Nádej veľkonočného rána

            Medzi nami azda niet človeka, ktorý by nepoznal notoricky známu filmovú snímku z väzenského prostredia Vykúpenie z väznice Shawshank. Tento kinematografický skvost má v sebe veľa myšlienok hodných zapamätania. Jednu z nich ponúka scéna, v ktorej hlavný hrdina omylom odsúdený na doživotie  Andy Dufresne, hovorí Redovi, kriminálnikovi odsúdenému za vraždu na doživotie, o NÁDEJI. Red zastaví Andyho uvažovanie s tým, že nádej je vo väzení veľmi nebezpečná vec. Mať nádej za múrmi väznice znamená myslieť na útek a to je veľmi riskantná a nanajvýš nebezpečná predstava, ktorá pri neúspechu skončí zastrelením. Andy sa však nevzdáva a opakuje Redovi: „Ver mi, nádej je nádherná vec!“ Napokon vďaka nádeji sa jeho pokus o útek vydarí... V Andyho príbehu bola totiž nádej výkonnou mocou spravodlivosti, vďaka ktorej sa prostredníctvom vydareného úteku ukázala Andyho nevina.

            Veľkonočné ráno nám hovorí to isté: nádej je nádherná vec. Všetkým účastníkom príbehu na Golgote bolo jasné, že smrťou na kríži sa Ježišova vec definitívne skončila. Nebolo viac miesta pre nádej, že jeho posolstvo môže práve teraz dostať novú perspektívu. Opak bol pravou: veľkonočné ráno a skutočnosť prázdneho hrobu otvorilo všetkých Ježišových priateľov pre jedinečne novú nádej, že Ježiš žije. Ba čo viac, Ježiš nielen žije, On, ktorý premohol smrť, je ŽIVOT a život ako taký nemôže byť zabitý, tak ako nemôže byť zabitá nádej.  Ona je realizovaná ako výkonná moc spravodlivosti, pretože Ježiš ako spravodlivý, ktorý trpel neprávom, nemohol byť ponechaný smrti. On je Boh a patrí večnosti.

V Ježišovom zomieraní na Golgote nevidíme človeka v beznádeji. Vo všetkých jeho slovách z kríža cítiť ľudsky príťažlivú nádej. Ona nebola len nemým výkrikom, núdzovým riešením. Bola predobrazom, proroctvom a napokon nesklamala. V Ježišovom umieraní bolo počuť tichý hlas života, toho života, ktorý je nádejou večnosti a ktorý sa prejavil vo veľkonočnom ráne. Ježiš nás preto učí, že večnosť závisí od umenia zomierania...

Posolstvo veľkonočného rána je evidentné: všetci, nezávisle od toho či sme, alebo nie sme veriaci, máme byť kompetentní v nádeji. Nádej je totiž v tomto období reštrikcií a strachu „nádhernou vecou“. Poskytnúť nádej tomu, kto zažíva frustráciu, ponúknuť nádej na zmenu k lepšiemu tomu, kto trpí. Nádej však môžeme poskytnúť len vtedy, keď ju sami vlastníme. Stávajme sa teda ľuďmi, ktorí budú kompetentnými expertmi na nádej.