Kúkoľ v srdci človeka – zamyslenie na 13. týždeň v roku 2026
(Mt – 13, 24-26)
Milý bratia a sestry!
Človek nemôže žiť v samote, izolácii a opustenosti. Práve preto máme svoje rodiny a priateľov s ktorými sa stretávame a život potom naberá iný rozmer spoločného zdieľania, pomoci, dôvery a prehlbovanie sociálnych zručností. Práve preto aj svoju cirkev berieme, ako možnosť osobného rastu v komunite veriacich ľudí, ktorí sú spojený vierovyznaním. Kresťan nemôže žiť a duchovne napredovať bez spoločenstva cirkvi. A na to nás upozorňuje aj Ježiš Kristus v podobenstve: „o kúkoli medzi pšenicou“, kde nám zaznievajú varovné slová, kedy prichádza nepriateľ našej osobnej viery a zasieva do nášho srdca nepokoj, sebectvo, nelásku, povýšenectvo a iné negatívne vlastnosti, aby tento kúkoľ, (burina) pomaly a postupne zahubil to dobré semeno viery, ktoré do nás bolo zasiate cez našu cirkev a osobnú vieru. Keď Ježiš Kristus, hovoril toto podobenstvo, všetkým poslucháčom bolo dobre známe, koľko práce mali na svojom poli, vinici a ako sa museli Kristovi súčasníci trápiť s burinou, aby mali dostatok úrody. Ježiš však ide ďalej. Hovorí o svetovom poriadku či systéme a dnes sa prihovára cez Evanjelium, aj nám. Ako sa máme dnes orientovať v pluralite názorov rozličných skupín, politických strán, keď často počúvame o novej Európe, kde starobylé, morálne a náboženské spôsoby každodenného života sú vyhlásené za spiatočnícke a pomaly, ale isto, prestávajú byť akceptovateľné v spoločnosti. Sloboda názoru, možnosť rozhodovať sa slobodne o svojej identite, viera v niečo, ale nie v Niekoho. Naše deti počas dospievania sa odklonia od náboženskej výchovy svojich rodičov a dokonca v sebe ju popierajú: „ ako prežitok – dinosaura, lebo svet je dnes už úplne iný“. O tomto hovoril Ježiš. Upozorňoval nás, aby sme si dávali veľký pozor na osobnú vieru v Boha, lebo nepriatelia našej spásy, vždy budú rozsievať kúkoľ v našom srdci a podporovať jeho rast a to cez médiá a inokedy cez celospoločenskú atmosféru, strach, beznádej, vojnu, nepokoj a iné zlo, ktoré k nám často prichádza. Preto je našou úlohou, chrániť si svoju kresťanskú identitu a to, nie len v našich chrámoch, ale vo svojom srdci. Musíme si pravdivo sami v sebe odpovedať na niekoľko otázok:
1. skrývam pred inými, že som veriaci človek?
2. viem zdieľať svoju vieru aj iným ľuďom na ktorých mi záleží?
3. vediem svoje deti ku kresťanským hodnotám?
4. mám osobný vzťah so svojím Bohom?
5. mám záujem o svoju cirkev?
Áno! Prišiel čas, vytrhávať kúkoľ, kým je ešte malý a nepoškodí úrodu, ktorú zasial Boh do nášho srdca. Prišiel čas bojovať o kresťanské hodnoty, ktoré sme prijali od svojich predkov a zachovať prijaté duchovné dedičstvo, nie len zdedené nehnuteľnosti po nich. Ak budeme naďalej mlčať, ateizmus nás prevalcuje a do svete vstúpi temnota, ktorá sa bude šíriť veľkou rýchlosťou, kým všetko nezahubí. Morálne a náboženské hodnoty budú udusené kúkoľom a ľudstvo sa pohne smerom k vlastnej záhube. Toto, nám odkrýva podobenstvo, ktoré Ježiš adresoval svojim poslucháčom a dnes aj nám.
Modlitba:
Večný Bože, ty k nám prichádzaš cez svoje Slovo, ktoré nám zaznelo v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi a dávaš nám budúcnosť a nádej do našich dní života. Pomôž nám, očistiť svoje srdcia od celospoločenského kúkoľu, ktorý je rozsievaný v rozličných podobách, aby sme si zachovali svoju vieru, nádej a lásku, ktorá bola do nás vštepená cez náš osobný krst a vieru v Teba, Nebeský Otče. Zošli nám Ducha Svätého, aby sme očami videli, ušami počúvali a slovami vyjadrovali to, čo prežívame v sebe, ako dar osobnej viery, láskavé a poslušné srdce Bohu a spaľujúca túžba po ohlasovaní Evanjelia, ktoré sme prijali.
Amen.
Milý bratia a sestry!
Človek nemôže žiť v samote, izolácii a opustenosti. Práve preto máme svoje rodiny a priateľov s ktorými sa stretávame a život potom naberá iný rozmer spoločného zdieľania, pomoci, dôvery a prehlbovanie sociálnych zručností. Práve preto aj svoju cirkev berieme, ako možnosť osobného rastu v komunite veriacich ľudí, ktorí sú spojený vierovyznaním. Kresťan nemôže žiť a duchovne napredovať bez spoločenstva cirkvi. A na to nás upozorňuje aj Ježiš Kristus v podobenstve: „o kúkoli medzi pšenicou“, kde nám zaznievajú varovné slová, kedy prichádza nepriateľ našej osobnej viery a zasieva do nášho srdca nepokoj, sebectvo, nelásku, povýšenectvo a iné negatívne vlastnosti, aby tento kúkoľ, (burina) pomaly a postupne zahubil to dobré semeno viery, ktoré do nás bolo zasiate cez našu cirkev a osobnú vieru. Keď Ježiš Kristus, hovoril toto podobenstvo, všetkým poslucháčom bolo dobre známe, koľko práce mali na svojom poli, vinici a ako sa museli Kristovi súčasníci trápiť s burinou, aby mali dostatok úrody. Ježiš však ide ďalej. Hovorí o svetovom poriadku či systéme a dnes sa prihovára cez Evanjelium, aj nám. Ako sa máme dnes orientovať v pluralite názorov rozličných skupín, politických strán, keď často počúvame o novej Európe, kde starobylé, morálne a náboženské spôsoby každodenného života sú vyhlásené za spiatočnícke a pomaly, ale isto, prestávajú byť akceptovateľné v spoločnosti. Sloboda názoru, možnosť rozhodovať sa slobodne o svojej identite, viera v niečo, ale nie v Niekoho. Naše deti počas dospievania sa odklonia od náboženskej výchovy svojich rodičov a dokonca v sebe ju popierajú: „ ako prežitok – dinosaura, lebo svet je dnes už úplne iný“. O tomto hovoril Ježiš. Upozorňoval nás, aby sme si dávali veľký pozor na osobnú vieru v Boha, lebo nepriatelia našej spásy, vždy budú rozsievať kúkoľ v našom srdci a podporovať jeho rast a to cez médiá a inokedy cez celospoločenskú atmosféru, strach, beznádej, vojnu, nepokoj a iné zlo, ktoré k nám často prichádza. Preto je našou úlohou, chrániť si svoju kresťanskú identitu a to, nie len v našich chrámoch, ale vo svojom srdci. Musíme si pravdivo sami v sebe odpovedať na niekoľko otázok:
1. skrývam pred inými, že som veriaci človek?
2. viem zdieľať svoju vieru aj iným ľuďom na ktorých mi záleží?
3. vediem svoje deti ku kresťanským hodnotám?
4. mám osobný vzťah so svojím Bohom?
5. mám záujem o svoju cirkev?
Áno! Prišiel čas, vytrhávať kúkoľ, kým je ešte malý a nepoškodí úrodu, ktorú zasial Boh do nášho srdca. Prišiel čas bojovať o kresťanské hodnoty, ktoré sme prijali od svojich predkov a zachovať prijaté duchovné dedičstvo, nie len zdedené nehnuteľnosti po nich. Ak budeme naďalej mlčať, ateizmus nás prevalcuje a do svete vstúpi temnota, ktorá sa bude šíriť veľkou rýchlosťou, kým všetko nezahubí. Morálne a náboženské hodnoty budú udusené kúkoľom a ľudstvo sa pohne smerom k vlastnej záhube. Toto, nám odkrýva podobenstvo, ktoré Ježiš adresoval svojim poslucháčom a dnes aj nám.
Modlitba:
Večný Bože, ty k nám prichádzaš cez svoje Slovo, ktoré nám zaznelo v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi a dávaš nám budúcnosť a nádej do našich dní života. Pomôž nám, očistiť svoje srdcia od celospoločenského kúkoľu, ktorý je rozsievaný v rozličných podobách, aby sme si zachovali svoju vieru, nádej a lásku, ktorá bola do nás vštepená cez náš osobný krst a vieru v Teba, Nebeský Otče. Zošli nám Ducha Svätého, aby sme očami videli, ušami počúvali a slovami vyjadrovali to, čo prežívame v sebe, ako dar osobnej viery, láskavé a poslušné srdce Bohu a spaľujúca túžba po ohlasovaní Evanjelia, ktoré sme prijali.
Amen.