Lotrova prosba - zamyslenie na 13. týždeň v roku 2020
Biblický text:
Preto pamätajte, že ste boli v tom čase bez Krista, vylúčení zo spoločenstva s Izraelom, cudzí zmluvám zasľúbenia, bez nádeje a bez Boha na svete. Ale teraz, hoci ste kedysi boli ďalekí, v Kristovi Ježišovi stali ste sa blízkymi krvou Kristovou.
Efezským 1 : 12 – 13
Spolu s Ním ukrižovali dvoch lotrov, jedného sprava, druhého zľava.
Marek 15: 27
V tomto pôstnom čase si znovu intenzívnejšie pripomíname udalosti ukrižovania a vzkriesenia nášho Pána. To, že Pána ukrižovali medzi dvoma lotrami je dôležitým momentom uprostred týchto udalostí. Tí, dvaja lotri boli ukrižovaní, aby výsmech voči Pánovi zo strany Rimanov bol ešte väčší.
V Písme je zmienka, že keď ich ukrižovali, tak aj oni sa rúhali Ježišovi. Keby nebolo Ježiša, možno by sa dočkali v budúcnosti milosti. Teraz akoby jediné, čo im zostáva, je pomaly umierať.
A predsa, jeden z nich zmenil postoj k Ježišovi. Čo zmenilo jeho postoj? Zrejme to boli Ježišove slová o odpustení, Ježišove modlitby na kríži. Tento lotor je pribitý na kríž, odsúdený na pomalé umieranie a predsa niečo koná. Vždy je možné niečo spraviť a vždy je možné pre niečo sa rozhodnúť. Dokonca aj vtedy, keď je človek pribitý ku drevu.
Úprimne volá k Pánovi: „Pane, Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ Nevolá k nejakému víťaznému bohu, ktorý majestátne tróni a je „na pokoji“ - nad situáciou. Volá k Bohu, ktorý prehráva! Sme pripravení aj my hlásiť sa k Pánovi – ku kresťanstvu, keď sa niektorí z toho vysmievajú?! Máme Ježiša tak radi, že mu budeme veriť, aj keď akoby zdanlivo prehrával v tomto svete?!
Lotor prosí, aby si Ježiš na neho spomenul. Podobne tak spravil aj jeden slávny človek. V tomto roku (2020) si pripomíname 548. výročie narodenia slávneho astronóma Mikuláša Koperníka. On si zvolil nápis na svoj hrob v Toruni: „Neprosím o milosť, aká bola daná Pavlovi, ani Petrovho odpustenia si nežiadam, len o tú milosť úpenlivo prosím, ktorá bola daná na kríži lotrovi.“
Možno nakoniec celý svet je ako tí dvaja lotri. Buď sa svojím životom rúhame Bohu, alebo prosíme o milosť tak, ako lotor na kríži: „Pane, buď milostivý mne hriešnemu.“
Tomuto človeku nechýbalo dôležité poznávacie znamenie Ježišovho učeníka a tým je viera.
Viera, ktorá je činná skrze lásku. (Galatským 5 : 6) Viera, ktorá si používa ruky na to, aby slúžili, pokiaľ momentálne nie sú pribité na kríž. Viera, ktorá dáva nádej v každom čase. Nech nechýba ani tebe!
Modlitba:
Pane Ježiši Kriste, Ty si bol za nás obetovaný. Posilňuj nás, aby sme nežili hriechu, ale aby sme Ťa novým životom Ťa oslavovali. Ak by sme niekedy museli znášať pohanenie kvôli Tebe, daj, aby sme to znášali verne, lebo Ty si pre nás zniesol oveľa viac. Amen
Preto pamätajte, že ste boli v tom čase bez Krista, vylúčení zo spoločenstva s Izraelom, cudzí zmluvám zasľúbenia, bez nádeje a bez Boha na svete. Ale teraz, hoci ste kedysi boli ďalekí, v Kristovi Ježišovi stali ste sa blízkymi krvou Kristovou.
Efezským 1 : 12 – 13
Spolu s Ním ukrižovali dvoch lotrov, jedného sprava, druhého zľava.
Marek 15: 27
V tomto pôstnom čase si znovu intenzívnejšie pripomíname udalosti ukrižovania a vzkriesenia nášho Pána. To, že Pána ukrižovali medzi dvoma lotrami je dôležitým momentom uprostred týchto udalostí. Tí, dvaja lotri boli ukrižovaní, aby výsmech voči Pánovi zo strany Rimanov bol ešte väčší.
V Písme je zmienka, že keď ich ukrižovali, tak aj oni sa rúhali Ježišovi. Keby nebolo Ježiša, možno by sa dočkali v budúcnosti milosti. Teraz akoby jediné, čo im zostáva, je pomaly umierať.
A predsa, jeden z nich zmenil postoj k Ježišovi. Čo zmenilo jeho postoj? Zrejme to boli Ježišove slová o odpustení, Ježišove modlitby na kríži. Tento lotor je pribitý na kríž, odsúdený na pomalé umieranie a predsa niečo koná. Vždy je možné niečo spraviť a vždy je možné pre niečo sa rozhodnúť. Dokonca aj vtedy, keď je človek pribitý ku drevu.
Úprimne volá k Pánovi: „Pane, Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ Nevolá k nejakému víťaznému bohu, ktorý majestátne tróni a je „na pokoji“ - nad situáciou. Volá k Bohu, ktorý prehráva! Sme pripravení aj my hlásiť sa k Pánovi – ku kresťanstvu, keď sa niektorí z toho vysmievajú?! Máme Ježiša tak radi, že mu budeme veriť, aj keď akoby zdanlivo prehrával v tomto svete?!
Lotor prosí, aby si Ježiš na neho spomenul. Podobne tak spravil aj jeden slávny človek. V tomto roku (2020) si pripomíname 548. výročie narodenia slávneho astronóma Mikuláša Koperníka. On si zvolil nápis na svoj hrob v Toruni: „Neprosím o milosť, aká bola daná Pavlovi, ani Petrovho odpustenia si nežiadam, len o tú milosť úpenlivo prosím, ktorá bola daná na kríži lotrovi.“
Možno nakoniec celý svet je ako tí dvaja lotri. Buď sa svojím životom rúhame Bohu, alebo prosíme o milosť tak, ako lotor na kríži: „Pane, buď milostivý mne hriešnemu.“
Tomuto človeku nechýbalo dôležité poznávacie znamenie Ježišovho učeníka a tým je viera.
Viera, ktorá je činná skrze lásku. (Galatským 5 : 6) Viera, ktorá si používa ruky na to, aby slúžili, pokiaľ momentálne nie sú pribité na kríž. Viera, ktorá dáva nádej v každom čase. Nech nechýba ani tebe!
Modlitba:
Pane Ježiši Kriste, Ty si bol za nás obetovaný. Posilňuj nás, aby sme nežili hriechu, ale aby sme Ťa novým životom Ťa oslavovali. Ak by sme niekedy museli znášať pohanenie kvôli Tebe, daj, aby sme to znášali verne, lebo Ty si pre nás zniesol oveľa viac. Amen