KKC 50-73

Človek môže pozorovať okolitý svet a na základe toho poznávať  stvorené veci. Cez pozorovanie stvorených vecí je možné prísť k záveru, že existuje aj Stvoriteľ. Ale poznať Boha v Jeho hĺbke a tajomstve človek svojim pozorovaním nedokáže. Boh však prichádza v ústrety človeku a dáva sa mu poznať a zjavuje mu svoje tajomstvá i zámery, ktoré má s celým svetom.

Knihy Starého ako aj Nového zákona svedčia, že Boh vyšiel zo svojej skrytosti a zjavil človeku od vekov skryté tajomstvo (Rim 16,25; Ef 1,9). Neviditeľný Boh sa vo veľkosti svojej lásky ukazuje ako priateľ človeka .. Tento plán sa uskutočňuje cez slová a udalosti, ktoré medzi sebou vnútorne súvisia a navzájom sa objasňujú. Najhlbšia pravda o Bohu a o spáse človeka sa nám objasňuje v zjavení osoby Ježiša Krista, ktorý je aj prostredníkom aj plnosťou celého zjavenia.

Môžeme poznávať cez gestá...Matka nemusí nič hovoriť, stačí, že objíme plačúce dieťa, ktoré sa hneď uspokojí...Môžeme poznávať Boha cez krásu....majestátnosť hôr, kolosálny vesmír, umelecké dielo,... Je možné tiež poznávať cez intuíciu. Je to istota, ktorá nie je podložená rozumovými argumentmi. Je to vcítenie...Intuíciu má napr. matka, ktorá vie, že dieťaťu hrozí nebezpečenstvo, hoci ju o tom nik neinformoval...Je možné poznávať aj cez ilumináciu – osvietenie. Niekto sa roky snaží, aby rozriešil nejakú záhadu a náhle objaví to, čo hľadal... V jeho mysli sa objaví hotové riešenie (napr. matematik alebo fyzik,...) Boh sa však môže nechať spoznať aj cez mystický zážitok, keď človek sa cíti objatý Bohom...Keď „ruka Jahveho“ chytila Izaiáša, prorok hovorí, že Boh prehovoril k nemu (por. Iz 8,11) Teológovia tvrdia, že ide o akési extatické nadšenie. Preto Izaiáš, ako aj iní proroci mali problém s opísaním týchto zážitkov.

Boh nadväzuje kontakty s ľuďmi, nie vždy len zázrakmi. Využíva prirodzené schopnosti človeka, aby „prehovoril k nemu“. Aj takými prostriedkami, ktoré človeku spôsobujú bolesť a nie sú mu príjemné. Je predsa večný vo svojej všemohúcnosti. Boh sa zjavoval postupne. Rôznymi etapami pripravoval človeka na prijatie plnej pravdy. Boh si vybral Abraháma a cez neho špeciálnou úlohou vyznačil jeden národ. Izraeliti vyrástli v pohanskom prostredí. Ten vyvolený národ získaval postupne jednotlivé pravdy o Bohu cez Božích vyslancoch, proroci ako aj mudrci...Až Ježiš Kristus v plnosti času osvietil ľudí. Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril nám v Synovi (Hebr 1, 1-2) V ňom a skrze neho Boh Otec ukázal človeku tajomstvá spásy. A Jeho dielo dokončil Duch Svätý.Stalo sa to všetko vdaka tomu, že Boh si zamiloval človeka vo svojej láske a nedal sa nikdy odradiť ľudskou nevďačnosťou. Ale vždy očakáva odpoveď lásky (KKC 59-73).

Príchodom Ježiša a v Jeho činoch nadišla „plnosť času“. Ježiš určil zásady, ktoré už nemožno ďalej zdokonaľovať. Úlohou Cirkvi v priebehu dejín je postupné a čoraz hlbšie skúmanie jeho významu pre konkrétnu dobu v ktorej žijeme..

A ako máme vnímať súkromné zjavenia, ktoré sa zaznamenávajú naprieč celému svetu? Ich úlohou nie je „vylepšovanie“ alebo „zdokonaľovanie“ zjavenia Krista, ale pomáhajú veriacim v jeho hlbšom prežívaní v danom čase.