Kresťan ako Homo eucharisticus.

Po tom, ako som včera urobil nákup, vrátil som sa domov. Idúc okolo kostola som stretol istú známu, ktorá bola tiež v obchode a s nákupnými taškami išla práve smerom od kostola. Uvedomil som si, že sa išla na krátku chvíľu pomodliť k dverám kostola. Pekné gesto... Ale len gesto?

Dnešné čítanie z evanjelia nám hovorí o udalosti Ježišovho vyhnania kupcov a peňazomencov z jeruzalemského chrámu. Pomyslíme si: robili z Božieho domu tržnicu, tak Spasiteľ zasiahol spôsobom, aby si to nadlho zapamätali. Chrám predsa slúži na bohopoctu, nie na obchodovanie – síce pre náboženské účely (predaj obetných zvierat) – ale obchod patrí na trhovisko, pravda? Chrám je miesto nadčasové, kozmické – zaväzuje človeka k načúvaniu...

Na čo slúžia naše chrámy dnes? Neslúžia ani veriacim, ani obchodníkom, sú bez ľudí, ale nie sú prázdne. A určite ešte istý čas takými zostanú. Ale eucharistický Ježiš nie je v bohostánku na to, aby bol sám! Je tam pre človeka, pre veriaceho, ktorý v slobode uznáva Ježišov dar večného života. Možno povedať, že Ježišova existencia v bohostánku má zmysel nie vtedy, keď je Kristus sám, alebo keď sa na neho dívame. Kristovo Telo dáva zmysel vtedy, keď sa daruje, keď je Christus manducatus, Kristus prijímaný, nami „jedený“ pre večný ŽIVOT, nielen pre pozemský, ktorý je súčasťou toho večného. Preto je existencia kresťana v tomto časopriestore výrazne a jednoznačne EUCHARSITICKÁ. A to bez výnimky aj počas koronakrízy.

V rozhovore so Samaritánkou (alternatívne čítanie na dnešnú nedeľu z roku A) však Ježiš hovorí zásadnú vec: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde.“ (Jn 4, 21.23).

Čo z toho pre nás plynie?

Žiaľ, kostoly sú zavreté a sv. omše sa neslúžia. Kostoly tak strácajú svoje naplnenie. Urobme však tento experiment: chrámom nech sa stanú naše rodiny a bohostánkom v ňom nech je Sväté Písmo. Čítajme ho, pretože ono teraz nahrádza Eucharistiu – najmä časti opisujúce Ježišovu jedinečnú a preto „kozmickú“ obetu na kríži za všetkých a za všetko. Tento rodinný chrám nech sa napĺňa spevom – spievajme si v rodinách pôstne piesne; sú síce trúchlivé, avšak efektívne v nás zobudia hnutia duše schopné byť s Kristom v jeho útrapách.

OAMDG

Ďalšie nedeľné zamyslenia