KKC 1949-1986

Morálny zákon

Každý človek je povolaný k večnej blaženosti, čiže k životu s Bohom. Žiaľ naša ľudská prirodzenosť je poznačená hriechom a preto potrebujeme spásu od Boha. Božia pomoc nám prichádza v Ježišovi Kristovi prostredníctvom zákona, ktorý ho riadi, a milosti, ktorá ho posilňuje.

Zákon je norma správania vyhlásená kompetentnou autoritou pre spoločné dobro. Morálny zákon je zákon vpísaný do srdca každého človeka. V biblickom zmysle ho môžeme definovať ako otcovské poučovanie, ako Božiu výchovu. Morálny zákon ponúka každému cestu, normu správania, ktorá vedie k blaženosti a odrádza od cesty zla, ktorá odvádza od Boha, od jeho lásky. Predpokladá racionálny poriadok medzi stvoreniami, ktorý Stvoriteľ svojou mocou, múdrosťou a dobrotou stanovil pre dobro človeka. Formy vyjadrenia morálneho zákona sú rôzne, ale všetky sú navzájom prepojené. Je to večný zákon – prameň všetkých zákonov v Bohu, prirodzený zákon, zjavený zákon, ktorý zahŕňa starý a nový zákon, a napokon občianske a cirkevné zákony.

Prirodzený morálny zákon vyjadruje vnútorný pocit, ktorý každému umožňuje rozumom rozlišovať dobro a zlo, pravdu a klamstvo. Je vpísaný a vrytý do duše každého človeka, lebo tento zákon je ľudský rozum, ktorý prikazuje konať dobro a zakazuje konať zlo. Vyjadruje prvé a základné príkazy, ktorými sa riadi morálny život. Jeho základom je túžba po Bohu, ktorý je prameňom a sudcom každého dobra, ako aj zmysel pre dobro druhého človeka. Tento zákon je vo svojich príkazoch všeobecný a jeho autorita sa vzťahuje na všetkých ľudí. V priebehu dejín je nemenný a stály. Normy, ktoré ho vyjadrujú zostávajú platné. Aj keď sa jeho princípy popierajú, nemožno ho zničiť ani odstrániť z ľudského srdca.

Starý  zákon je prvou fázou zjaveného zákona, ktorý dal človeku Boh. Jeho morálne predpisy sú zhrnuté v desiatich prikázaniach – Desatore. Prikázania Desatora kladú základy povolania človeka stvoreného na Boží obraz. Zakazujú, čo sa protiví láske k Bohu a k blížnemu, a predpisujú, čo je pre ňu podstatné. Desatoro je svetlo poskytnuté svedomiu každého človeka, aby mu ukázalo Božie volanie a Božie cesty a chránilo ho pred zlom. Obsahuje viaceré pravdy, ktoré sú prirodzene dostupné ľudskému rozumu. Boh sa ich však rozhodol zjaviť, pretože ich ľudia „ nečítali“ vo svojich srdciach. Starý zákon je prípravou na nový (evanjeliový) zákon. Predpovedá a ohlasuje dielo oslobodenia od hriechu, ktoré sa naplno uskutoční v Kristovi. Napokon je doplnený učením poučných kníh a prorokov, ktoré našu pozornosť upriamujú a pripravujú nás na nový zákon a na nebeské kráľovstvo.

Nový alebo evanjeliový zákon je na tomto svete dokonalosťou Božieho zákona, prirodzeného i zjaveného. Nový zákon je milosť Ducha Svätého daná veriacim vierou v Ježiša Krista. Pôsobí prostredníctvom lásky a používa Pánovu reč na vrchu, aby nás učil, čo máme robiť, a sviatosti, aby nám dal aj milosť to konať. Nový zákon završuje prikázania Zákona. Neruší ani neznehodnocuje morálne predpisy starého zákona, ale rozvíja ich skryté možnosti a vyvodzuje z nich nové požiadavky. Nepridáva nové vonkajšie predpisy, ale vedie k obnove srdca. Nový zákon koná skutky nábožnosti, ktorými sú almužna, modlitba a pôst. Je zhrnutý v zlatom pravidle: „ Všetko, čo chcete, aby ľudia robili Vám, robte aj vy  im!“ (Mt 7,12) Celý nový zákon je obsiahnutý v Ježišovom „novom prikázaní“, aby sme sa navzájom milovali, ako on miloval nás. Patria do neho tiež morálne katechézy učenia apoštolov. Nový zákon je zákonom lásky, ktorú vlieva Duch Svätý, lebo pobáda konať skôr z lásky ako zo strachu; je zákonom milosti, lebo prostredníctvom viery a sviatosti udeľuje silu, aby sme tak mohli konať; je zákonom slobody, lebo nás oslobodzuje od zachovávania rituálnych a právnych predpisov starého zákona a pobáda nás konať dobrovoľne z podnetu lásky. Nový zákon obsahuje okrem prikázaní aj evanjeliové rady. Rozdiel medzi prikázaniami a radami spočíva v tom, že kým prikázania majú odstraňovať, čo je nezlučiteľné z láskou, rady majú pomáhať vzrastu lásky.