Medzinárodná vedecká konferencia na Liptove

V Akadémii ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši sa 29. a 30. apríla uskutočnila pod záštitou predsedu vlády SR Roberta Fica a ministra obrany SR Jaroslava Bašku medzinárodná vedecká konferencia: Oslobodenie Slovenska 1944 – 1945, ktorú zorganizoval Vojenský historický ústav MO SR Bratislava v spolupráci s Múzeom SNP v Banskej Bystrici.

Pri jej otvorení riaditeľ VHÚ podplukovník Miloslav Čaplovič zdôraznil, že v týchto dňoch si nielen u nás v Slovenskej republike, ale aj v mnohých krajinách Európy a sveta, pripomíname už 65. výročie od ukončenia druhej svetovej vojny, ktorá tragicky poznamenala osudy ľudskej civilizácie, vojakov i civilistov, v takmer vo všetkých kútoch sveta.

Spoločne s riaditeľom Múzea SNP Stanislavom Mičevom privítali na konferencii zástupcu veliteľa vzdušných síl brigádneho generála Ľubomíra Svobodu, primátora Liptovského Mikuláša Jána Blcháča i prorektora AOS pre vojenské veci plukovníka gšt. Juraja Výrosteka. Okrem domácich a zahraničných historikov v aule akadémie boli predovšetkým poslucháči vojenskej akadémie a študenti stredných škôl Liptovského Mikuláša (gymnázia, hotelovej akadémie, stavebnej priemyslovky).

Poslucháčka 4. ročníka AOS vojačka Dominika Vojtašková sa z vystúpení na konferencii chcela dozvedieť nové, zaujímavé veci, ktoré veľakrát nie sú v učebniciach. Dozvedela sa ich aj z vystúpenia Jevgena Rogovija z Charkovskej univerzity. Mladý ukrajinský historik v súčasnosti pôsobí ako stážista Katedry slovenských dejín Univerzity Komenského v Bratislave.

„ Ukrajina a Slovensko sú susedia, no mnohé veci z dejín jednej a druhej krajiny sú doposiaľ u nás neznáme. Je to škoda a snažím sa toto biele miesto v našich dejinách zaplniť. Veď oba naše národy mali v časoch druhej svetovej vojny obdobné osudy. Slováci bojovali po boku Nemcov na východnom fronte, ale zároveň časť z nich prešla na sovietsku stranu a bojovala proti Nemcom, bolo rozšírené partizánske hnutie na Slovensku, jedno z najväčších protifašistických povstaní v Európe SNP. My Ukrajinci sme tiež na jednej strane bojovali v partizánskych oddieloch proti Nemcom, ale nesmieme zabúdať ani na skutočnosť, že časť z nich bojovala spoločne s Nemcami. Napríklad divízia SS Galícia“, konštatuje Jevgen Rogovij.

Historik František Cséfalvay z VHÚ sa zasa venoval pomerne málo známym skutočnostiam o účasti maďarskej armády po boku Nemcov v bojoch na území južného Slovenska od jesene 1944 do jari 1945. Marian Uhrin z Múzea SNP priblížil výzbroj a štruktúru jednotiek Domobrany. Účastníci konferencie sa okrem iného dozvedeli aj o tom, že spomínaná Domobrana disponovala aj čatou ľahkých tankov, ktoré však nezasiahli do bojov a slúžili na ochranu prezidentského paláca.

Český historik Jan Vajskebr pripomenil meniacu sa štruktúru nemeckej brannej moci na území Protektorátu Čechy a Morava s ohľadom na výsadky parašutistov z Veľkej Británie a Sovietskeho zväzu. Pripomenul, že z jednotiek SS a Wermachtu boli vytvorené bojové skupiny. Jedna z nich Schill patrila medzi hlavné bojové sily, ktorými nemecká armáda používala na potlačenie SNP.

V priebehu dvojdňovej konferencie odzneli aj mnohé ďalšie zaujímavé príspevky. Za neprítomných ruských historikov ich predniesli ich slovenskí kolegovia. Zaujali vystúpenia plk. v. v. Jozefa Bystrického z VHÚ o ohlase oslobodzovania Slovenska v najnovšej slovenskej historiografii, jeho kolegu pplk. Petra Šumichrasta o činnosti sovietskeho letectva nad územím Slovenska, ale napríklad aj Ján Stanislava a Jaroslava Švacha z Múzea SNP o činnosti amerického letectva.

Prítomní historici vo svojich príspevkoch aj v rámci živej diskusie zdôraznili, že vojnové udalosti odohrávajúce sa v rokoch 1944 – 1945 zasiahli obyvateľov Slovenska veľmi bolestne. Neplývali len z priamej bojovej činnosti operujúcich vojsk v období SNP, Východokarpatskej operácie, Východoslovenskej operácie, Západokarpatskej operácie či v neposlednom rade Bratislavsko-brnianskej operácie, ale aj udalosti, ktoré vyplynuli z represívnej činnosti nemeckých jednotiek, Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy, žandárstva, protipartizánskych jednotiek, smerujúcej hlavne proti bezbrannému civilnému obyvateľstvu v slovenských obciach a mestečkách. Boje, prebiehajúce na území Slovenska nepretržite vyše osem mesiacov, zanechali popri ľudských stratách aj nevyčisliteľné materiálne škody, ktoré sa vo veľmi zložitých podmienkach museli odstraňovať dlhé obdobie v nasledujúcich povojnových rokoch.