Na pamäť vojenských táborov nútených prác

V katedrále sv. Šebastiána v Bratislave - Krasňanoch bola 12. januára slávnostne odhalená pamätná tabuľa ako výraz úcty k príslušníkom bývalých Vojenských táborov nútených prác – pomocných technických práporov.

V rokoch 1948 až 1954, kedy sa nastupujúci totalitný režim potreboval v čo najväčšej miere zbaviť svojich oponentov, zneužil na ich umlčanie, zastrašenie a izoláciu aj armádu. Približne 40-tisíc mladých mužov z Čiech a Slovenska bolo vtedy účelovo povolaných do uniformy ako politicky nespoľahliví. Pomocné technické prápory predstavovali pre armádu a totalitný štát zdroj veľmi lacnej a v podstate bezprávnej pracovnej sily. "Pétepáci" boli nasadzovaní na nebezpečné práce v baniach, kameňolomoch, lesoch či na stavbách a všade tam, kde chýbali pracovné sily. Navyše armáda takto vykazovala aj svoj podiel na boji proti "triednemu nepriateľovi".

V katedrále, ktorá je sídlom ordinára ozbrojených síl a ozbrojených zborov Františka Rábeka, sa zišlo niekoľko desiatok príslušníkov bývalých vojenských táborov nútených prác a ich najbližších. Prítomný bol aj vedúci kancelárie prezidenta Slovenskej republiky Milan Čič. Mons. Rábek v homílii zdôraznil stále aktuálne posolstvo tých, ktorí sa nedali zlomiť totalitným režimom, najmä pre mladých ľudí. Pavol Vitko z ministerstva obrany vo svojom príhovore citoval slová ministra obrany Jaroslava Bašku, ktoré vyslovil na stretnutí s príslušníkmi PTP v jeseni minulého roka: „ Áno, bohužiaľ, boli ste to aj Vy, príslušníci bývalých Pomocných technických práporov - vojenských táborov nútených prác, ktorých neminuli príkoria bývalého režimu. Na vlastnej koži ste sa presvedčili o tom, čomu sa hovorilo „triedny boj“. Čakala Vás ťažká fyzická práca bez výcviku so zbraňou. Čakala na Vás drina v baniach, kameňolomoch, lesoch či na stavbách. Vo vojenských táboroch nútených prác ste boli zadržiavaní neraz aj tri roky. Navyše nálepku politickej nespoľahlivosti ste si Vy - a často aj Vaši rodinní príslušníci - niesli so sebou neraz až do roku 1989. Nepochybne ste veľmi ostro vnímali vtedajší totalitný systém, ktorý tým, že z Vás urobil menejcenných občanov a vyčlenil Vás zo spoločnosti, vytvoril hranicu medzi Vami a tými ostatnými. Tým však uskutočnil aj svoju vlastnú selekciu, ktorá sa mu napokon stala osudnou. Ako minister obrany považujem tento postup za neakceptovateľný a odsúdeniahodný a aj teraz nad ním vyjadrujem poľutovanie. Som rád, že súčasná vláda aj novelizáciou Zákona č. 726/2004 Zbierky zákonov, o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách, prispela k objektívnej interpretácii historických skutočností týkajúcich sa príslušníkov vojenských táborov nútených prác. Som si pritom vedomý, že tie roky, ktoré ste stratili následkom perzekúcií, Vám nikto nedokáže vrátiť ani úplne nahradiť. O to viac vám patrí naša úcta a vážnosť.“

Dr. František Kľuska, tajomník bratislavského klubu Slovenského zväzu Vojenských táborov nútených prác – pomocných technických práporov, ocenil vo svojom príhovore ústretovú spoluprácu s ministerstvom obrany. Zároveň ako hlavný organizátor podujatia vo svojom príhovore tiež analyzoval následky, ktoré znamenala nálepka tzv. politickej nespoľahlivosti pre tisícky vtedajších mladých mužov a ich rodiny.