Minister obrany hosťom sobotných dialógov

Minister obrany František Kašický, poslankyňa Európskeho parlamentu za ĽS HZDS Irena Belohorská a zahraničnopolitický poradca bývalého predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu Milan Ježovica sa vyjadrili k stranou Smer ‑ Sociálna demokracia a už novou vládnou koalíciou avizovanému a aj v programovom vyhlásení vlády očakávanému stiahnutiu slovenskej vojenskej jednotky z Iraku.

F. Kašický potvrdil, že na úlohe sa už začína pracovať. Generálny štáb pripravuje varianty riešenia. Musia sa však naplniť náležité diplomatické i organizačné vojensko‑expertné predpoklady. Predpokladá komunikáciu so spojencami a paralelne úzku súčinnosť ministerstva obrany s ministerstvom zahraničných vecí. Podľa Ireny Belohorskej by bolo potrebné misiu v Iraku chápať v zmysle nariadenia 1546 z júna 2004, ale aj v kontexte nestáleho členstva SR v Bezpečnostnej rade OSN, preto je potrebné zohľadniť všetky medzinárodnopolitické aspekty. Malo by ísť o prijatie spôsobov vyjednávania, nie však jednostranného populistického rozhodnutia. Odmietla akékoľvek spochybňovanie významu slovenských zahraničných misií. Zároveň varovala pred zásadnejšími zmenami zahraničnopolitickej orientácie Slovenskej republiky, pretože by to mohlo ohrozovať dôveryhodnosť v spektre záväzkov a dohôd. Návrh na stiahnutie slovenskej vojenskej misie z Iraku podrobil Milan Ježovica zásadnej kritike. Ako zdôraznil, ešte nenastal vhodný čas na realizáciu takýchto krokov a to z hľadiska viacerých medzinárodných súvislostí.

Súčasťou relácie boli aj vopred nahrané slová zástupcu veľvyslanca USA v SR Laurenca Silvermanna, ktorý uvítal návrhy na konzultáciu problematiky a vyslovil predpoklad, že vláda SR tematiku pred verdiktom prerokuje tiež s irackou vládou.

Doslovný prepis relácie:

Peter STANO, moderátor: "Slovensko stiahne svojich vojakov z Iraku. Nová koaličná vláda je odhodlaná zakotviť to v programovom vyhlásení. Ponecháme Irak jeho osudu, alebo mu budeme pomáhať aj naďalej. Ako ovplyvní stiahnutie vojakov naše vzťahy so spojencami a budú slovenskí vojaci za novej koaličnej vlády vôbec nasadzovaní v zahraničných misiách? Aj o tom budeme diskutovať s ministrom obrany Františkom KAŠICKÝM, dobrý deň,..."

František KAŠICKÝ: "Dobrý deň prajem."

P. STANO: "...s europoslankyňou za Ľudovú stranu‑HZDS Irenou BELOHORSKOU, dobrý deň,..."

Irena BELOHORSKÁ: "Dobrý deň."

P. STANO: "...a zahraničnopolitickým poradcom bývalého premiéra Milanom JEŽOVICOM. Dobrý deň."

Milan JEŽOVICA: "Pekné dopoludnie poslucháčom Slovenského rozhlasu doma aj vonku."

P. STANO: "Nuž a Sobotnými dialógmi vás sprevádza Peter STANO. Pán minister, premiér FICO presne pred týždňom na tejto pôde v Sobotných dialógoch potvrdil, že slovenskí vojaci z Iraku naozaj odídu, tak ako to sľuboval pred voľbami a že nový šéf rezortu obrany dostane úlohu vypracovať časový harmonogram stiahnutia nášho kontingentu. Vy ste týmto šéfom rezortu obrany, dostali ste takúto úlohu, začali ste už na tom pracovať?"

F. KAŠICKÝ: "Najprv by som rád poďakoval za pozvanie do tejto relácie, moja účasť je aj tak trošku symbolická, veľmi by som rád nadviazal na tradíciu, ktorá tu v Slovenskom rozhlase vo vzťahu k rezortu obrany je a to je Armádne vysielanie Slovenského rozhlasu, ktoré bolo na vynikajúcej a je na vynikajúcej úrovni. Ja by som bol rád, keby sa v tejto tradícii pokračovalo. Takže toľko na úvod, ešte raz, považujem tú návštevu nielen za moju povinnosť, ale aj za určitý symbolický akt. Čo sa týka Iraku. Je treba povedať, že pred voľbami bol pred občanov Slovenskej republiky tlmočený určitý záväzok a informácia o tom, že k takémuto rozhodnutiu príde, alebo takéto rozhodnutie sa plánuje. Čiže táto záležitosť v súčasnosti nie je nová téma, vedelo sa o nej, začína sa o nej diskutovať. Je potrebné povedať, že vzhľadom na stav, v ktorom sa v súčasnosti nachádzame, to znamená niekoľko dní po menovaní vlády a v etape prípravy programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, sa o tejto téme hovorí. Áno, ja môžem potvrdiť, že po prvej, po prvom rokovaní vlády, keď som v nočných hodinách navštívil ministerstvo obrany, s náčelníkom Generálneho štábu som hovoril o súčasnej situácii v Ozbrojených silách a okrajovo sme sa dotkli aj tejto témy. Ja musím povedať jednu vec. Že táto téma stiahnutia vojakov z Iraku má dve roviny. Jednak je to rovina diplomatická, to znamená, že je veľmi potrebné, aby sa o tejto téme hovorilo, hovorilo so všetkými zainteresovanými, vrátane spojencov, ide o to, aby táto téma bola odkomunikovaná ako komplexný problém a aby bola veľmi úzka súčinnosť medzi ministerstvom obrany a samozrejme ministerstvom zahraničných vecí. Ja som s pánom ministrom zahraničných vecí o tejto téme rozprával, dohodli sme sa, že budeme veľmi úzko komunikovať i smerom k spojencom, to znamená po tejto stránke diplomatickej."

P. STANO: "Čiže vlastne tu sa už tie prvé kroky rozbehli."

F. KAŠICKÝ: "To sa jednalo o to, aby my sme boli v kontakte, aby to bolo koordinované, no a samozrejme počas mojich niekoľkých prvých dní, v ktorých som vo funkcii, som sa už mal možnosť stretnúť i s diplomatmi a vojenskými pridelencami, ktorí sa na túto tému pýtali. Za veľmi dôležitú považujem aj tú druhú oblasť, a to je tá vojensko‑expertná. Lebo tá je veľmi dôležitá. Treba povedať, že plán stiahnutia akejkoľvek jednotky, to znamená, nevynímajúc jednotku z Iraku, nie je taký jednoduchý a pre, vyžaduje jednoducho premyslený a postupný spôsob, ako sa to bude robiť. Ktorý predpokladá určitú časovú a logickú postupnosť, inak povedané, nejaké etapy. Tento pokyn,..."

P. STANO: "Takže pardon, ja vám do toho skočím, na tom, na tom sa bude teda pracovať, ale ešte by som sa vás spýtal, je to,..."

F. KAŠICKÝ: "...na ten pokyn áno, som už jednoducho dal a Generálny štáb začína pripravovať jednotlivé varianty takýchto kalkulácií. Čo by som ale chcel veľmi zdôrazniť, ja by som v tejto chvíli nešiel a nerád išiel do akýchkoľvek detailov, i keď v niektorých hrubých rysoch by som mohol povedať, že teoreticky čo pripadá do úvahy, ale je potrebné počkať ešte na výsledok práve týchto expertíznych príprav, na rokovanie v rámci, s koaličnými partnermi a ide mi o to, aby tá komunikácia bola korektná a aby sa o niektorých veciach nedozvedali z médií skôr ako o nich s nimi bude rokované."

P. STANO: "Takže toto nás čaká v budúcnosti, ale keď sa ešte vrátime trošku možno do minulosti, je faktom, že slovenskí vojaci sa stiahnu. Prečo je podľa vás nutné, aby z toho Iraku odchádzali?"

F. KAŠICKÝ: "Irak, ako aj iné misie, majú svoje poslanie, naši vojaci tam získavajú skúsenosti, ku ktorým sa jednoducho môžeme vrátiť a môžeme ich špecifikovať, v súčasnosti je ale potrebné podľa môjho názoru a s tým sa stotožňujem, aby zodpovednosť sa postupne presúvala na iracké ozbrojené sily, na ich štátne organizácie a štruktúry a v tomto procese je teda možné i náš, je možné stiahnutie našich vojakov z tejto oblasti."

P. STANO: "Pani BELOHORSKÁ, Ľudová strana‑HZDS, vaša strana, je z troch koaličných partnerov jediným, ktorý, zdá sa, nemá až tak naponáhlo so sťahovaním slovenských vojakov z Iraku, budete mať možnosť ako jeden z troch koaličných partnerov vplývať na formovanie rozhodnutia a toho harmonogramu sťahovania, alebo je to čisto záležitosť Smeru ako dominantného partnera v koalícii."

I. BELOHORSKÁ: "Tak samozrejme, že programové vyhlásenie musí vzniknúť, musí vyjsť ako kompromis, teda názorov všetkých koaličných partnerov, pevne verím, že bude braný ohľad aj na postoj Ľudovej strany‑HZDS, ktoré podmieňuje akty zahraničnej politiky ako akty určitého kompromisu, kompromisu medzi národnou stratégiou a národným myslením úlohy Ozbrojených síl, a teda vonkajším pôsobením. Ľudová strana‑HZDS bola vlastne motorom aj v roku 97, keď nás prijímali do Osobitného výboru pre mierové operácie OSN, ja som mala vtedy tú česť byť práve a dohovárať aj napríklad niektoré naše nominácie alebo účasti, či už to bolo na Golanských výšinách a podobne, myslím si, že misiu v Iraku treba chápať aj v zmysle nariadenia 1546 z júna, z júna 2004, kde sa vyjadrilo, aby, určité stanovisko, aby tieto sily pôsobili ako určitý, ako by som povedala, medzičlánok v tej domácej politike, pokiaľ vzniknú demokratické inštitúcie štátu a pokiaľ si Irak preberie zodpovednosť za fungovanie štátu. Myslím si, že niektoré z týchto, z týchto podmienok sa už naplnili. Irak prešiel voľbami, má vládu, má parlament, čiže budú vychádzať tie ostatné kroky samozrejme aj z chápania tejto situácie. Upozorňujeme však veľmi podstatne na to, že Slovensko je nestálym členom Bezpečnostnej rady a pri svojej kandidatúre východoeurópska skupina, ktorá nominovala Slovensko, a tým, že nebol daný žiaden protikandidát, vlastne vyjadrili aj určitú, určitú istotu, že Slovensko bude schopné zastupovať teda nielen svoju domácu politiku, alebo teraz poviem, politiku jednej, alebo dvoch politických strán, ale aj celej tejto východoeurópskej skupiny. Čiže ja by som kládla stiahnutie vojakov na rovinu vyjednávania, nie na rovinu proste už určitého populistického kroku, ktorý sa dal využívať v období pred voľbami, upozorňujem veľmi, aby niekto si nezamieňal moje slová, že ako žena a ako lekárka som nejaká bojachtivá, ja by som bola najradšej, keby tí vojaci boli, boli doma na Slovensku, ale chápem, že Slovenská republika musí byť zodpovedným členom aj Európskej únie, aj iných inštitúcií, do ktorých sme vstúpili. Nemôžeme každý, každé štyri roky po každých voľbách meniť stratégiu zahraničnej politiky, pretože to by nás odsúdilo ako veľmi rizikový článok, nestabilný článok všetkých medzinárodných dohôd. Nielen dohôd OSN, ale aj dohôd v rámci Európy."

P. STANO: "Pán JEŽOVICA, práve keď hovoríme o týchto stratégiách, bola to práve predchádzajúca vláda Mikuláša DZURINDU, ktorá rozhodla o vyslaní našich vojakov do Iraku, myslím, že to bolo presne pred troma rokmi v júli 2003, vy ste boli prakticky pri všetkých politických rozhodnutiach spojených s vyslaním našich vojakov do Iraku, bolo by podľa vás opodstatnené momentálne v tej situácii, v akej sa Irak nachádza dnes, aby tí naši vojaci zotrvávali v Iraku, alebo súhlasíte s tým, že treba postupne pracovať na ich stiahnutí."

M. JEŽOVICA: "Uvediem takú analógiu, ktorá sa mi zdá byť celkom výstižná, a to je, že sú niektorí horolezci, ktorí schádzajú z hory po tom, čo dosiahli vrchol, sú niektorí horolezci, ktorí musia zísť z hory po tom, čo im v polovici hory bolo potrebné, aby poskytli pomoc svojmu priateľovi, no a sú horolezci, ktorí schádzajú z hory pred dosiahnutím vrcholu, pretože ten vrchol dosiahnuť nemôžu, alebo nevedia. Strana Smer otvorila túto otázku stiahnutia vojakov z Iraku krátko pred voľbami a samozrejme, nebola to téma nová, veľmi správne ste poznamenali, že to bolo práve v júni 2003, kedy Národná rada Slovenskej republiky osemdesiatimi štyrmi hlasmi rozhodla o vyslaní slovenských vojakov do Iraku. A vtedy, keď som si pozeral hlasovanie, tak to hlasovanie v strane Smer dopadlo, že 5 poslancov strany Smer hlasovalo za vyslanie našich vojakov do Iraku a štyria hlasovali proti vyslaniu slovenských vojakov v Iraku. No a potom o dva roky neskôr parlament mal na stole návrh Komunistickej strany Slovenska, návrh na stiahnutie slovenských vojakov z Iraku a vtedy tento, tento návrh Komunistickej strany podporilo 26 poslancov zo strany Smer. Ale napríklad, keď si pozrieme ďalšie politické strany, ktoré sú dnes zastúpené vo vláde, tak z Hnutia za demokratické Slovensko za tento návrh nehlasoval nikto. Takže v istom slova zmysle možno povedať, že Smer je akýmsi nástupcom tohto návrhu Komunistickej strany Slovenska za stiahnutie vojakov z Iraku. A iste nikto nepochybuje o tom, že naši vojaci z Iraku jedného dňa budú musieť odísť a že aj my budeme chcieť, teda Slovensko bude chcieť, aby z Iraku odišli. Ja si ale myslím, žeby mali odchádzať vtedy, tak ako horolezec, ktorý proste dosiahne ciele, ktoré si stanovil, a ten cieľ, ktorý sme si kládli, bolo, že chceme prispieť k demokratickému Iraku, k stabilnému Iraku, ktorý nebude hrozbou ani v regióne, ani vo svete. Toto bol náš cieľ. Toto bolo cieľom vyslania Ozbrojených síl Slovenskej republiky do Iraku."

P. STANO: "Keď ste spomínali predvolebné vyhlásenia, teraz už premiéra Róberta FICA, ten naozaj pred voľbami hovoril o okamžitom stiahnutí z Iraku, minulý týždeň už vysvetľoval harmonogram a tak minister zahraničných vecí i obrany, ako sme aj počuli, konštatovali, že stiahnutie bude prekonzultované a koordinované so spojencami, najmä s USA, my sme do diskusie pozývali aj zástupcu americkej strany, ale z časových dôvodov nemohli, no zástupca veľvyslanca Lawrence SILVERMAN nám odpovedal na otázky v prednahratom rozhovore. Takže najskôr názor Spojených štátov na postup novej slovenskej vlády spojený s Irakom."

Lawrence SILVERMAN: "Spojené štáty americké vítajú zámer slovenskej vlády konzultovať s nami tento problém a dúfajú, že vláda Slovenskej republiky bude túto otázku takisto konzultovať s irackou vládou. A spoločne prinesieme bezpečnosť a demokraciu do Iraku."

P. STANO: "Takže Lawrence SILVERMAN hovoril, pán minister, práve o tom diplomatickom aspekte, o spoločných konzultáciách, ale napriek tomu sa vás spýtam, fakt, odznelo tu, že slovenskí vojaci išli do Iraku, išli tam pomáhať, v podstate nerobili tam vojenské práce, ale dá sa povedať také humanitárne, odmínovali a viac‑menej chránili irackých civilistov, tým že sa odtiaľ stiahnu a nebudú už túto činnosť ďalej vykonávať, znamená to, že Slovensko dáva od pomoci Iraku ruky preč?"

F. KAŠICKÝ: "Práve, že to neznamená, lebo ja som povedal, že ten plán postupného sťahovania, pretože kto v tejto oblasti vojensko‑odbornej pracuje, tak jednoducho vie, že okamžité stiahnutie jednotky sa nedá zrealizovať z dňa na deň, hlavne pri tom počte a pri tej technike, ktoré tam je. To znamená, musí to mať logický a premyslený postup. Ja som aj naznačoval určitú záležitosť. Že i v rámci tohto časového postupu, ktorý by som ja teraz nechcel konkretizovať, či to bude niekoľko, koľko alebo niekoľko mesiacov, ale chcel by som povedať jednu vec. Že môže tam táto pomoc byť aj v iných formách, a to je napríklad vo forme prebiehajúceho výcviku vo forme prebiehajúcej inštruktáže tak, aby to bolo najprv odkonzultované, a tak, aby toto stiahnutie nenarušilo pôsobenie, ktoré tam bolo doteraz."

P. STANO: "Tento výcvik podľa vás kde by mal prebiehať? Tak ako sa odohráva už v podstate aj dnes, priamo na irackom území, alebo niekde mimo. Na neutrálnej pôde, alebo na Slovensku?"

F. KAŠICKÝ: "Teoreticky prichádzajú všetky tri možnosti do úvahy."

P. STANO: "Lebo premiér FICO minulý týždeň tiež v Sobotných dialógoch...."

F. KAŠICKÝ: "Ale,..."

P. STANO: "...povedal, žeby to malo byť na Slovensku."

F. KAŠICKÝ: "...ale je potrebné, potrebné jednu vec urobiť, že, a to som vás na to upozornil, že vlastne my sme nechali pripraviť, máme premyslené o aké možnosti by mohlo ísť, ako by mal ten postupný proces jednoducho prebiehať, ale nechcel by som predbiehať udalosti predtým, na čo som upozorňoval na začiatku, to znamená odkonzultovať korektne túto záležitosť so všetkými, ktorých sa tento problém týka."

P. STANO: "Ale naďalej, napriek tomu teda ako tieto konzultácie dopadnú, je tam tá základná línia, že Iraku sme odhodlaní pomáhať aj naďalej, otázka je len v spôsobe."

F. KAŠICKÝ: "Záleží áno, ako a aké budú ešte potom požiadavky ďalšie."

P. STANO: "Uhm."

F. KAŠICKÝ: "Ale je vydaný pokyn na to, aby sa pripravili kalkulácie na to, aby došlo k postupnému stiahnutiu vojakov z Iraku."

P. STANO: "Pán JEŽOVICA, podľa vášho názoru stačí toto na pomoc krajine, ktorá momentálne naozaj zápasí, dá sa povedať, v podstate aj o prežitie, o to, či sa nerozpadne na menšie sektárske alebo etnické územia alebo celky a v situácii, keď je tam prakticky na dennom programe, sú tam atentáty, výbuchy, sabotáže, namierené práve proti bezpečnostným silám, ktoré v súčasnosti cvičíme a ktoré zrejme perspektívne v budúcnosti aj cvičiť budeme?"

M. JEŽOVICA: "Ja si myslím, že z hľadiska zahraničnej politiky aj postavenia krajiny vo svete je veľmi dôležité, aký druh signálov, aký druh politických signálov vysiela. Či sú to signály, ktoré svedčia o vedomí si širšej zodpovednosti krajiny, či sú to signály, ktoré hovoria o podpore slobody, demokracie vo svete, alebo či sú to signály, ktoré naopak sú ťažšie čitateľné, ktoré spochybňujú istú predpokladateľnosť konania tej ktorej krajiny. A keď si tak premietam udalosti, tak napríklad začiatkom júna iracký minister zahraničných vecí napísal list Bezpečnostnej rade OSN, v ktorom, v ktorom uviedol, že pokračovanie mandátu pre mnohonárodné sily považuje za nevyhnutné pre irackú bezpečnosť, pokiaľ iracké sily nebudú schopné zaistiť bezpečnosť vlastnými silami. A samozrejme požiadal aj o pokračovanie tejto pomoci v zaistení bezpečnosti a stabilitu, stability v Iraku, pred, ako ochranu pred teroristami a prostriedky, ktoré sú využívané na podporu teroristov v Iraku. Poďakoval tiež mnohonárodným silám za ich príspevok k bezpečnosti a stabilite Iraku, a ja toto považujem za veľmi symptomatické, že v čase, kedy iracký minister zahraničných vecí žiada Bezpečnostnú radu Organizácie spojených národov o pokračovanie tejto pomoci, tak hlas, ktorý sa zdá, je dominantným hlasom v terajšej slovenskej vláde, hovoril, že prvým politickým signálom na žiadosť o takúto pomoc bude stiahnutie slovenských vojakov z Iraku. Toto sa mi zdá byť konanie, ktoré oslabuje postavenie Slovenska vo svete."

P. STANO: "Pán minister."

F. KAŠICKÝ: "Prosím vás, nerobme z problematiky Iraku v súčasnosti strašiaka. My neodchádzame z Iraku zajtra. To po prvé. Po druhé, povedal som, že ten postupný a premyslený postup stiahnutia bude mať určitú časovú postupnosť a v rámci tejto časovej postupnosti môžu nastať aj iné zmeny v Iraku, ktoré budú viesť k tomu, že ten, tento Irak bude mať demokratické štruktúry a bude mať vlastné ozbrojené zložky, ktoré budú môcť tú situáciu v tejto krajine riešiť. Čiže nerád by som bol, aby teraz sa táto situácia robila ťažšou a zložitejšou ako je a nedával by som to do súvisu so žiadnymi ťažko čitateľnými signálmi, ktoré táto krajina vysiela. My máme v súčasnosti v rámci medzinárodného krízového manažmentu vo viacerých krajinách svojich vojakov, Irak nie je jedinou, to po prvé, po druhé, máme, podieľame sa na plnení úloh v ďalších pozorovateľských misiách a máme svoje zastúpenie v rôznych štruktúrach. Takže ja viem, že je to citlivá otázka, ale jednoducho dá sa táto otázka riešiť. Nerád by som bol, aby sa z tohto problému robil v súčasnosti strašiak."

P. STANO: "Samozrejme, to načasovanie asi mohlo vytvoriť u niekoho teda dojem, ako spomínal aj pán JEŽOVICA, teda, že v čase, keď iracká žiada, iracká vláda žiada o podporu, tak slovenská vláda, alebo znova slovenská vláda odpovie tým stiahnutím, ale ja by som sa pani BELOHORSKEJ spýtal, na pôde Európskeho parlamentu diskutuje sa o týchto záležitostiach, venuje sa tomu pomoc, povedzme, pozornosť, ako jednotlivé krajiny sťahujú svojich vojakov z Iraku, alebo ako ich tam nechávajú?"

I. BELOHORSKÁ: "Samozrejme, že aj Európska únia vníma tieto akty cez svoju európsku bezpečnostnú a obrannú politiku, ktorá však práve v tomto bode neznela súzvučne pred tými štyrmi rokmi, kde boli rôzne náhľady starej pätnástky a novej desiatky, čo samozrejme vyvolávalo určité dosť aj ostré diskusie. Nie je táto politika rozdelená do politiky ľavice a pravice, pretože napríklad je jasne čitateľné a veľmi pochybujem, žeby niekto mohol spojiť Tonyho BLAIRA s komunistickou stranou a podobne, ktorý bol zástancom pomoci a dosť vehementne sa ju snažil presadzovať. Ja by som ale nechcela, skutočne nechcela túto otázku, ktorá je mimoriadne citlivá, veľmi emocionálne vnímaná slovenským obyvateľstvom, dať dnes ako, ako zámienku boja proti novej vláde. Myslím si, že vyčkajme si na, treba si vyčkať na programové vyhlásenie vlády, kde tento bod určite bude explicitne rozobratý, ale kladiem ďaleko väčší dôraz nielen na komunikáciu medzi politickými stranami na domácej pôde, ale hlavne na konzultácie, ktoré by mali prebehnúť, či už v Bezpečnostnej rade, či už v OBSE, alebo aj nakoniec v zložkách európskej, teda európskej bezpečnostnej stratégie. A dovolím si teraz podotknúť, že HZDS bola veľmi dobrým oponentom predchádzajúcej vláde, boli sme v opozícii, ale čo sa týkalo otázok zahraničnej politiky, snažili sme sa konzultáciami určitým spôsobom aj veľakrát podržať vládu, aby Slovensko a zopakujem to ešte raz, navonok pôsobilo ako jeden zodpovedný a stabilný štát v Európe, ktorý nebude proste každé štyri roky meniť stratégiu a nedodržiavať zmluvy, ku ktorým sa zaviazalo v predchádzajúcom období. Ale keďže ste pustili zástupcu americkej strany, dovolila by som si pripomenúť ešte jednu vec. Práve v tejto súvislosti našich vojakov v Iraku bola daná určitá, určité, taký zdvihnutý prst, alebo taká, povedala by som, podmienka nášho voľného vstupu, teda bezvízového vstupu do Spojených štátov, žeby sme mali mať v Iraku 3‑tisíc vojakov. Čo považujem tiež za trochu z jednej strany nedostatočne zhodnotené, pretože Slovensko sa zaviazalo, že v medzinárodných silách bude mať zhruba 8 percent. Osem percent pozemných síl, čo dosahuje 800 mužov. Takže v tom ohľade vyslať kontingent tritisíc vojakov považujem v súvislosti s odstránením vízovej, vízovej povinnosti za podmienku nesplniteľnú a práve v tomto období, by som povedala, dosť zápalnú. Zbytočnú. Zbytočne to znovu vyprovokovalo určité, určité nálady, keď sa viaže naša pomoc, tá má byť nepodmienená ničím, pomoc je solidárna, pomoc je dobrovoľná, a myslím si, že Slovensko obetovalo dostatočne na tomto poli."

P. STANO: "Táto prepojenosť medzi vízovou otázkou pri cestách Slovákov do Spojených štátov a našou účasťou, vojenskou účasťou v Iraku, sa v poslednom období často spomína, my sme sa na to spýtali aj zástupcu amerického veľvyslanectva, teraz poprosím réžiu o záznam toho, čo nám Lary SILVERMAN povedal práve k tejto vízovej otázke a Iraku."

L. SILVERMAN: "Americká administratíva takéto prepojenie zatiaľ nevytvorila. Zákony USA nespájajú kritériá na získanie víz do žiadnej krajiny a jej vojenskou prítomnosťou v Iraku. Otázka, na ktorú narážate, bola spomínaná v návrhu dodatku zákona, ktorý bol iniciatívou iba niekoľkých amerických senátorov. Nie je to stanovisko vlády. Stále väčšiemu a väčšiemu počtu Slovákov sú udeľované víza do USA a rozhodne sú tam vítanými návštevníkmi. Spolupracujeme so slovenskou vládou, aby sme pokročili v rozšírení takzvanej cestovnej mapy, čo dúfame, že napokon umožní Slovákom cestovať do USA bez víz."

P. STANO: "Takže to bola v podstate americká reakcia na to spájanie Iraku a vízového režimu, myslím, že Lary SILVERMAN to v podstate zhrnul, že to nie je záležitosť americkej vlády, ale iniciatíva Kongresu, pán minister, môžete k tomuto ešte niečo dodať."

F. KAŠICKÝ: "By som povedal, že aj keď je to len iniciatíva takéhoto charakteru, teda nie vlády, nie je práve najšťastnejšia a poviem prečo, a to hlavne keď sa hovorí v absolútnych číslach. Lebo ak by sa hovorilo, že je podmieňovaná minimálnou účasťou kontingentu 300 ľudí, tak ak by som si to prepočítal na počet ľudí, ktorý my máme napríklad ako Ozbrojené sily Slovenskej republiky v zahraničí, kde je to v súčasnosti 623 ľudí, tak 50 percent celej našej zahraničnej účasti by bolo iba v Iraku. To po prvé. Skôr,..."

P. STANO: "Ale v podstate v Kosove máme takmer dvesto vojakov. Alebo pardon, na Cypre máme takmer 200 vojakov, čo je v podstate, už sa blíži k tej tristovke."

F. KAŠICKÝ: "...áno, ale tam je treba povedať, že skôr by som nebral do úvahy a nepodmieňoval, keď sa už hovorí o nejakom podmieňovaní, o, na absolútne čísla, ale skôr na, na percentuálne účasť. Pretože my vieme, koľko máme napríklad percentuálny pomer vojakov v misiách k počtu obyvateľov, a tam to máme 0,012 percenta, čo je medzi, keď porovnávam už s určitými krajinami, na prvom mieste a keď porovnám percentuálny pomer vojakov v misiách k počtu vojakov v Ozbrojených silách, tak máme tri celá, takmer 3,8 desatín percenta. A to je tu z okolitých krajín takmer najvyššie číslo."

P. STANO: "Uhm. Pán JEŽOVICA, vy toto ako vidíte, vy ste vlastne hovorili aj s americkými predstaviteľmi pomerne často o tejto vízovej problematike, asi sa skôr zidentifikujete s postojom zástupcu americkej ambasády SILVERMANOM, ktorý hovoril, že vlastne vláda s týmto v podstate nemá nič spoločné."

M. JEŽOVICA: "Isteže. Myslím, že možno súhlasiť s tým, čo povedal zástupca veľvyslanectva Spojených štátov amerických o tom, že administratíva zatiaľ žiadne prepojenie medzi vízovou problematikou a vysielaním vojakov do zahraničia neurobila. Faktom ale zostáva, že v Senáte Spojených štátov amerických bol predložený takýto návrh, ktorý v tej svojej prvej verzii a zatiaľ sa tá verzia neposunula ďalej, hovoril o príspevku vo výške 300 vojakov a iste, keď sa pozeráme na politickú mapu Spojených štátov amerických, kde na jeseň budú doplňovacie kongresové voľby, tak mnohé súvislosti aj z vyhlásení, ktoré predkladatelia tohto návrhu mali po jeho predložení a ktoré zvýrazňovali príspevok, príspevok Poľska, tak mnohé, mnohé rozmery tohto, tohto návrhu budú jasnejšie. Ale myslím, že čo je pre nás dôležité a v čom by som ja videl pozitívum tohto návrhu, je, že, že sa v Senáte objavil návrh, ktorý, ktorý hovorí o zrušení vízovej povinnosti. Iste, nemusia nám vyhovovať podmienky, nemusí sa nám páčiť, že sa spája vízová povinnosť s vysielaním vojakov do Iraku, môžeme hovoriť, že náš príspevok, čo sa týka počtu obyvateľov vysoko prekračuje príspevok iných krajín v regióne, ale to podstatné a to kľúčové je, že tam vidím istý priestor na komunikáciu so zástupcami Senátu, tak, aby sa nám spoločným úsilím aj s ďalšími krajinami podarilo dospieť k tomu, že občania Slovenska budú môcť cestovať do Spojených štátov amerických bez víz, pretože toto je náš cieľ."

P. STANO: "Poďme sa vrátiť možno viacej k tým našim vojakom v zahraničí, ale ešte keďže pani BELOHORSKÁ, vy ste otvorili tú tému vy, tak na záver uzavrime."

I. BELOHORSKÁ: "Ja by som len chcela upozorniť na jednu vec. Že nie je to individuálny návrh časti členov amerického Senátu, ale je to predovšetkým veľmi tvrdá podmienka Európskej únie pri vyjednávaní so Spojenými štátmi, pani Benita FERREROVÁ‑ WALDNEROVÁ dala toto ako jednu veľmi závažnú podmienku ďalších rokovaní, aby desať nových členských štátov, ktorí sa stali členmi Európskej únie, neboli diskriminovaní v porovnaní s ostatnou pätnástkou a dokonca v rezolúcii, ktorá aj bola vlastne pri vyjednávaní používaná, sa hovorilo jasne, že pre prípad, že Spojené štáty nebudú adekvátne odpovedať, alebo aspoň neurčia určitý time table (?), takže Európska únia pristúpi k istým diskrimináciám takisto ako v zmysle víz v mene solidarity s pätnástkou, takže na toto som chcela upozorniť,..."

P. STANO: "Takže aj na to si počkáme, ako, ako tá vízová otázka dopadne,..."

I. BELOHORSKÁ: "...ale, ale ja znovu sa vrátim teda k vojakom špeciálne v Iraku, upozorňujem, že jednou z veľmi závažných podmienok účasti týchto síl, ktoré aj sú odobrené a nakoniec tou rezolúciou OSN je, aby vojaci, ktorí tam pôsobia, pôsobili nezávisle. To znamená, aby sa nedávali ani na jednu, ani na druhú politickú stranu a dneska už pri vývoji politiky, domácej politiky v Iraku vidíme, že sa ten boj presúva, už to nie je boj určitej skupiny nedemokratickej voči vlastnému obyvateľstvu, ale už sa to dostáva ako skoro občianska vojna medzi dvomi veľkými politickými skupinami v rámci domáceho pôsobenia a myslím si, že úlohou ani jednej misie nie je, aby boli účastní jednej strany, nakoniec vidíme to v mierovej sile, v mierových silách, ktoré sú v Kosove, že keď zo začiatku vlastne chránili svojím spôsobom moslimské obyvateľstvo, dneska už vlastne zisťujú mierové sily, že nie sú schopné obrániť srbské obyvateľstvo, ktoré aj za cenu veľkých, by som povedala, veľkej podpory srbskej vlády vlastne pomaly balí kufre a už to prestáva baviť aj tých najpravovernejších Srbov žiť v prostredí, kde deti nemôžu sa ísť okúpať a deti nemôžu ísť do školy, kde proste hrozia tieto národné, národnostné čistky."

P. STANO: "Aj v Kosove má Slovensko svojich vojakov, pán minister, vy ste v podstate prakticky hneď po nástupe do úradu avizovali, že máte záujem navštíviť naše jednotky v zahraničí, s cieľom, ak to citujem správne, osobne podporiť vojakov v priestoroch plnenia ich operačných činností, pôjdete aj do Iraku?"

F. KAŠICKÝ: "Áno, pôjdem aj do Iraku, ja som po nástupe do funkcie sa spojil so všetkými misiami, s tým, že som rozprával s veliteľmi, oboznámil som sa s aktuálnymi úlohami, ktoré plnia, napríklad, ak sme hovorili o tom, že je tam v týchto misiách dosť ťažká situácia, musím to len potvrdiť, čo sa týka bezpečnosti, vydal som pokyn, aby Generálny štáb pripravil harmonogram týchto ciest, kde plánujeme teda tieto misie navštíviť. Ja by som ale potreboval povedať a zdôrazniť, že my aktívnu účasť v operáciách medzinárodného krízového manažmentu považujeme naďalej medzi hlavné súčasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, patrí to medzi prioritu rezortu obrany. Pretože v tom vidíme možnosť, ako rozvíjať spôsobilosti, získavať skúsenosti, účasť vojakov v mierových misiách a operáciách je súčasťou ich kariérneho rastu, napomáha to pri aplikácii štandardov, ktoré sú v rámci jednotlivých medzinárodných organizácií, ako je NATO a Európska únia. Musím povedať, že v súčasnosti máme v mierových misiách, teda aj v operáciách aj v misiách 623 vojakov a čo sa týka pozorovateľov, tak k dnešnému dňu je ich devätnásť. Ja som bol teda v kontakte so všetkými veliteľmi, máme prehľad a takisto plánujeme návštevu týchto misií priamo na mieste."

P. STANO: "Keď budete v Iraku, keď budete v Iraku, vy ste v podstate profesionálny vojak, dlhé roky sledujete činnosť rezortu, však ste tam sám aj pôsobili ešte pred rokom 2004, nebude sa vám trošku ťažko vysvetľovať alebo rozprávať práve s vojakmi v Iraku, ktorých účinkovanie tam koaličný partner šéf SNS Ján SLOTA nazval šaškovaním?"

F. KAŠICKÝ: "Viete čo, nerád by som sa vyjadroval k takýmto typom vyjadrenia, proste ja si jednak v súčasnosti ako minister obrany a predtým ako bývalý vojak vážim pôsobenie všetkých vojakov, ktorí sú v zahraničných misiách. Každá takáto misia je veľmi náročná, veľmi náročná, sú nasadzované životy a zdravie osôb a preto moje vyjadrenie v tom, že si túto prácu vážim, je prvoradé."

P. STANO: "Uhm. Pán JEŽOVICA, podľa vášho názoru Slovensko pôsobí, ako sme spomenuli, v tom Iraku už tri roky, traja vojaci nám tam zahynuli, myslím, že v roku 2004, práve v tých zložitých bezpečnostných podmienkach, ktoré, ktoré tam sú, pracujú na odmínovaní, aj to už zaznelo, pomáhajú irackým civilistom, ako vy vnímate takéto hodnotenie zo strany jedného koaličného partnera, ktorý označí vojakov, že svojou činnosťou šaškujú, aj keď minister obrany teraz jednoznačne povedal, že ich činnosť si váži."

M. JEŽOVICA: "Ja si myslím, že naši vojaci v zahraničí v operáciách krízového manažmentu pomáhajú tvoriť tvár, ktorú Slovensko ukazuje svetu. Pomáhajú tvoriť tvár Slovenska, ktoré si je vedomé svojich záväzkov, ktoré pomáha ľuďom v ťažkých situáciách, ktoré pomáha krajinám k zaisteniu bezpečnosti, k zaisteniu stability. A myslím, že toto je, toto je nielen veľmi dôležitý obraz krajiny vo svete, ale je to predovšetkým zásluha všetkých týchto vojakov, ktorí sa na misiách a operáciách zúčastňujú a ktorí túto tvár napriek občasným vyhláseniam, s ktorými sa stretávame, ktorí ju tvoria. Pokiaľ som si dobre prečítal, tak za trinásť rokov účasti slovenských Ozbrojených síl v operáciách krízového manažmentu vo svete sa v dvadsiatich ôsmich operáciách vystriedalo vyše 10‑tisíc vojakov. A tak ako hovoril pán minister KAŠICKÝ, tak isteže to prispieva aj k ich, k ich profesionálnemu rastu, k nárastu spôsobilosti zvládať rôzne druhy činností v ťažkých podmienkach nasadenia v zahraničí, ale to podstatné, to som povedal na začiatku a to je, že ich činnosť napomáha tvoriť tú tvár Slovenska v zahraničí. Toto je myslím, úloha mimoriadnej dôležitosti a nemali by, nikto z politikov by na túto úlohu nemal ani zabúdať a mal by veľmi dôrazne a uvážlivo hľadať slová, aby znevažoval prácu našich vojakov v zahraničí."

P. STANO: "Toto citované vyhlásenie šéfa SNS Jána SLOTU sa potom strana neskôr pokúsila zmierniť vyhlásením, že išlo o akúsi metaforickú skratku, ktorá mala vystihnúť druhoradý stav účinkovania slovenských vojakov v zahraničných misiách ako tylovo‑strážny servis bojových jednotiek iných armád. Pani BELOHORSKÁ, máte pocit, zrejme to vyplýva z toho, že sa asi veľa nevie o tom, čo tí naši slovenskí vojaci v Iraku robia, máte pocit, že verejnosť, povedzme, slovenská, ale aj európska, naši európski partneri, sú dostatočne informovaní a majú prehľad o tom, čo naši vojaci v Iraku robili a robia?"

I. BELOHORSKÁ: "Myslím si, že medzinárodné spoločenstvo slovenských vojakov kladie na veľmi vysoký stupeň odbornosti, profesionality, nielen je to, je to zložka, by som povedala, týchto, táto ľudská dimenzia, práve kvalifikovanosť profesionálov, z ktorých napríklad naša protichemická a biologická jednotka je špicou vo svete a tak aj vlastne bolo, bolo riadené prvé vyslanie, aby bolo chránené obyvateľstvo, civilné obyvateľstvo, čo sa týka vody, ovzdušia, ale je to aj druhá zložka, ktorá je svojím spôsobom už, by som povedala, trošku komerčného charakteru a to si zoberme MOKOŠOVU Boženu alebo mašiny vlastne, ktoré slúžia v celom svete na odmínovanie a to je teda jednoznačne práve už na mierové účely a na to, aby deti neprichádzali na týchto územiach o nohy alebo aby zbytočne neboli traumatizovaní. V každom štáte ozbrojená zložka je nedeliteľnou súčasťou každého štátu a vlastne slúži národu. Vieme všetci veľmi dobre, že akonáhle je niekde veľká, veľké záplavy sú, alebo akákoľvek proste pohroma, prvý, kto býva nasadzovaný a kto býva konzultovaný, sú vlastne vojaci. Takže myslím si, že zhodiť vojakov, znamená, je politicky nedostatočná akosi disciplína sama seba, alebo ja už neviem, ako by som to nazvala, ale možno je to aj chyba médií, že nám dáva rôzne, poviem až sa vyjadrím aj nespoločensky, stupídne relácie rôznych reality show a možno sa nevenuje aj týmto otázkam, aby ukázala, že napríklad ako sa odvíjajú osudy rodín, ktorí prišli o vojakov, ktorí stratili svoje životy pri páde slovenského lietadla, že možno sa rôzne, rôzni komici alebo rôzni iní ľudia, a ja neznižujem ich hodnotu pre národ, ale vyznamenávajú štátnymi vyznamenaniami a zabúda sa na vyznamenanie aj ľudí, nielen ktorí už zomrú, aby sme ich vyznamenávali in memoriam, ale aj vlastne ľudí, ktorí si plnia túto aj spoločenskú a inú prestížnu úlohu. Takže mali by sa viacej, ja by som pánu ministrovi veľmi odporučila, aby v rámci možno jednej krátkej cesty navštívil aj jedno vynikajúco vybudované francúzske stredisko v Carcassonne, kde je zabezpečená vlastne aj pomoc pre rodinných príslušníkov a podobne a veľmi by som mu doporučila, aby sa stretol s pozostalými po slovenských vojakoch, pretože mám pocit, že nie všetky záväzky voči nim boli naplnené."

P. STANO: "Dobre, aby sme uzavreli ešte túto tému Iraku, na záver sa vás spýtam veľmi stručne, ostáva nám do konca Sobotných dialógov len pár minút, na stiahnutie vojakov z Iraku zrejme nestačí rozkaz ministra obrany, ale keďže pôsobia tam na mandát, na základe mandátu odsúhlaseného parlamentom, asi by to mal odsúhlasiť parlament. Nájde sa dostatočná podpora na schválenie stiahnutia podľa vás, pán minister?"

F. KAŠICKÝ: "Ja som presvedčený a zopakujem to, čo som povedal na začiatok. Pripraviť to, prekonzultovať na všetkých úrovniach a potom sa k tomu vyjadriť a definitívne rozhodnúť."

P. STANO: "Pán JEŽOVICA, nájde sa, z pohľadu povedzme SDKÚ je vôľa:"

M. JEŽOVICA: "Myslím, žeby sme nemali zabúdať na to, aké ciele chceme v zahraničnej politike plniť a ako ich chceme dosahovať. Z tohto pohľadu príspevok Slovenska je oveľa širší než iba vyslanie vojakov do Iraku, viem, že v pomoci Iračanom sú aktívne mnohé slovenské mimovládne organizácie, jedna z nich nadácia Pontis napríklad vyškolila alebo pozvala na Slovensko takmer 60 Iračanov, 40 z nich bolo priamo tu a 20 v Jemene, takže myslím si, že ten, ten príspevok Slovenska k stabilite a demokracii Iraku je celkom hmatateľný a iracká vláda ho oceňuje. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať ďalšia iniciatíva slovenskej vlády."

P. STANO: "Pani BELOHORSKÁ, HZDS podporí?"

I. BELOHORSKÁ: "Ja by som nerada, aby vojaci končili svoju misiu ako zbehovia. Je to nedôstojné, čiže preto by som skutočne doporučovala práve na tú dimenziu toho kompromisu medzi národnou a zahraničnou politikou."

P. STANO: "Poslednú minútu dáme pánovi ministrovi obrany, keďže ste tu ako prvý minister novej vlády v Sobotných dialógoch, ak teda neberieme do úvahy premiéra Róberta FICA, ktorý tu diskutoval minulý týždeň, ak by ste mohli stručne povedať aj s ohľadom na ďalšie nasadenie slovenských vojakov v zahraničných misiách, aké sú hlavné vízie a priority vašej činnosti ako ministra obrany, ak sa vám to do minúty podarí."

F. KAŠICKÝ: "Ide o skompaktnenie Ozbrojených síl v oblasti schopnosti plniť úlohy v nadväznosti na to, čo bola realizovaná reforma transformácia a profesionalizácia Ozbrojených síl, za dôležité považujem výrazne, je posilnenie úloh Ozbrojených síl v oblasti nevojenských ohrození, tu predpokladám veľmi úzku súčinnosť spolupráce s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, samozrejme za dôležitú podporujem podporu rozvoja zbrojárskeho priemyslu vzhľadom na modernizáciu Ozbrojených síl, vytváranie ďalších pracovných príležitostí a uplatnenia týchto výrobkov na medzinárodných trhoch, veľmi úzka podpora koordinácie a súčinnosti medzi silovými rezortmi, spravodajskými službami a ďalšími orgánmi v oblasti obrany a bezpečnosti. Predpokladám veľmi úzku súčinnosť s prezidentom Slovenskej republiky ako hlavným veliteľom Ozbrojených síl a s príslušnými orgánmi Národnej rady Slovenskej republiky, teda aj Národnou radou, práve pri formulovaní a prijímaní dôležitých rozhodnutí v oblasti obrany a bezpečnosti. Čo sa týka samotného rezortu, pripravujeme hĺbkový audit, aby sme zistili reálny stav v rezorte vrátane ekonomicko‑zmluvnej základne, no a nadviažem na to, čo hovorila aj pani poslankyňa, jedna z tých priorít a vízií je zabezpečenie personálnej stability v Ozbrojených silách vrátane adekvátneho sociálneho a finančného zabezpečenia nielen profesionálnych vojakov a civilných zamestnancov, ale aj vojenských dôchodcov a vojnových veteránov."

P. STANO: "To boli Sobotné dialógy o sťahovaní slovenských vojakov z Iraku, o ich budúcom nasadzovaní v zahraničných misiách i o prioritách a výzvach rezortu obrany počas funkčného obdobia novej vládnej koalície. Za účasť v diskusii ďakujem ministrovi obrany Františkovi KAŠICKÉMU, europoslankyni Ľudovej Strany‑HZDS Irene BELOHORSKEJ a zahranično‑politickému poradcovi bývalého premiéra Milanovi JEŽOVICOVI. Dáma a páni, dopočutia a dovidenia,..."

I. BELOHORSKÁ: "Dovidenia."

F. KAŠICKÝ: "Dopočutia."

M. JEŽOVICA: "Dopočutia."

P. STANO: "...a vám, vážení poslucháči, od mikrofónu ďakuje za pozornosť Peter STANO. Príjemnú sobotu a dopočutia."