Lenivosť srdca a moc vzkriesenia - zamyslenie na 15. týždeň v roku 2020
Lk 24, 13n
Zarmútení udalosťami uplynulých dní vydali sa dvaja učeníci do mesta Emaus. Cestou sa zhovárali o tom, čo zažili. Inými slovami, mali náboženská diskusiu. Pristúpil k nim neznámy (vzkriesený Ježiš) a spýtal sa: o čom sa zhovárate? Ich reakcia: Ty nevieš čo sa stalo? Si jediný v celom Jeruzaleme...Ježiša Nazaretského odsúdili na smrť a ukrižovali. A niektoré ženy vraj videli anjelov, ktorí im povedali, že žije. A my tomu nerozumieme...sme z toho zmätení. Ježišova reakcia nenechala na seba dlho čakať: „Nerozumní a leniví srdcom veriť VŠETKO čo hovorili proroci!“ Zmätok učeníkov bol spôsobený lenivosťou srdca veriť všetkému čo je napísané.
Položme si otázku: Kedy strácame schopnosť veriť všetkému? Život v zajatí smútku, kompromisov alebo hriechu nás oberá o schopnosť veriť. Ochromuje našu duchovnú prirodzenosť, bráni nám pochopiť Slovo a nastavuje nás na iný program – program starého stvorenia. A aký je výsledok nastavenia na tento program? Zlenivieme a oddávame sa svojim depresiám. Práve sem smeruje výčitka vzkrieseného Krista: Nerozumní a leniví srdcom!“ Nerozumní a leniví srdcom veriť VŠETKO!
Naša nevera obmedzuje Boha. Niekto môže povedať: „Ale ja už nie som schopný veriť. Už dlho zažívam porážku, už dlho žijem v tichej depresii z mojich zlyhaní, zo zlých okolností. Mnoho krát som sa pokúsil to zmeniť a aj tak som dnes tam, kde som.“ Nemám viac síl veriť.
Priateľu, ak je toto tvoj postoj, mám pre teba slovo: NEROZUMNÝ A LENIVÝ SRDCOM! Preskúmaj svoj život. Čo spôsobilo tvoje rezignáciu? Čo spôsobilo že si odhodil svoju nádej?
Človek má mnoho snov, mnoho túžob. Nenaplnené sny sa časom zmenia na nedosiahnuteľné vzdušné zámky a nenaplnené túžby na vnútornú frustráciu. Vidíme to na príklade učeníkov: v.21 – „A my sme dúfali že On vyslobodí Izrael“. Dúfali sme, mali sme nádej. No nezostal z nej ani prach. Všetko je inak...naše sny sú rozbité. Dnes je už tretí deň od jeho ukrižovania...
Keď sa k takémuto vnútornému rozpoloženiu pridajú pokušenia, veriaci sa môže stať zahorknutým a depresívnym človekom, ktorý tajne závidí druhým. Kde to má svoj pôvod? V lenivosti srdca...
Ježiš rozpoznal duchovný stav Emauských učeníkov a okamžite s ním jednal – v.27: „potom počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im v Písmach čo všetko bolo o Ňom.“
im Písma – priviedol ich k Slovu. A aká bola reakcia učeníkov: „Či nehorelo v nás srdce, keď nám vysvetľoval Písma?“ Spoznané Slovo na nich zaúčinkovalo. Spôsobilo zmenu vo vnímaní a ich vnútornom rozpoložení. Začala sa nová kapitola v ich životoch. Kapitola, ktorá znamenala revolúciu.
Vráťme sa k poznaniu Slova, vstúpi do nás nová nádej a s ňou nová sila. Možno sa hneď nezmenia naše okolnosti, ale zmení sa náš pohľad na ne a naše vnútorné nastavenie. To je začiatok každej trvalej zmeny.
Zarmútení udalosťami uplynulých dní vydali sa dvaja učeníci do mesta Emaus. Cestou sa zhovárali o tom, čo zažili. Inými slovami, mali náboženská diskusiu. Pristúpil k nim neznámy (vzkriesený Ježiš) a spýtal sa: o čom sa zhovárate? Ich reakcia: Ty nevieš čo sa stalo? Si jediný v celom Jeruzaleme...Ježiša Nazaretského odsúdili na smrť a ukrižovali. A niektoré ženy vraj videli anjelov, ktorí im povedali, že žije. A my tomu nerozumieme...sme z toho zmätení. Ježišova reakcia nenechala na seba dlho čakať: „Nerozumní a leniví srdcom veriť VŠETKO čo hovorili proroci!“ Zmätok učeníkov bol spôsobený lenivosťou srdca veriť všetkému čo je napísané.
Položme si otázku: Kedy strácame schopnosť veriť všetkému? Život v zajatí smútku, kompromisov alebo hriechu nás oberá o schopnosť veriť. Ochromuje našu duchovnú prirodzenosť, bráni nám pochopiť Slovo a nastavuje nás na iný program – program starého stvorenia. A aký je výsledok nastavenia na tento program? Zlenivieme a oddávame sa svojim depresiám. Práve sem smeruje výčitka vzkrieseného Krista: Nerozumní a leniví srdcom!“ Nerozumní a leniví srdcom veriť VŠETKO!
Naša nevera obmedzuje Boha. Niekto môže povedať: „Ale ja už nie som schopný veriť. Už dlho zažívam porážku, už dlho žijem v tichej depresii z mojich zlyhaní, zo zlých okolností. Mnoho krát som sa pokúsil to zmeniť a aj tak som dnes tam, kde som.“ Nemám viac síl veriť.
Priateľu, ak je toto tvoj postoj, mám pre teba slovo: NEROZUMNÝ A LENIVÝ SRDCOM! Preskúmaj svoj život. Čo spôsobilo tvoje rezignáciu? Čo spôsobilo že si odhodil svoju nádej?
Človek má mnoho snov, mnoho túžob. Nenaplnené sny sa časom zmenia na nedosiahnuteľné vzdušné zámky a nenaplnené túžby na vnútornú frustráciu. Vidíme to na príklade učeníkov: v.21 – „A my sme dúfali že On vyslobodí Izrael“. Dúfali sme, mali sme nádej. No nezostal z nej ani prach. Všetko je inak...naše sny sú rozbité. Dnes je už tretí deň od jeho ukrižovania...
Keď sa k takémuto vnútornému rozpoloženiu pridajú pokušenia, veriaci sa môže stať zahorknutým a depresívnym človekom, ktorý tajne závidí druhým. Kde to má svoj pôvod? V lenivosti srdca...
Ježiš rozpoznal duchovný stav Emauských učeníkov a okamžite s ním jednal – v.27: „potom počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im v Písmach čo všetko bolo o Ňom.“
im Písma – priviedol ich k Slovu. A aká bola reakcia učeníkov: „Či nehorelo v nás srdce, keď nám vysvetľoval Písma?“ Spoznané Slovo na nich zaúčinkovalo. Spôsobilo zmenu vo vnímaní a ich vnútornom rozpoložení. Začala sa nová kapitola v ich životoch. Kapitola, ktorá znamenala revolúciu.
Vráťme sa k poznaniu Slova, vstúpi do nás nová nádej a s ňou nová sila. Možno sa hneď nezmenia naše okolnosti, ale zmení sa náš pohľad na ne a naše vnútorné nastavenie. To je začiatok každej trvalej zmeny.