KKC 748-810

„VERÍM V SVÄTÚ CIRKEV VŠEOBECNÚ“

Každý človek dnes pozná mrakodrap. Je to malá dedina, či malé mestečko, v ktorom sa nachádza množstvo ľudí rôznych kultúr, rás a národnosti. V takom dome je vždy veselo, ľudia vchádzajú a vychádzajú.  Je to ich domov miesto kde prežívajú svoj život. Niekedy je tam oslava krstu, sobáš a aj rozlúčka zo zosnulým príbuzným. Môžeme to prirovnať k cirkvi, ktorú nazývame „cirkev všeobecná ( katolícka)“ . Článok viery o cirkvi v koncilovom dokumente Lumen gentium zdôrazňuje že keď chceme hovoriť o cirkvi musíme začať hovoriť o Ježišovi Kristovi. A nemôžeme vynechať aj tretiu božskú osobu Ducha Svätého, ktorý ju obdarúva svätosťou. V Nicejsko-carihradskom vyznaní viery vyznávame, že Cirkev je „ svätá“ a „ katolícka“, „jedna“ a „apoštolská“. V Apoštolskom symbole viery vyznávame, že veríme v svätú Cirkev. Latinský text používa výraz „credo Ecclesian - verím Cirkev“, na rozdiel od „Credo in Deum – verím v Boha“, aby sme si nesplietli Boha s jeho dielami a aby sme všetky dary, ktoré vložil do svojej Cirkvi, jasne pripisovali jeho dobrote.

Cirkev v Božom pláne

„Cirkev“ sa vo Svätom písme označuje výrazom ekklesia (z gréckeho slovesa ek-kalein, „volať z“ ), ktorý znamená „zvolanie zhromaždenia“. Označuje zhromaždenia ľudu zvyčajne náboženskej povahy. V Cirkvi Boh „zvoláva“ svoj ľud zo všetkých končín zeme. V kresťanskej terminológii výraz „Cirkev“ označuje liturgické zhromaždenie, ale aj miestne spoločenstvo alebo celé všeobecné spoločenstvo veriacich. Toto spoločenstvo žije s Kristovho slova a tela, tak sa aj sama Cirkev stáva Kristovým telom. Vo Svätom písme nachádzame mnoho súvisiacich obrazov a predobrazov, pomocou ktorých Zjavenie hovorí o nevyčerpateľnom tajomstve Cirkvi. Tieto obrazy sú vzaté buď s pastierskeho, alebo roľníckeho života, prípadne zo stavby, alebo z rodiny a zo svadby. Cirkev je ovčinec ktorého jedinou a nevyhnutnou bránou je Kristus. Cirkev je Božia roľa na ktorej nebeské hospodár vysadil vinicu. Pravý vinič je Kristus. Cirkev je Božia stavba. Kristus je základný a uholný kameň. Cirkev je Božia rodina, sväté mesto vystrojené ako nevesta.

Pôvod, založenie a poslanie Cirkvi

V pláne Otcovho srdca bolo zhromaždiť tých čo veria v Krista vo svätej Cirkvi. Od počiatku sveta si Boh zhromažďoval svoj ľud. V starom zákone je to izraelský ľud – Boží ľud a v novom zákone je to zhromaždenie tých čo veria v jeho syna Ježiša Krista. Aby Kristus splnil otcovu vôľu, založil nebeské kráľovstvo na zemi. Malé spoločenstvo apoštolov a jeho matky Márie sa má ohlasovaním Evanjelia rozrásť na zhromaždenie všetkých národov, rás, kmeňov a jazykov. Zhromažďovanie Cirkvi je reakciou Boha na chaos, ktorý vyvolal hriech. Toto nové zjednocovanie sa deje s kryto vnútri každého národa. Zoslaním Duch Svätého v deň Turíc bola Cirkev verejne zjavená pred zástupmi a kázaním sa začalo šírenie evanjelia medzi národmi. Cirkev zvoláva všetkých ľudí k spáse a je svojou povahou misionárska. Kristus ju posiela ku všetkým národom, aby z nich urobila učeníkov. Cirkev bude zavŕšená až v nebeskej sláve, pri Kristovom slávnom príchode. Cirkev je založená Ježišom Kristom, ktorý prináša ľuďom spásu cez jeho úplné sebadarovanie, anticipuje sa v ustanovení Eucharistie a uskutočňuje na kríži. Po ukončení Kristovho diela na zemi, bol v deň Turíc poslaný Duch Svätý, aby ustavične posväcoval Cirkev. Vtedy bola Cirkev verejne zjavená všetkým národom. Zavŕšenie Cirkvi bude v nebeskej sláve, pri Kristovom slávnom príchode.

Tajomstvo Cirkvi

Cirkev je v dejinách a zároveň ich presahuje. Je viditeľné spoločenstvo viery, nádeje a lásky na tejto zemi. Je to božsko-ľudská ustanovizeň, ktorá sa zameriava na sprostredkovanie neviditeľných milostí. Čo je v nej viditeľné, je zamerané na božské a sa mu podriaďuje, čo je viditeľné, je zamerané na neviditeľné, čo je činnosťou, je zamerané na kontempláciu. Je spojená s Kristom ako nevesta so svojím ženíchom prostredníctvom lásky. Cirkev je „sacramentum“(sviatosť), čo vyjadruje jej viditeľný znak skrytej skutočnosti spásy, ktorá sa označuje výrazom „mysterium“ ( tajomstvo). Prejavuje sa to vo sviatostiach, ktorých je sedem a sú to „znaky a nástroje“ ( signa et instrumenta). Cirkev je sviatosťou jednoty ľudského pokolenia, lebo zhromažďuje ľudí zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov (Zjv 7,9).

Cirkev – Boží ľud, Kristovo Telo, chrám Ducha Svätého

Kristus v novej zmluve, ktorú uzavrel svojou vlastnou krvou si vytvára nový ľud- Boží ľud. Tento Boží ľud má charakteristické vlastnosti, ktoré ho zreteľne odlišujú od všetkých náboženských, národnostných, politických alebo kultúrnych zoskupení. Členom tohto ľudu sa stáva človek narodením „z vody a z Ducha“(Jn 3,3-5). Hlavou tohto ľudu je sám Ježiš Kristus, ktorý vedie svojich učeníkov k dôstojnosti a k slobode. Zákonom pre ľud je prikázanie milovať Boha a svojho blížneho. Poslanie a cieľ tohto spoločenstva je Božie kráľovstvo. Pokrstení, ktorí s vierou vstupujú do spoločenstva Božieho ľudu, dostávajú účasť na kňazskom, kráľovskom a prorockom úrade. Urobil nás kráľovstvom, kňazmi Bohu a svojmu Otcovi. Účasť na prorockom úrade má boží ľud najmä cez nadprirodzený zmysel pre vieru (sensus fidei). Kráľovskú moc má tento ľud cez Kristovu obetu, cez jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Takto dostáva milosť žiť podľa povolania služby svojím blížnym.

Kristovo Telo

Kristus bol viditeľne prítomný so svojimi apoštolmi za svojho pozemského života. Potom im bola odňatá viditeľná prítomnosť a Kristus s nimi ostáva prítomný vo sviatosti Eucharistie. „ Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom“(Jn 6, 56). V tomto Tele prechádza jeho život do veriacich, ktorí sa s ním spájajú a z neho žijú. Hlavou spoločenstva Cirkvi je sám Kristus (Kol ,18). On sa spája so svojim ľudom vo Veľkonočnej obeti a tak sa stará o náš život a náš vzrast.

Chrám Ducha Svätého

Ducha Svätého treba považovať za základ každej životnej činnosti vo všetkých častiach tela. On mnohorakým spôsobom buduje celé telo v láske a to prostredníctvom Božieho slova, ktoré „má moc budovať“ (Sk 20,32), prostredníctvom krstu, ktorý utvára Kristovo telo, prostredníctvom sviatostí, ktoré dávajú spoločenstvu vzrast a uzdravujú ho, prostredníctvom milosti udelenej apoštolom, prostredníctvom čností, ktoré uschopňujú konať dobré skutky, a nakoniec prostredníctvom rozličných osobitných milostí, nazývaných „charizmy“, ktorými robí veriacich schopnými podujať sa na rozmanité diela a úlohy na obnovu a ďalšie budovanie Cirkvi.

Charizmy

Charizmy sú milosti Ducha Svätého, ktoré slúžia na dobro ľudí, na potreby sveta a pre dobro Cirkvi. Pravým kritériom chariziem je ich použitie v duchu lásky. Je vždy potrebné rozoznávanie týchto chariziem. Nijaká charizma neoslobodzuje od závislostí od pastierov Cirkvi a podriadenia sa im. Majú slúžiť na „spoločný úžitok“ (1 Kor 12,7) pre dobro celej Cirkvi. Cirkev je chrámom Ducha Svätého, ktorý sa buduje v spoločenstve veriacich v Krista. A preto ju môžeme smelo volať aj Božia stavba. Patríme do nej všetci, čo sme krstom prijali do svojho života Ježiša Krista. Stali sme sa chrámom, kde môže prebývať Boh. Môžeme povedať, že sme súčasťou mrakodrapu, v ktorom sa skrýva a zároveň odhaľuje celý svet. Tento svet má patriť výlučne Stvoriteľovi, zakladateľovi a budovateľovi našej svätej, katolíckej, apoštolskej Cirkvi. V nej chceme prežívať svoj život v radosti, pokoji a láske.