Mapovanie nedávnej minulosti

V priestoroch Akadémie Ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši sa v dňoch 9. a 10 . júna uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia: Roky premien – Vojenstvo na Slovensku 1969 – 1992. Záštitu nad ňou prevzal náčelník Generálneho štábu OS SR generál Ľubomír Bulík. „ Som rád, že som mohol prevziať záštitu práve nad touto konferenciou. Urobil som to okrem iného preto, lebo práve objektívne zhodnotenie spomínaného obdobia má pre naše profesionálne ozbrojené sily a jej príslušníkov veľký význam. Som presvedčený o tom, že závery konferencie dajú ten správny impulz aj pre tvorbu ďalšieho dielu vojenských dejín Slovenska, aby aj budúce generácie našli objektívny pohľad na tieto zložité roky našej histórie,“ zdôraznil vo svojom vystúpení na konferencii generál Bulík.

Usporiadal ju Vojenský historický ústav Bratislava, Akadémia OS SR Liptovský Mikuláš, Klub generálov Slovenskej republiky a Sekcia pre vojenské dejiny Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV. Rektor AOS SR brigádny generál Miroslav Kelemen pripomenul, že aj z pohľadu našej vzdelávacej inštitúcie je významné odkrývanie niektorých bielych miest v našej nedávnej histórii. Konštatoval, že práve v tomto roku si pripomíname 65 výročie vzniku vojenského školstva na Liptove. Riaditeľ VHÚ podplukovník Miloslav Čaplovič spomenul, že jednou z ambícií stretnutia historikov zo Slovenska a Čiech je nachádzať odpovede na otázky, ktorým sa v predchádzajúcom období (pred rokom 1989) z politických dôvodov nevenovala dostatočná pozornosť a historická pravda bola zahmlievaná. „Išlo o dejinné obdobie, ktoré začalo vojenskou okupáciou ČSSR piatimi armádami bývalej Varšavskej zmluvy a symbolicky končilo rozpustením spomínaného vojensko-politického paktu v roku 1991. Práve o tomto období by mal pojednávať aj siedmy diel vojenských dejín Slovenska,“ zdôraznil riaditeľ VHÚ.

V rámci konferencie jednotliví vystupujúci skúmali problematiku vývinu vojenstva na Slovensku v období, ktoré je časovo vymedzené na jednej strane intervenciou vojsk piatich členských štátov Varšavskej zmluvy v auguste 1968, ktorá v Československu ukončila krátke obdobie Pražskej jari, a na strane druhej pádom totalitného režimu a koncom tzv. studenej vojny roku 1989 s následným budovaním demokratickej spoločnosti a demokratizáciou ozbrojených síl až do rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a vzniku Českej republiky a Slovenskej republiky 1. januára 1993.

Podľa samotných historikov ide o časové obdobie pomerne nerovnorodé, ktoré sa vyznačuje tak prelomovými okamihmi v živote celého slovenského národa, ako aj dlhými obdobiami pokoja a určitej strnulosti. Prebiehajúce udalosti mali často zásadný vplyv aj na vývoj vojenstva na Slovensku. Napriek tomu, že od konca spomínaného obdobia už uplynuli dve desaťročia, je v slovenskej historickej literatúre, až na niektoré výnimky, málo reflektované a na svoje komplexné hodnotenie v podstate ešte len čaká. Zámerom konferencie preto bolo „pripraviť pôdu“ pre podobné hodnotiace stanoviská a zároveň vyvolať živší záujem odborníkov, odbornej i laickej verejnosti o témy, ktorým sa doposiaľ neprávom dostávalo len málo pozornosti.

V priebehu konferencie vystúpili renomovaní slovenskí a českí vojenskí historici z Vojenského historického ústavu Bratislava, Vojenského historického ústavu Praha, ale aj zástupcovia Klubu generálov, ktorí v danom období veľakrát zastávali významné veliteľské posty v ČSĽA a Armáde ČSFR.

Daniel Povolný z pražského vojenského historického ústavu, ktorý v tomto roku vydal knihu: Vojenské riešenie Pražskej jari 1968 pripomenul, že územie Slovenska bolo obsadzované dvoma smermi: z Maďarska a z Ukrajiny. Prvé sovietske vojská dislokované v Maďarsku začali Slovensko obsadzovať už neskoro večer 20. augusta 1968, nasledovali ich maďarské vojská. Z územia Ukrajiny postupovali nielen sovietske vojská v dvoch prúdoch: jeden smeroval cez Prešov, Liptov a Žilinu do Trenčína, kde bolo v tom čase veliteľstvo Východného vojenského okruhu a druhý cez Košice do Banskej Bystrice, ale aj bulharskí vojaci. Maďarská armáda postupne obsadila Štúrovo, Nové Zámky, Levice, Nitru, Topoľčany, Sereď, Hlohovec, Piešťany i Nové Mesto nad Váhom. Podľa českého historika Sovieti pôvodne chceli mať svoje veliteľstvo v Trenčíne (napokon sa velenie ich divízie usídlilo vo Zvolene). Spomenul aj dodnes málo známu skutočnosť, že sovietske velenie na čele s generálom Majorovom sa na základe svojich mylných informácií obávalo protisocialistického vystúpenia našich občanov v noci z 31. decembra 1968 na 1. januára 1969. Preto pripravilo tzv. operáciu Šedý Jastrab. Jej prvý variant počítal s nasadením 18 až 20 sovietskych tankových a motostreleckých práporov, ktoré mali demonštrovať svoju silu v uliciach najvýznamnejších miest ČSSR. Ďalšie sovietske jednotky mali v rovnakom čase zablokovať dôležité kasárne čs. armády a v prípade potreby odzbrojiť všetkých vojakov, ktorí by im kládli odpor. Samozrejme v uvedenom období sa zo strany čs. občanov a vojakov nič neudialo. Na jeseň 1968 musela čs. armáda len na Slovensku urýchlene opustiť 22 posádok a uvoľniť ich pre sovietske vojská.

Generálmajor v. v. Svetozár Naďovič, ktorý bol náčelníkom Správy pre zabezpečenie odchodu sovietskych vojsk z ČSFR zasa konštatoval, že celý spomínaný proces, ktorý sa začal práve v ČSFR ako v prvej z krajín bývalej Varšavskej zmluvy, kde boli dislokované sovietske vojská u nás prebehol rýchlo, pokojne a bez zbytočných prieťahov a emócii (na rozdiel napríklad od Poľska či Maďarska). „Posledný sovietsky vojak opustil územie Slovenska 22. decembra 1990. Bol to transport delostreleckého pluku, ktorý bol dislokovaný v Rožňave. Celkovo zo Slovenska odišlo vyše 10 tisíc vojakov, 5 tisíc ich rodinných príslušníkov, 254 tankov, 54 bojových vrtuľníkov. Akokoľvek sa tieto čísla zdajú veľké, bola to len jedna sedmina síl a prostriedkov, ktoré mali sovietski vojaci na území ČSFR,“ konštatuje generál Naďovič.

Generálmajor v. v. Rudolf Tvaroška z trenčianskeho Klubu vojenských veteránov a Michal Štefanský z VHÚ pripomenuli niektoré zaujímavé skutočnosti ohľadne zbrojnej výroby na Slovensku, generálporučík v. v. Ján Váňa zasa problematiku delenia čs. vojenského letectva v období delenia ČSFR.