KKC 1428-1470

SVIATOSŤ POKÁNIA A ZMIERENIA

Pôsobenie Ježiša Krista na tejto zemi je preniknuté výzvou na obrátenie a konanie pokánia - „Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1, 15). Túto výzvu Cirkev nasleduje i jednou zo svojich sviatostí, sviatostí uzdravenia.

1. Sviatosť zmierenia po krste

Sviatosť pokánia je jedna zo siedmych sviatostí Katolíckej Cirkvi. Človek sa krstom stáva členom Katolíckej cirkvi, je mu zmytý hriech, no nie jeho ľudská krehkosť a tak, človek si môže slobodne vybrať, či zvolí cestu dobra, alebo cestu hriechu. Keď človek v ľudskej slabosti padne, nie je to pre neho koniec, ale možnosť k povstaniu k životu Božieho dieťaťa. Ak teda človek po krste padne, na jeho očistenie je potrebná sviatosť zmierenia. Sv. Ambróz učí, že: „Cirkev však má aj vodu a má aj slzy: vodu krstu a slzy pokánia.“  Toto druhé obrátenie je nepretržitou úlohou celej Cirkvi. 

2. Vnútorné pokánie

Sviatosť pokánie nie je len akýmsi rituálom, nemodernou fraškou, alebo záležitosťou starých ľudí. K tejto sviatosti musí pristupovať kajúcnik – ten čo sa kajá so skrúšeným srdcom. Tu si človek musí uvedomiť, že tento postoj vnútorného obrátenia sa je stále dielom Božej milosti – „Obráť nás, Pane, k sebe a vrátime sa.“ (Nár 5,21). Boh nás volá a my musíme odpovedať.

 Toto vnútorné pokánie sa môže, samozrejme, prejavovať aj navonok. Netreba však zabúdať na poradie – vnútro, vonkajšok...

V Cirkvi nachádzame tieto podoby: pôst, modlitba a almužna.  Eucharistia je liek, ktorý nám pomáha bojovať proti hriechu. Cirkev má aj kajúcne obdobia a pobožnosti, kde sa zvýrazňuje kajúcna prax Cirkvi (prvé piatky, pôst).

3. Sviatosť pokánia

Vo sviatosti pokánia hriechy odpúšťa  jedine Boh. Ježiš Kristus hovorí, že: „Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy!“ (Mk 2,5). Teda on má božskú moc odpúšťať hriechy, čo aj vykonáva ľuďom v rôznych príbehoch Nového zákona.

Keďže Petrovi dal Pán pri svojom odchode „moc kľúčov,“ úloha odpúšťať hriechy prešla na Cirkev, ktorá si tento poklad chráni. „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“

(Mt 16,19). A tak zmierenie s Cirkvou je neoddeliteľné od zmierenia s Bohom.

 Táto sviatosť prešla od svojich začiatkov mnohými zmenami, avšak má túto ustálenú štruktúru: ľútosť, vyznanie hriechov a zadosťučinenie.

 Formula rozhrešenia:

„Milosrdný Boh Otec, ktorý smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna zmieril svet so sebou a zoslal Ducha Svätého na odpustenie hriechov, nech ti službou Cirkvi udelí odpustenie a pokoj. A ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“

4. Úkony kajúcnika

Pre prijatie sviatosti zmierenia je pre kajúcnika na prvom mieste potrebná ľútosť. Ľútosť je bolesť duše nad spáchaným hriechom. Môže byť dokonalá, tá je vtedy, keď je človek pohnutý veľkou láskou k Spasiteľovi a nedokonalá, keď sa človek obáva večného zatratenia a trestu. Človek by mal venovať každý deň spytovaniu svedomia, kedy prehodnocuje, čo spravil dobre a čo zle. 

Ďalšou časťou je vyznanie hriechov, čo je podstatná časť tejto sviatosti. Podľa príkazu Cirkvi je každý veriaci, ktorý dosiahol vek usudzovania povinný úprimne sa vyspovedať zo svojich hriechov aspoň raz do roka a to vo veľkonočnom období. Odporúča sa aj vyznanie všedných hriechov pre lepšie formovanie nášho svedomia.

Zadosťučinenie po svätej spovedi, nie je iba modlitba, ktorá všetko vyrieši a tým ukončí. Ak som niečo ukradol, je potrebné to vrátiť. Kňaz nám určí primerané pokánie, ktoré nás pripodobňuje ku Kristovi; môže to byť modlitba, milodar, skutok milosrdenstva ap. 

5. Vysluhovateľ sviatosti

Tak, ako sme hovorili vyššie, Boh prenechal úlohu odpúšťať Petrovi a jeho nástupcom. Tak to je až doteraz – vysluhovateľom tejto sviatosti je biskup a jeho spolupracovníci kňazi na základe právomoci (facultus). Spovedník nie je pánom odpustenia, je iba Božím nástrojom na jeho sprostredkovanie. Každá spoveď je „zapečatená“ sviatostnou pečaťou. Existujú výnimky, kedy sú niektoré obzvlášť ťažké hriechy trestané trestom exkomunikácie a ju môže podľa deliktu rozhrešiť biskup, alebo pápež. Pre príklad uvedieme herézu, útok na Sv. Otca... 

6. Účinky sviatosti zmierenia

Zo samotného názvu sviatosti je zrejmé, že za úlohu má priniesť zmierenie. Toto zmierenie je v troch rovinách, a to:

a) s Bohom – sviatosť zmierenia nám navracia Božiu milosť a obnovuje naše priateľstvo s Bohom.  Tiež nám vracia akýsi vnútorný pokoj a slobodu.

b) s Cirkvou – hriech zväčša oslabuje aj naše bratské spoločenstvo. Celá Cirkev trpí pre hriech jedného, a tak celá Cirkev sa raduje z návratu jedného.

c) anticipuje súd – penitent sa zveruje vo sviatosti zmierenia súdu a to mu pripomína súd na konci jeho pozemského života.

7. Odpustky

Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny. Odpustky sú čiastočné alebo úplné podľa toho, ako oslobodzujú od časného trestu, či čiastočne alebo úplne.

Každý hriech je spojený s trestom; no tu nechápeme trest ako pomstu Boha, ale ako následok hriechu. Je zrejmé, že je potrebné očistenie: buď na zemi (odpustky),  alebo po smrti (očistec).

V Kréde vyznávame, že veríme v spoločenstvo svätých. Toto spoločenstvo je príkladom, že človek môže požívať radosti večného života v Božej blízkosti a povzbudením, že človek kráčajúci na svojej životnej ceste môže dosiahnuť túto blízkosť svojim životom.

8. Slávenie sviatosti pokánia

Je potrebné podotknúť, že sviatosť pokánia, ako každá iná sviatosť je liturgickým slávením s určitými časťami, preto jej prináleží určitá dôstojnosť. Poznáme viaceré možnosti slávenia:

a) obrad zmierenia pre jednotlivých kajúcnikov.

b) obrad zmierenia viacerých kajúcnikov s individuálnym vyznaním a rozhrešením.

c) obrad zmierenia viacerých kajúcnikov so všeobecnou spoveďou a so všeobecným sviatostným rozhrešením.
 

Katechéza nechce byť iba teoretickou štúdiou, ale chce prispieť k rozvoju poznania ohľadom tejto sviatosti a ponúknuť ľuďom poznatky, ktoré prispejú k ich lepšiemu a vnútornejšiemu chápania sviatosti zmierenia.  Ako hovoril svätý don Bosco: „Ak chcete, aby váš život bol radostný a pokojný, musíte sa usilovať byť v Božej milosti.“