List ordinára Mons. F. Rábeka príslušníkom mierových misií

Vážení priatelia!

Prijmite srdečný pozdrav z domova, ktorý Vám je teraz vzdialený a do ktorého sa túžite čím skôr vrátiť.
Určite si kladiete otázku, čo je príčinou tohto môjho listu a prečo Vám ho posielam práve teraz. Všetci dobre viete o mimoriadnych udalostiach v našich misiách v Iraku a na Cypre, ktoré vyvolali zvýšenú pozornosť celej našej spoločnosti voči Vám, slovenským vojakom, ktorí sa nachádzate v týchto i v ďalších zahraničných misiách. Tieto udalosti poskytli možnosť, že som Vás mohol osobne navštíviť v Iraku a môj generálny vikár Mons. plk. Marko Trochan zasa na Cypre. Dôstojná, ale smutná rozlúčka s tými, čo položili v misiách svoje životy, viedla k uvedomeniu si, že vo Vašej službe ide o najvyššie  hodnoty, o Vaše životy a v súvislosti s Vami aj o životy Vašich blízkych.
Pri rozhovoroch s niektorými z Vás v Iraku som zistil, že by ste privítali aspoň písomnú formu kontaktu medzi duchovnou službou a Vami - keďže zatiaľ tam nie je tabuľkové miesto pre vojenského kaplána zo Slovenska (duchovnú službu našim vojakom veľmi obetavo a ochotne poskytuje tamojší poľský vojenský kňaz). To sa týka aj misie v Afganistane. Na misii v Kosove a na Cypre je s Vami náš kaplán. Tak tomu bolo aj na misii v Eritrei, ktorá už končí.
Dôvodom, pre ktorý Vám píšem tento list práve teraz je sviatok svätých Cyrila a Metoda. Je to cirkevný a súčasne i štátny sviatok. A nie bez dôvodu. Solúnski bratia prišli totiž v roku 863 do našich krajov na misiu. Význam ich činnosti pretrval viac než tisíc rokov a blahodárne dôsledky ich pôsobenia si uvedomujeme na každom kroku a náš náboženský i národný život by bez ich diela bol sotva možný.
Myslím si preto, že práve tento sviatok našich Vierozvestov je vhodnou príležitosťou na pozdravenie Vás, ktorí máte s nimi spoločné to, že ste tiež na "misii" za hranicami našej vlasti. Celkom iste by stálo za to, bližšie sa oboznámiť s pôsobením svätých Cyrila a Metoda a inšpirovať sa ich príkladom v chápaní a uskutočňovaní Vašej misie.
Zastavme sa pri niektorých súvislostiach.
Bežne používame výraz "misia". Toto slovo pochádza z latinčiny, zo slova "missio", čo znamená poslanie. Misia je potom väčšia či menšia skupina ľudí, ktorí sú niekam poslaní, aby tam splnili nejaké poslanie. Z tohto hľadiska členovia misie nie sú samozvanci, ale je za nimi vyššia moc, ktorá ich splnomocnila a poverila určitými úlohami. Tak to bolo v prípade svätých Cyrila a Metoda - na požiadanie kniežaťa Rastislava ich poslal na Veľkú Moravu byzantský cisár Michal III. Ich poslaním bolo v jazyku našich predkov, v "slovienčine" učiť kresťanskému zákonu. V Rastislavovom posolstve bola presne táto požiadavka: "Keďže náš ľud pohanstva sa zriekol a kresťanského zákona sa pridŕža, učiteľa nemáme takého, čo by nás v našej reči učil... od vás však vždy dobrý zákon vychádza...". Cisár Michal vybral na túto úlohu najschopnejších mužov: vzdelaných, veriacich, osvedčených životom. Solúnski bratia plnili svoje poslanie v duchu nezištnej služby voči našim predkom, urobili veľkú prácu pri prekladoch Svätého písma a ďalších kníh do našej reči, založili prvú vysokú školu v našej vlasti a nebáli sa predstaviť svojich absolventov, ktorí sa chceli stať  kňazmi, v  Ríme. Príklad  ich života a hĺbka ich vedomostí boli také silné, že keď po Metodovej smrti v roku 885 Svätopluk vyhnal jeho žiakov z Veľkej Moravy, tí sa rozišli do okolitých krajín, hlavne do Bulharska, terajšieho Chorvátska ale aj do južného Poľska a odovzdávali tam bohatstvo vzdelania a viery a tak obohatili aj tieto národy dedičstvom svätých Cyrila a Metoda. Vzhľadom na tento obrovský význam našich Vierozvestov  pre slovanské národy, obývajúce strednú, južnú a východnú Európu, pápež Ján Pavol II. vymenoval svätých Cyrila  a Metoda za spolupatrónov Európy (ďalšími patrónmi Európy  sú sv. Benedikt, sv. Katarína Sienská, sv. Brigita Švédska a sv. Edith Steinová).
Z uvedeného môžeme vidieť, že Vaša misia má určité podobnosti s misiou Solúnskych bratov, ale je v mnohom aj odlišná.
Aj Vy ste prišli do tých krajín, v ktorých účinkujete, ako poslaní - poslaní našou vládou, naším parlamentom. Vašimi nástrojmi však nie sú kniha a kríž, ale skôr technika a zbrane. A predsa, zmyslom Vašej prítomnosti v týchto krajinách, medzi týmito ľuďmi, je prinášať im pokoj, napomáhať k urovnaniu konfliktov, odstraňovať následky vojny. K tomu ste si z domu doniesli nielen odbornú  vojenskú prípravu, ale aj osobnostné, kultúrne a mnohí aj náboženské predpoklady. Zabezpečovať a nastolovať mier - to je šľachetná úloha. Viete však dobre, že táto Vaša služba má nádej na úspech iba vtedy, ak sa domáce obyvateľstvo naučí pokojnému spolunažívaniu, ak si osvojí zásady spravodlivosti, odpúšťania, spolupráce, úcty a lásky k človeku. Mnoho z týchto vlastností je každému z Vás prirodzených. Bez toho, že by sme si to boli uvedomovali, osvojovali sme si ich v rodine, vo svojom prostredí - často bez toho, že by sme si uvedomovali, že ide o vlastnosti, zošľachtené kresťanstvom , ktoré od čias cyrilo-metodských blahodárne vplývalo na generácie našich predkov. Počas môjho krátkeho pobytu v našom tábore v Iraku som mal možnosť vnímať atmosféru priateľstva a dobrých vzťahov medzi našimi vojakmi. Takto sa stávate učiteľmi pokojného spolunažívania pre tých ľudí, ktorí Vás stretajú, medzi ktorých ste poslaní. Niekedy sa Vám môže zdať Vaša služba takmer zbytočnou a neúčinnou. Príklad diela svätých Cyrila a Metoda nám však učí, že sila dobrého príkladu, sila lásky a pravdy je väčšia než sila zla a nepriazeň osudu.
Väčšina z Vás ste veriacimi kresťanmi. Niektorí ste nemali to šťastie bližšie poznať kresťanstvo. Neposkytuje pobyt na misii aj priestor na rozhovory o viere, na čítanie Svätého písma, na osobnú i spoločnú modlitbu, na častejšiu účasť na bohoslužbách? Stretol som ľudí, ktorí sa vrátili z takéhoto pobytu s pevnejšou a prehĺbenou vierou. To, čo tam videli a prežili ich nútilo rozmýšľať o zmysle života a utvrdili sa v tom, že viera v Boha, život podľa Kristovho evanjelia sú jedinou spoľahlivou orientáciou pre život človeka i ľudskej spoločnosti.

Milí priatelia, bolo by iste o čom písať, o čom hovoriť. Tento môj list chcel byť úprimným pozdravom a podnetom pre zamyslenie sa nad významom Vášho poslania vo svetle príkladu svätých Cyrila a Metoda. Väčšina z Vás sa už tešíte na skorý návrat domov. Želám Vám úspešné dokončenie Vašej misie a šťastný návrat do vlasti, ku svojim. Možno sa potom stretneme aj osobne, možno by ste chceli povedať či napísať o Vašich skúsenostiach , dať podnety aj mne a nám, čo by sme mohli ako duchovná služba pre Vás, eventuálne pre Vašich nástupcov v misách lepšie a viac urobiť. Budem vďačný, ak nás oslovíte, ak napíšete.

So želaním Božieho požehnania, s uistením o každodennej modlitbe za Vás, Vás s úctou pozdravuje Váš

                                                                   + František  R á b e k
                                                               biskup - ordinár OS a OZ SR