veľkou oporou a životnou silou pre Cirkev. Pre všetkých čo do Cirkvi patria je Sväté písmo  posilou vo viere a nekonečným pokrmom pre duchovný život a je otvorené pre všetkých veriacich v Ježiša Krista.

Pre pastoračnú a kazateľskú činnosť  je štúdium Svätého písma neoddeliteľnou súčasťou, lebo kresťanské poučovanie musí vychádzať jedine z neho. Lebo nepoznať Písmo znamená nepoznať Krista. Cirkev všetkých napomína a vyzýva často čítať Sväté písmo, aby sa nám dostalo poznanie o Ježišovi Kristovi.

Zhrnutie

Ježiš Kristus je celým Božím písmom, lebo ono hovorí o Kristovi a zároveň ho aj spĺňa.

Keďže Sväté písmo je naozaj inšpirované Bohom, obsahuje jedine Božie slovo a ním aj je.

Autori Svätého písma sú inšpirovaní jedine Bohom a ten skrze nich aj takto pôsobí a zaručuje jeho neomylnosť a spasiteľnú pravdu.

Jedine pôsobením Svätého Ducha môžeme pochopiť čo Boh chcel povedať skrze Písmo sväté, aby nám mohol zjaviť všetko čo je potrebné pre našu spásu.

Všetky knihy Starého a Nového zákona- 46 kníh Starého zákona a 27 kníh Nového zákona, Cirkev prijala ako inšpirované Svätým Duchom a tak ich má aj v úcte.

Evanjeliá, ktoré sú štyri, majú dôležité a ústredné miesto v Písme svatom, lebo ich stredobodom je Ježiš Kristus.

Boží plán a Božie zjavenie sa nám odkrýva v jednote Starého a Nového zákona, ktoré sa vzájomne objasňujú a utvrdzujú, že sú pravým Božím slovom.