Máme byť chrámom - zamyslenie na 15. týždeň v roku 2021
„Ty si to povedal, ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch“. (Mt. 26, 64).
Drahí priatelia, máme krátky úsek po Veľkonočných udalostiach, ktoré nenechali žiť svet vo svojom vlastnom opojení a predstavách o skutočnom šťastí. Prichádza radikálna zmena do života tých ľudí, ktorí prijali Kristovo slovo a uskutočňovali ho vo svojom živote. Toto Slovo, malo moc radikálne premeniť ich život a stanoviť si v živote inú perspektívu, akú ponúkal vtedajší svet. Existuje predsa Nebo, lebo videli osláveného Ježiša, ako tam odchádza v radostnej nádeji, že opäť príde, aby nastolil vo svete novú moc a vládu. Akoby v nás ľuďoch bola zakorenená túžba stratenej nevinnosti a pôvodnej slávy, ktorú človek mal mať, lebo bol tak stvorený Bohom. Túžime po nesmiernej láske a napriek tomu len zbierame odrobinky mnoho krát v komplikovaných vzťahoch a problémoch a sami v sebe cítime, že aj napriek milovanej rodine, ktorú máme, aj napriek láske, ktorú prežívame, nám niečo chýba a práve to je to miesto v nás, kde chce prebývať oslávený Kristus mocou svojho Ducha. Jeden článok vierovyznania Cirkvi československej husitskej vyznáva: Veríme v Ducha Božieho, ktorý od večnosti do večnosti všetko oživuje, v Ježišovi Kristovi sa zjavil, skrze prorokov a otcov našich hovoril a v nás chce prebývať. Boh sa takto rozhodol, že nebude prebývať v Jeruzalemskom chráme, ale jeho túžba je, aby prebýval v nás, ako v duchovných chrámoch, kde sa ustavične prednášajú modlitby, príhovory, dobrorečenia a chvály Bohu, ktorý sa rozhodol zachrániť padnutého človeka, obetou svojho vlastného Syna Božieho. Toto je to miesto, kde má vládnuť Boh svojou mocou a budovať takto svoju cirkev. Apoštol Pavol nás vyzýva: Preto neochabujme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. Veď toto naše terajšie ľahkú súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy, keďže nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné, lebo viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné. (2 Kor. 16-18). Tu môžeme naraziť na bežný problém, lebo všetci sa chcú mať dobre aj v tomto živote. Osobne som počul od ľudí, ich názory, že tu je niečo isté, ale tam nikto nevie ako je. Sú to pochybnosti. Je to strata viery, ako by Kristus klamal a hovoril o nadčasových veciach a podobenstvách v obraznom zmysle a preto si chceme odkrojiť pekný krajec chleba z tohto sveta a byť aspoň trochu šťastnejší. Nech je ten krajec, akýkoľvek veľký, drahý brat a sestra som si istý, že nikdy nebude nikto z nás plne upokojený, kým Kristus v nás nevystúpi na ten trón, kde má vládnuť a kraľovať, lebo toto miesto výslovne patrí iba jemu jedinému. Máme byť chrámom, v ktorom prebýva Boh.
Modlitba:
Dobrotivý Bože, ďakujem ti, že si nám na svet poslal svojho jediného milovaného Syna, aby sme skrze Neho a v Ňom mali nový a večný život. Neponechal si nás v úbohom stave odlúčenosti od Teba, ale v Kristovi si sa rozhodol všetko obnoviť a otvoriť nám Nebesia kde prebývaš, aby sme už nemuseli byť sami. Prosím ťa o to, aby mocou svojho Ducha si prebýval v mojom bytí, ktoré nie je náhodné, ale stvoril si ma preto, aby si sa oslávil Otče a aby si sa dal poznať svetu skrze mňa.Nech sú v mene Ježiš zbúrané všetky oplotenia a opevnenia môjho života, ktoré bránia tomu, aby si Ty prebýval vo mne. Či som ich už vystaval vedome vo svojom hriechu, alebo ich vybudoval nepriateľ spásy, nech padnú a zažiariš v mojom živote, ako víťaz, sediaci na svojom tróne. Amen.
Drahí priatelia, máme krátky úsek po Veľkonočných udalostiach, ktoré nenechali žiť svet vo svojom vlastnom opojení a predstavách o skutočnom šťastí. Prichádza radikálna zmena do života tých ľudí, ktorí prijali Kristovo slovo a uskutočňovali ho vo svojom živote. Toto Slovo, malo moc radikálne premeniť ich život a stanoviť si v živote inú perspektívu, akú ponúkal vtedajší svet. Existuje predsa Nebo, lebo videli osláveného Ježiša, ako tam odchádza v radostnej nádeji, že opäť príde, aby nastolil vo svete novú moc a vládu. Akoby v nás ľuďoch bola zakorenená túžba stratenej nevinnosti a pôvodnej slávy, ktorú človek mal mať, lebo bol tak stvorený Bohom. Túžime po nesmiernej láske a napriek tomu len zbierame odrobinky mnoho krát v komplikovaných vzťahoch a problémoch a sami v sebe cítime, že aj napriek milovanej rodine, ktorú máme, aj napriek láske, ktorú prežívame, nám niečo chýba a práve to je to miesto v nás, kde chce prebývať oslávený Kristus mocou svojho Ducha. Jeden článok vierovyznania Cirkvi československej husitskej vyznáva: Veríme v Ducha Božieho, ktorý od večnosti do večnosti všetko oživuje, v Ježišovi Kristovi sa zjavil, skrze prorokov a otcov našich hovoril a v nás chce prebývať. Boh sa takto rozhodol, že nebude prebývať v Jeruzalemskom chráme, ale jeho túžba je, aby prebýval v nás, ako v duchovných chrámoch, kde sa ustavične prednášajú modlitby, príhovory, dobrorečenia a chvály Bohu, ktorý sa rozhodol zachrániť padnutého človeka, obetou svojho vlastného Syna Božieho. Toto je to miesto, kde má vládnuť Boh svojou mocou a budovať takto svoju cirkev. Apoštol Pavol nás vyzýva: Preto neochabujme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. Veď toto naše terajšie ľahkú súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy, keďže nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné, lebo viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné. (2 Kor. 16-18). Tu môžeme naraziť na bežný problém, lebo všetci sa chcú mať dobre aj v tomto živote. Osobne som počul od ľudí, ich názory, že tu je niečo isté, ale tam nikto nevie ako je. Sú to pochybnosti. Je to strata viery, ako by Kristus klamal a hovoril o nadčasových veciach a podobenstvách v obraznom zmysle a preto si chceme odkrojiť pekný krajec chleba z tohto sveta a byť aspoň trochu šťastnejší. Nech je ten krajec, akýkoľvek veľký, drahý brat a sestra som si istý, že nikdy nebude nikto z nás plne upokojený, kým Kristus v nás nevystúpi na ten trón, kde má vládnuť a kraľovať, lebo toto miesto výslovne patrí iba jemu jedinému. Máme byť chrámom, v ktorom prebýva Boh.
Modlitba:
Dobrotivý Bože, ďakujem ti, že si nám na svet poslal svojho jediného milovaného Syna, aby sme skrze Neho a v Ňom mali nový a večný život. Neponechal si nás v úbohom stave odlúčenosti od Teba, ale v Kristovi si sa rozhodol všetko obnoviť a otvoriť nám Nebesia kde prebývaš, aby sme už nemuseli byť sami. Prosím ťa o to, aby mocou svojho Ducha si prebýval v mojom bytí, ktoré nie je náhodné, ale stvoril si ma preto, aby si sa oslávil Otče a aby si sa dal poznať svetu skrze mňa.Nech sú v mene Ježiš zbúrané všetky oplotenia a opevnenia môjho života, ktoré bránia tomu, aby si Ty prebýval vo mne. Či som ich už vystaval vedome vo svojom hriechu, alebo ich vybudoval nepriateľ spásy, nech padnú a zažiariš v mojom živote, ako víťaz, sediaci na svojom tróne. Amen.