Nádej v bolesti - zamyslenie na 7. týždeň v roku 2025
Žalm 103, 15-16:
„Dni človeka sú ako tráva a kvitne ako poľný kvet. Lebo ak sa vietor preženie nad ním, už ho niet a nepozná ho viacej jeho miesto.“
Tieto slová biblického žalmistu zvykneme čítať a počúvať pri pohreboch a spomienkach na našich zosnulých. Robím tak jednak preto, lebo myslím na užialených ľudí po nedávnej tragickej udalosti v Spišskej Starej Vsi. A zároveň si živo spomínam na inú tragédiu, pri následkoch ktorej som sa osobne zúčastnil ako člen krízového tímu. Bolo to pred takmer 16 rokmi, keď pri Polomke havaroval autobus s osobným vlakom. Pri tejto zrážke zomrelo na mieste 12 ľudí a 20 bolo zranených. K tejto nehode som bol vyslaný operačným dôstojníkom ako jeden z duchovných MVSR a spolu s kolegami sme boli určení na komunikáciu s rodinami cestujúcich a zosnulých. Táto udalosť v nás všetkých zanechala určité stopy a ešte viac sme si uvedomili, aký je život pominuteľný a aké sú pravdivé slová žalmistu z úvodu tohto zamyslenia. Ľudia, plní radosti a očakávania dobrej zábavy pri lyžovačke, akoby odviati vetrom smrti, v sekunde, či niektorí v bolestiach prišli o život. Úloha policajného duchovného je vtedy náročná, lebo má najbližším príbuzným obetí zvestovať tú najsmutnejšiu správu, že ich blízky už nežije. Zároveň je jeho úlohou udržať ich pri relatívnom pokoji, postarať sa o nich v najbližších minútach a zároveň im dať nádej na večný život v Božej radosti.
Pán Boh nás povoláva z tohto sveta s určitým zámerom a podľa svojej vôle, ktorú máme pokorne prijať a dúfať v Božie spasenie veriacich, lebo Kristus zomrel za nás a za naše hriechy. Túto zvesť prináša policajný duchovný ľuďom úplne bezprostredne po zvestovaní tragickej smrti ich najbližších. Tí dvanásti ľudia v Polomke, aj dve ženy v Spišskej Starej Vsi došli do svojho cieľa na tejto zemi. Tragédia im zobrala silu, prácu, mladosť a život. Apoštol Pavol v jednom svojom liste píše: „Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi“. To bola úloha a práca aj nás duchovných pri týchto, aj ďalších tragédiách. V žalme z úvodu sa píše, že „dni človeka sú ako tráva a kvitne ako poľný kvet, lebo keď sa vietor preženie nad ním, už ho niet a nepozná ho viacej jeho miesto“. Tento vietor sa prehnal nad životom tých zosnulých ľudí. Nikto z nás nevie, prečo sa mali stať tieto hrozné udalosti. Ale vieme, že Pán Boh má s každým z nás len dobrý úmysel. Náš Spasiteľ Pán Ježiš Kristus zvíťazil nad smrťou. Zobral jej akúkoľvek vládu nad nami. A tak vďaka Jeho víťazstvu, každý veriaci zosnulý môže teraz prebývať so svojim Nebeským Otcom. To je nádej aj pre rodiny týchto obetí, aj pre každého z nás.
Modlitba: Milostivý Bože, v pokore kľačím pred Tebou s vďakou za všetko, čo od Teba mám, aj za mojich blízkych, ktorí sú tu so mnou, aj za tých, ktorých si už povolal k sebe. Prosím Ťa tiež za ľudí, ktorí trpia po bolestnej strate svojich najbližších, aby si ich viedol životom v nádeji na vzkriesenie vo večnej vlasti. Amen
„Dni človeka sú ako tráva a kvitne ako poľný kvet. Lebo ak sa vietor preženie nad ním, už ho niet a nepozná ho viacej jeho miesto.“
Tieto slová biblického žalmistu zvykneme čítať a počúvať pri pohreboch a spomienkach na našich zosnulých. Robím tak jednak preto, lebo myslím na užialených ľudí po nedávnej tragickej udalosti v Spišskej Starej Vsi. A zároveň si živo spomínam na inú tragédiu, pri následkoch ktorej som sa osobne zúčastnil ako člen krízového tímu. Bolo to pred takmer 16 rokmi, keď pri Polomke havaroval autobus s osobným vlakom. Pri tejto zrážke zomrelo na mieste 12 ľudí a 20 bolo zranených. K tejto nehode som bol vyslaný operačným dôstojníkom ako jeden z duchovných MVSR a spolu s kolegami sme boli určení na komunikáciu s rodinami cestujúcich a zosnulých. Táto udalosť v nás všetkých zanechala určité stopy a ešte viac sme si uvedomili, aký je život pominuteľný a aké sú pravdivé slová žalmistu z úvodu tohto zamyslenia. Ľudia, plní radosti a očakávania dobrej zábavy pri lyžovačke, akoby odviati vetrom smrti, v sekunde, či niektorí v bolestiach prišli o život. Úloha policajného duchovného je vtedy náročná, lebo má najbližším príbuzným obetí zvestovať tú najsmutnejšiu správu, že ich blízky už nežije. Zároveň je jeho úlohou udržať ich pri relatívnom pokoji, postarať sa o nich v najbližších minútach a zároveň im dať nádej na večný život v Božej radosti.
Pán Boh nás povoláva z tohto sveta s určitým zámerom a podľa svojej vôle, ktorú máme pokorne prijať a dúfať v Božie spasenie veriacich, lebo Kristus zomrel za nás a za naše hriechy. Túto zvesť prináša policajný duchovný ľuďom úplne bezprostredne po zvestovaní tragickej smrti ich najbližších. Tí dvanásti ľudia v Polomke, aj dve ženy v Spišskej Starej Vsi došli do svojho cieľa na tejto zemi. Tragédia im zobrala silu, prácu, mladosť a život. Apoštol Pavol v jednom svojom liste píše: „Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi“. To bola úloha a práca aj nás duchovných pri týchto, aj ďalších tragédiách. V žalme z úvodu sa píše, že „dni človeka sú ako tráva a kvitne ako poľný kvet, lebo keď sa vietor preženie nad ním, už ho niet a nepozná ho viacej jeho miesto“. Tento vietor sa prehnal nad životom tých zosnulých ľudí. Nikto z nás nevie, prečo sa mali stať tieto hrozné udalosti. Ale vieme, že Pán Boh má s každým z nás len dobrý úmysel. Náš Spasiteľ Pán Ježiš Kristus zvíťazil nad smrťou. Zobral jej akúkoľvek vládu nad nami. A tak vďaka Jeho víťazstvu, každý veriaci zosnulý môže teraz prebývať so svojim Nebeským Otcom. To je nádej aj pre rodiny týchto obetí, aj pre každého z nás.
Modlitba: Milostivý Bože, v pokore kľačím pred Tebou s vďakou za všetko, čo od Teba mám, aj za mojich blízkych, ktorí sú tu so mnou, aj za tých, ktorých si už povolal k sebe. Prosím Ťa tiež za ľudí, ktorí trpia po bolestnej strate svojich najbližších, aby si ich viedol životom v nádeji na vzkriesenie vo večnej vlasti. Amen