Môj blížny - zamyslenie na 21. týždeň v roku 2024
„Kto podľa teba z tých troch sa stal blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov? On povedal: Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo. A Ježiš povedal: Choď a rob podobne!“ (Lk10,36-37)
Nejde o to, aby sme vedeli vyselektovať, kto nám je blížny, komu mám a komu nemám pomôcť, kto je z môjho stáda, kto patrí medzi našich ľudí, kto mne je podobný či milý, ale aby sme sa my stali dobrými blížnymi pre každého. Aby sme sa my rozhodli milovať toho druhého- každého, ktorý nás potrebuje.
Konať milosrdenstvo a milovať, to nás aj niečo stojí a často aj bolí. Poznáme to iste všetci, ako sa musíme niekedy nútiť, aby sme preukázali lásku tomu druhému. Musíme prinútiť naše ústa, naše ruky, aby urobili to, či ono. Ten počiatočný boj sa odohráva v našej mysli (to je to najdôležitejšie bojisko), keď zvažujeme rôzne možnosti, zvažujeme svoje priority, keď nám prebehne mysľou Božie prikázanie milovať, ale aj myšlienky, ktoré nám podsúva diabol.
Pán Ježiš povedal zákonníkovi v podobenstve: „Vieš, ako Samaritán preukázal milosrdenstvo- choď a rob podobne!“ Dnes aj nám Ježiš hovorí: choď a rob podobne! Komu? Žobrajúcim bezdomovcom? Ľuďom tmavej, či inej pleti? Utečencom z chudobných či vojnou postihnutých krajín? Zdravotne postihnutým? Starcom? Tým, ktorí sú iní? Opilcom či drogovo závislým? Či sme dobrými blížnymi sa pýtame aj vtedy, keď nás niekto požiada o pomoc, o radu, o pôžičku, keď niekto potrebuje potešenie, povzbudenie. Môže to byť sused, kolega, priateľ, brat či sestra alebo aj kresťan z inej cirkvi či ateista a my vtedy často nachádzame množstvo výhovoriek. Sme ešte ochotní pomôcť blízkym z rodiny, ale komu ešte mám byť blížnym?
Mnohí si tieto otázky kládli aj počas prenasledovania Židov počas holokaustu. Niektorí kresťania Židom zachránili život, pomohli, mnohí ich však udali, poslali do plynu a ešte aj okradli o ich majetok. A tak normálni milosrdní kresťania, dnes s titulom „spravodliví medzi národmi“, zahanbili vtedy aj mnohých kňazov.
Keď raz Ježiš umyl svojim učeníkom nohy, povedal: „Keď teda ja, Pán a Majster umyl som vám nohy, aj vy ste povinní navzájom umývať si nohy; dal som vám totiž príklad, aby ste aj vy činili, ako som vám ja učinil.“- Ježiš nielen svojim učeníkom umyl nohy, ale pre nás, ubitých, doráňaných našimi hriechmi, urobil všetko pre to, aby sme nezomreli. On nám preukázal milosrdenstvo a to až také, že zomrel za teba, za mňa. A verme, že Ho to bolelo, že Ho to stálo veľa. Stálo Ho to všetko, čo mal na tejto zemi ako človek- stálo Ho to život. Nezabúdajme na to ani pri činení dobrého našim blížnym!
Pane, prosím, daj mi silu podľa Tvojho príkladu preukazovať milosrdenstvo každému, kto ho potrebuje. Amen.
Nejde o to, aby sme vedeli vyselektovať, kto nám je blížny, komu mám a komu nemám pomôcť, kto je z môjho stáda, kto patrí medzi našich ľudí, kto mne je podobný či milý, ale aby sme sa my stali dobrými blížnymi pre každého. Aby sme sa my rozhodli milovať toho druhého- každého, ktorý nás potrebuje.
Konať milosrdenstvo a milovať, to nás aj niečo stojí a často aj bolí. Poznáme to iste všetci, ako sa musíme niekedy nútiť, aby sme preukázali lásku tomu druhému. Musíme prinútiť naše ústa, naše ruky, aby urobili to, či ono. Ten počiatočný boj sa odohráva v našej mysli (to je to najdôležitejšie bojisko), keď zvažujeme rôzne možnosti, zvažujeme svoje priority, keď nám prebehne mysľou Božie prikázanie milovať, ale aj myšlienky, ktoré nám podsúva diabol.
Pán Ježiš povedal zákonníkovi v podobenstve: „Vieš, ako Samaritán preukázal milosrdenstvo- choď a rob podobne!“ Dnes aj nám Ježiš hovorí: choď a rob podobne! Komu? Žobrajúcim bezdomovcom? Ľuďom tmavej, či inej pleti? Utečencom z chudobných či vojnou postihnutých krajín? Zdravotne postihnutým? Starcom? Tým, ktorí sú iní? Opilcom či drogovo závislým? Či sme dobrými blížnymi sa pýtame aj vtedy, keď nás niekto požiada o pomoc, o radu, o pôžičku, keď niekto potrebuje potešenie, povzbudenie. Môže to byť sused, kolega, priateľ, brat či sestra alebo aj kresťan z inej cirkvi či ateista a my vtedy často nachádzame množstvo výhovoriek. Sme ešte ochotní pomôcť blízkym z rodiny, ale komu ešte mám byť blížnym?
Mnohí si tieto otázky kládli aj počas prenasledovania Židov počas holokaustu. Niektorí kresťania Židom zachránili život, pomohli, mnohí ich však udali, poslali do plynu a ešte aj okradli o ich majetok. A tak normálni milosrdní kresťania, dnes s titulom „spravodliví medzi národmi“, zahanbili vtedy aj mnohých kňazov.
Keď raz Ježiš umyl svojim učeníkom nohy, povedal: „Keď teda ja, Pán a Majster umyl som vám nohy, aj vy ste povinní navzájom umývať si nohy; dal som vám totiž príklad, aby ste aj vy činili, ako som vám ja učinil.“- Ježiš nielen svojim učeníkom umyl nohy, ale pre nás, ubitých, doráňaných našimi hriechmi, urobil všetko pre to, aby sme nezomreli. On nám preukázal milosrdenstvo a to až také, že zomrel za teba, za mňa. A verme, že Ho to bolelo, že Ho to stálo veľa. Stálo Ho to všetko, čo mal na tejto zemi ako človek- stálo Ho to život. Nezabúdajme na to ani pri činení dobrého našim blížnym!
Pane, prosím, daj mi silu podľa Tvojho príkladu preukazovať milosrdenstvo každému, kto ho potrebuje. Amen.