KKC 1928-1948

Spoločnosť zabezpečuje sociálnu spravodlivosť vtedy, keď vytvára podmienky, ktoré združeniam i jednotlivcom umožňujú dosiahnuť to, na čo majú podľa svojej prirodzenosti a svojho povolania nárok a právo. Túto sociálnu spravodlivosť môžeme však dosiahnuť len vtedy, keď budeme rešpektovať dôstojnosť človeka. Človek by mal byť konečným cieľom spoločnosti a spoločnosť by sa mala o človeka starať. Dôstojnosť človeka má svoj základ v rešpektovaní jeho práv, ktoré vyplývajú z jeho stvorenia. Tieto práva existovali skôr ako spoločnosť a preto by ich mala prijať. Spoločnosť, ktorá ich zosmiešňuje alebo ich odmieta podkopáva svoju vlastnú morálnu oprávnenosť. Rešpektovanie dôstojnosti človeka by malo byť založené na princípe: Každý má považovať iného za „svoje druhé ja“ a má brať ohľad na jeho život a na prostriedky, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby ho žil dôstojne. Povinnosť pomáhať inému sa stáva tým naliehavejšou, čím väčšia je núdza človeka. Často totiž zabúdame na to, že všetci ľudia sú stvorení na obraz jediného Boha, sú obdarení dušou, majú rovnakú prirodzenosť a rovnaký pôvod. Táto rovnosť medzi ľuďmi sa zakladá na ich osobnej dôstojnosti a na právach, ktoré z nej vyplývajú. Akákoľvek diskriminácia je v rozpore s Božím plánom! Nezabúdajme však ani na to, že keď človek prichádza na tento svet, nemá k dispozícii všetko, čo potrebuje na rozvoj svojho telesného a duchovného života. Rodíme sa do rôznych kultúrnych, spoločenských, náboženských, či majetkových pomerov. Tak sa prejavia aj rozdiely, ktoré súvisia aj s vekom, s fyzickými schopnosťami, s rozumovými alebo morálnymi vlohami, s výhodami, ktoré každý mohol získať v styku s inými a s rozdelením majetku. Tieto rozdiely patria do Božieho plánu. Boh chce, aby každý dostával od druhých to, čo potrebuje, aby sa tí, čo majú podelili s tými, čo potrebujú. Žiaľ v dnešnej dobe to málokedy platí! Mali by sme sa stávať veľkodušnejšími a dobroprajnejšími! Práve táto skutočnosť nás privádza k ďalšiemu pojmu, ktorým je solidarita. Solidaritu by sme mohli nazvať aj ako priateľstvo, či sociálna láska. Ona je priamou požiadavkou ľudského a ešte viac kresťanského bratstva. Prejavuje sa predovšetkým pri rozdeľovaní dobier a pri odmene za prácu. Môže mať rôzne formy a podoby ako sú vzájomná solidarita medzi chudobnými, solidarita medzi chudobnými a bohatými, medzi pracujúcimi navzájom, medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, solidarita medzi štátmi a medzi národmi. Solidarita je výrazne kresťanská čnosť!