Mesto Ovruč ako súčasť slovenskej vojenskej histórie
- Autor: MO SR - Pavol Vitko
- Foto: MO SR - Pavol Vitko
- Dátum: 17.09.2012
- Zdieľaj: Zdieľať na Facebook
Riaditeľ odboru riadenia štátnej správy MO SR Daniel Kostra odovzdal v sobotu 15. septembra v mene ministra obrany Martina Glváča ukrajinskému mestu Ovruč Pamätnú medailu za účasť v boji proti fašizmu, ktorú prevzal primátor Valerij Vladimirovič Švab.
V sobotu sa v Ovruči uskutočnila spomienková slávnosť pri príležitosti nedožitých stých narodenín brigádneho generála Jána Nálepku. Narodil sa 20. septembra 1912 v Smižanoch, na Ukrajine prebehol k partizánom a v Ovruči padol 17. novembra 1943 pri oslobodzovaní tamojšej železničnej stanice. Pod vedením partizánskeho veliteľa A. Saburova sa stal veliteľom 1. česko-slovenského partizánskeho oddielu v ZSSR, a ako jediný Slovák sa stal sa svoju účasť v protifašistickom boji Hrdinom Sovietskeho zväzu. V centre mesta Ovruč bol zároveň odhalený pamätník padlým slovenským vojakom, vyslaným vojnovou Slovenskou republikou v rámci Zaisťovacej divízie, ktorej náčelníkom štábu 101. pešieho pluku bol pôvodne práve Nálepka.
Na podujatiach sa zúčastnil veľvyslanec SR na Ukrajine Pavol Hamžík, Ozbrojené sily SR reprezentoval brigádny generál Juraj Krištofovič z Generálneho štábu a vojenský pridelenec na Ukrajine plukovník Vladimír Suchodolinský. Okrem zástupcov mesta a regiónu Ovruč bola prítomná aj delegácia Ministerstva vnútra SR, ktoré výstavbu pamätníka podporilo finančne. Ďalej pricestovali predstavitelia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov i Únie vojnových veteránov SR. Taktiež Klub generálov Slovenskej republiky, ktorý sa na organizácii víkendových spomienkových podujatí v Ovruči podieľal ťažiskovou mierou, a ktorý dal vybudovať uvedený pamätník prevažne zo svojich zdrojov. Autorom tejto myšlienky a jej hlavným realizátorom je člen Klubu, generálmajor v. v. Svetozár Naďovič.
„V rokoch 1942 – 1943 slovenskí vojaci nadväzovali cez miestnych občanov styky s partizánmi a pri prvej príležitosti prechádzali na ich stranu. Jedným z prvých bol vtedy kapitán Ján Nálepka. Patrí k tým hrdinom, na ktorých je náš národ pyšný,“ povedal veľvyslanec Hamžík. Uviedol, že aj veľká časť ostatných vojakov Zaisťovacej divízie sa správala k miestnym obyvateľom ústretovo, že aj ďalší sa chystali prebehnúť k partizánom, takže Nemci ich napokon stiahli do Bieloruska a následne do Talianska. Tam budovali opevnenia, no i tam väčšia časť z nich pred koncom vojny prebehla k talianskym partizánom.
„Slovenských vojakov do vojny proti Sovietskemu zväzu nahnal slovenský klérofašistický režim. Na Ukrajine a v Bielorusku sa slovenskí vojaci na vlastné oči presvedčili, čo je nemecký fašizmus a aké zverstvá pácha na obyvateľoch. Drvivá väčšina sa tu na Ukrajine a v Bielorusku však správala podľa slovenského aj slovanského básnika Jána Kollára – Ak zvoláš Slovan, nech sa Ti ozve človek,“ povedal vo svojom príhovore gen. Naďovič.
„Meno kapitána Jána Nálepku je pre nás Ovručanov sväté. Na území mesta je jeho pamätník a v meste máme základnú školu, ktorá nesie jeho meno. Nech je aj tento nový pamätník, ktorý si pripomína padlých vojakov Zaisťovacej divízie pochovaných v ukrajinskej zemi symbolom súčasných dobrých susedských vzťahov Ukrajiny a Slovenska,“ povedal primátor Ovruče Valerij Švab.
V rokoch 1941 – 1943 sa na Ukrajine a v Bielorusku vystriedalo v Zaisťovacej divízii okolo 40-tisíc slovenských vojakov. Približne pol tisícky z nich prebehlo k partizánom, ďalší s nimi spolupracovali. „Aj preto nemecké velenie nazývalo Slovákov partizáni číslo 2, a aj preto ich muselo napokon z východného frontu stiahnuť,“ dodal Svetozár Naďovič. Povedal, že svoje meno by mal mať každý padlý slovenský vojak. Preto je na odhalenom pamätníku vytesaných 102 mien vojakov slovenskej Zaisťovacej divízie, ktorí prišli o život v regióne severnej Ukrajiny. Naďovič sa tiež poďakoval Ministerstvu obrany SR, ktoré pomohlo dopraviť približne pol stovky odbojárov a vojakov zastupujúcich jednotlivé slovenské regióny k pamätníkom kapitána Jána Nálepku a slovenských vojakov. Bol medzi nimi aj 92-ročný Bohumil Směšný, rodák z Oravy, ktorý dnes žije na južnej Morave. Aj on bol príslušník Zaisťovacej divízie a prechod k partizánskym jednotkám sa mu podaril až na druhý pokus - a to 30.septembra 1943.
V sobotu sa v Ovruči uskutočnila spomienková slávnosť pri príležitosti nedožitých stých narodenín brigádneho generála Jána Nálepku. Narodil sa 20. septembra 1912 v Smižanoch, na Ukrajine prebehol k partizánom a v Ovruči padol 17. novembra 1943 pri oslobodzovaní tamojšej železničnej stanice. Pod vedením partizánskeho veliteľa A. Saburova sa stal veliteľom 1. česko-slovenského partizánskeho oddielu v ZSSR, a ako jediný Slovák sa stal sa svoju účasť v protifašistickom boji Hrdinom Sovietskeho zväzu. V centre mesta Ovruč bol zároveň odhalený pamätník padlým slovenským vojakom, vyslaným vojnovou Slovenskou republikou v rámci Zaisťovacej divízie, ktorej náčelníkom štábu 101. pešieho pluku bol pôvodne práve Nálepka.
Na podujatiach sa zúčastnil veľvyslanec SR na Ukrajine Pavol Hamžík, Ozbrojené sily SR reprezentoval brigádny generál Juraj Krištofovič z Generálneho štábu a vojenský pridelenec na Ukrajine plukovník Vladimír Suchodolinský. Okrem zástupcov mesta a regiónu Ovruč bola prítomná aj delegácia Ministerstva vnútra SR, ktoré výstavbu pamätníka podporilo finančne. Ďalej pricestovali predstavitelia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov i Únie vojnových veteránov SR. Taktiež Klub generálov Slovenskej republiky, ktorý sa na organizácii víkendových spomienkových podujatí v Ovruči podieľal ťažiskovou mierou, a ktorý dal vybudovať uvedený pamätník prevažne zo svojich zdrojov. Autorom tejto myšlienky a jej hlavným realizátorom je člen Klubu, generálmajor v. v. Svetozár Naďovič.
„V rokoch 1942 – 1943 slovenskí vojaci nadväzovali cez miestnych občanov styky s partizánmi a pri prvej príležitosti prechádzali na ich stranu. Jedným z prvých bol vtedy kapitán Ján Nálepka. Patrí k tým hrdinom, na ktorých je náš národ pyšný,“ povedal veľvyslanec Hamžík. Uviedol, že aj veľká časť ostatných vojakov Zaisťovacej divízie sa správala k miestnym obyvateľom ústretovo, že aj ďalší sa chystali prebehnúť k partizánom, takže Nemci ich napokon stiahli do Bieloruska a následne do Talianska. Tam budovali opevnenia, no i tam väčšia časť z nich pred koncom vojny prebehla k talianskym partizánom.
„Slovenských vojakov do vojny proti Sovietskemu zväzu nahnal slovenský klérofašistický režim. Na Ukrajine a v Bielorusku sa slovenskí vojaci na vlastné oči presvedčili, čo je nemecký fašizmus a aké zverstvá pácha na obyvateľoch. Drvivá väčšina sa tu na Ukrajine a v Bielorusku však správala podľa slovenského aj slovanského básnika Jána Kollára – Ak zvoláš Slovan, nech sa Ti ozve človek,“ povedal vo svojom príhovore gen. Naďovič.
„Meno kapitána Jána Nálepku je pre nás Ovručanov sväté. Na území mesta je jeho pamätník a v meste máme základnú školu, ktorá nesie jeho meno. Nech je aj tento nový pamätník, ktorý si pripomína padlých vojakov Zaisťovacej divízie pochovaných v ukrajinskej zemi symbolom súčasných dobrých susedských vzťahov Ukrajiny a Slovenska,“ povedal primátor Ovruče Valerij Švab.
V rokoch 1941 – 1943 sa na Ukrajine a v Bielorusku vystriedalo v Zaisťovacej divízii okolo 40-tisíc slovenských vojakov. Približne pol tisícky z nich prebehlo k partizánom, ďalší s nimi spolupracovali. „Aj preto nemecké velenie nazývalo Slovákov partizáni číslo 2, a aj preto ich muselo napokon z východného frontu stiahnuť,“ dodal Svetozár Naďovič. Povedal, že svoje meno by mal mať každý padlý slovenský vojak. Preto je na odhalenom pamätníku vytesaných 102 mien vojakov slovenskej Zaisťovacej divízie, ktorí prišli o život v regióne severnej Ukrajiny. Naďovič sa tiež poďakoval Ministerstvu obrany SR, ktoré pomohlo dopraviť približne pol stovky odbojárov a vojakov zastupujúcich jednotlivé slovenské regióny k pamätníkom kapitána Jána Nálepku a slovenských vojakov. Bol medzi nimi aj 92-ročný Bohumil Směšný, rodák z Oravy, ktorý dnes žije na južnej Morave. Aj on bol príslušník Zaisťovacej divízie a prechod k partizánskym jednotkám sa mu podaril až na druhý pokus - a to 30.septembra 1943.
