KKC 1210-1284

Sviatosť krstu 

Krst

Krst je kresťanský symbolický úkon o ktorom sa najčastejšie hovorí v Novom zákone. Pre nás najdôležitejšie sú state Mt 28,19 a Mk 16,16, tzv. misijný Ježišov príkaz . Formula úkonu krstu pochádza práve z citátu z Mt 28,19. Je to tzv. trinitárna formulácia, vzývajúca Najsvätejšiu Trojicu.

Prijímateľ krstu prijíma nezmazateľný znak, teda má pretrvávajúci účinok. Tento znak je podľa teológie sv. Tomáša Aquinského vtlačený do duše človeka a usmerňuje pokrsteného k pravému kultu Boha.

Podľa II. Vatikánskeho koncilu, ktorý nadväzuje na učenie sv. Tomáša, krstom nadobúdame kňazstvo Ježiša Krista vo všeobecnom zmysle.

Krst je predovšetkým sviatosťou viery, je bránou do nového života a Božieho kráľovstva, súčasne znamená včlenenie do Kristovho Tajomného Tela a zmýva hriechy, predovšetkým dedičný hriech.

Sila krstu pramení z veľkonočného tajomstva, teda zo smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Krst je prvou sviatosťou (v časovom poradí), ktorou sa človek zasväcuje Kristovi.

U mnohých ľudí sa môže vynoriť otázka, či už aj malé deti, ktoré ešte nemôžu požívať rozum, sú schopné prijať milosť krstu?

Cirkev už od počiatku chápala, že nikto, teda ani malé deti, nemôže byť vyradený z možnosti prijať krst. V prípade malých detí vyznávajú ich rodičia vieru Cirkvi a zriekajú sa zla namiesto svojich detí, a zároveň tým berú na seba zodpovednosť, že raz tento úkon, vyznania viery v zmŕtvychvstalého Ježiša Krista, vykonajú ich deti samostatne, napríklad pri prvom sv. prijímaní, alebo prijatí sviatosti birmovania.

Už sv. Augustín vysvetlil, že hoci novonarodené dieťa samo od seba nie je schopné vyjadriť svoju vieru, je platne pokrstené, pretože je schopné prijať dar viery.

Ako rodičia dávajú život dieťaťu a ono o tom nevie, tak aj matka Cirkev dáva v krste dieťaťu nový život, hoci si to dieťa ešte neuvedomuje. Boh chce spasiť všetkých ľudí, a všetkým ponúka účasť na svojom živote. A preto aj deti sú predmetom jeho lásky.

Posvätné služby pri krste

Boží ľud má za úlohu pri krste sprítomňovať spoločenstvo Cirkvi a účasťou na modlitbách, bohoslužbe slova a obety, pri vyznávaní viery a prežívaním radosti z krstu nového člena Cirkvi. Krst teda nie je len záležitosťou rodiny, ale celej Cirkevnej obce.

Rodičia a krstní rodičia sú tí, ktorí prinášajú a predstavujú svoje dieťa pred Bohom a Cirkvou. Ich rozhodnutie dať dieťa pokrstiť nesmie byť formalitou, ale záväzkom pred Bohom. Prijímajú dieťa ako dar od Boha a ako taký mu ho opäť vracajú vo forme duchovnej, tým, že ho dajú pokrstiť a sľubujú jeho výchovu v kresťanskom duchu.

Preto slová typu: „u nás je zvykom krstiť“, alebo „babička si to želala“, poukazujú na nedostatok viery a formalizmus.

Pred krstom sa odporúča obnova poznatkov viery formou poučenia pre rodičov a krstných rodičov, čítanie Svätého Písma, hlboká a zbožná modlitba o pomoc vo výchove dieťaťa a podľa možnosti uvedenie sa do stavu milosti posväcujúcej, aby naša účasť na krstnej slávnosti, ktorá má byť zaradená do liturgie sv. omše bola v najplnšom zmysle, teda spojená s prijímaním eucharistie.

Meno, ktoré dávajú svojmu dieťaťu, by malo byť meno nejakého svätca, ktorý sa takýmto spôsobom stáva akoby duchovným patrónom dieťaťa. Nemali by tam rozhodovať nejaké módne trendy, alebo mená športových, či umeleckých idolov. Tí veľmi dieťaťu k spáse nepomôžu. Bohužiaľ tento trend sa dosť zanedbal, asi preto, že mnohí rodičia nemajú v sebe zakorenenú predstavu o veľkej pomoci v orodovaní svätcov.

Pri krste rodičia verejne žiadajú o krst pre svoje dieťa, ktoré predstavujú, označia ho znakom kríža na čele, zriekajú sa zlého ducha a vyznávajú vieru, prinášajú dieťa ku krstnému prameňu, držia zapálenú sviecu, ako symbol viery v Ježiša Krista, dostávajú zvláštne požehnanie.

Po krste rodičov zaväzuje povinnosť vychovávať dieťa vo viere, v ktorej bolo pokrstené a to hlavne príkladom svojho života, vysvetľovaním náboženskej náuky, spoločnou modlitbou, zapísaním dieťaťa na vyučovanie náboženstva a privádzaním k ďalším sviatostiam.

Krstní rodičia sú pomocníci rodičov dieťaťa v kresťanskej výchove. V prípade smrti rodičov, alebo nezáujmu rodičov vychovávať dieťa vo viere majú právo nastúpiť na ich miesto.

Kto môže byť krstným rodičom?

V prvom rade len kresťan katolík (ostatní kresťania nezjednotení s katolíckou Cirkvou sú len svedkami krstu), ktorý žije príkladným náboženským životom, má už 16 rokov, je schopný vziať na seba úlohu krstného rodiča, je pobirmovaný, v prípade manželského zväzku žije vo sviatostnom manželstve, často pristupuje k prijímaniu sviatosti Oltárnej, nie je cirkevne trestaný, nie je otcom alebo matkou krsteného dieťaťa. V prípade krstného rodiča, ktorý je kňaz, alebo rehoľník, je nutné, aby mal k tomuto zvolenie svojho bezprostredného predstaveného.

Je vhodné, aby krstný rodič nebol príliš mladý (vek 16 rokov ešte vo väčšine prípadov nie je vekom zrelého muža alebo ženy), ale nemôže byť ani príliš starý (dovoľuje sa do 60 rokov života), pretože pri jeho skorom úmrtí, ktoré sa dá predpokladať, nebude ho mať kto zastúpiť pri plnení si úlohy krstného rodiča, zvlášť v prípade, že je len jediným krstným rodičom, čo je samozrejme cirkevným právom dovolené: mať len jedného krstného rodiča.

Zhrnutie

Krst je súčasťou procesu celoživotného snaženia sa kresťana dosiahnuť Boha.

Naznačuje a spôsobuje začlenenie človeka do Mystického Tela Ježiša Krista, teda do Cirkvi.

Zviditeľňuje skutočnosť spásy skrze Ježiša Krista v Duchu Svätom, tým, že ospravedlňuje hriechy.

Je neopakovateľnou sviatosťou, ktorá vtláča do duše človeka nezmazateľný znak.

V časovom poradí je prvou sviatosťou, ktorá je bránou k prijatiu ostatných sviatostí.

Krst stavia celý život človeka pod príhovor Cirkvi.

Krst má byť slobodným želaním človeka dosiahnuť spásu

Krst zaväzuje k rastu viery a zodpovednosti za svoj život.

Krst dieťaťa zaväzuje rodičov a krstných rodičov k výchove svojho dieťaťa vo viere a zároveň ich zaväzuje k tomu, aby sa snažili dosiahnuť u svojho dieťaťa, keď na to príde vhodná doba, verejné vyznanie viery v Ježiša Krista, na základe ktorého sa udeľuje krst.