Nanebovzatie Pána
Potom jedenásti učeníci šli do Galiley na vrch, kam im rozkázal Ježiš, a keď Ho uzreli, poklonili sa Mu; niektorí však pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.
Evanjelium podľa Matúša 28: 16-20
Len čo to povedal, vzniesol sa im pred očami do výšin a oblak vzal im Ho spred očí. A ako tak uprene hľadeli do neba, keď odchádzal, ajhľa, dvaja mužovia v bielom rúchu postavili sa vedľa nich hovoriac: Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste Ho videli odchádzať do neba.
Skutky svätých apoštolov 1:9-11
Zvesť sviatku Nanebovzatia Pána znie na prvé počutie veľmi jednoducho: Kristus bol vzatý na nebesia. No tak jednoducho ako znie, tak sa ťažko prijíma a chápe. Už len samotná predstava nebies je pre nás nezrozumiteľná. Nevime čo je nebo, nedokážeme si ho predstaviť. Je len v rozprávkach peklo s čertmi, zem s ľuďmi a nebo s anjelmi. A tiež, kto by sa už dnes zaoberal nebom, keď na zemi je toľko starostí a problémov. Dokáže k nám tento príbeh ešte dnes prehovoriť? Ako rozumieť vyznaniu, že Pán Ježíš bol vzatý na nebesia? Možno na počudovanie táto udalosť v sebe nesie nádej. Celkom názorným a jednoduchým spôsobom je nám povedané, že Ten, ktorý si na tejto zemi niesol poníženie a kríž, ten ktorý prechádzal mnohou bolesťou, bol Pánom Bohom vyvýšený. Nikdy sa nechcel dostať vyššie než ostatní, nikdy o to neusiloval, nesnažil sa iných ponižovať. A práve on bol povýšený. Či toto nie je nádej pre všetkých tých odvrhnutých v tomto svete? Či toto nie je nádej pre všetkých tých ponižovaných, udupávaných, nespravodlivo odsudzovaných? Ich životy sú v rukách Pána Boha, ktorý hodnotí podľa iných pravidiel, ako hodnotia ľudia. Jeho rozhodnutie nik nezmanipuluje. Pána Boha nikto neuplatí, aby jednal nespravodlivo. Nanebovzatie Pána Ježiša je nádejou, pretože o nás aj o našich bezmocných bratoch a sestrách bude rozhodovať Pán Boh, po ktorého pravici sedí ukrižovaný Kristus.
A snáď by sme sa chceli s učeníkmi pýtať: „Už v tomto čase obnovíš kráľovstvo pre Izrael?“ Už teraz? Už hneď? Vyriešiš to všetko, Pane, rýchlo a hneď?
Namiesto toho Pán Ježiš odpovedá: „Nie je vašou vecou poznať čas... ale budete mi svedkami“
Preto príbeh nanebovzatia v sebe nesie aj upozornenie, či napomenutie.
Nemusíme a ani nemáme premýšľať a špekulovať o Božom spásnom pláne, o tom, kedy nastane koniec, kedy príde kráľovstvo. Namiesto toho si máme byť vedomí poslania – žiť v tomto svete a byť svedkami. Činiť učeníkmi všetky národy. Starozákonný ľud bol ľudom putujúcim a my neprestávame byť takými pútnikmi. No neputujeme bez cieľa. Naším poslaním, poslaním Božieho ľudu je neostať stáť, hľadieť do neba a utápať sa v smútku a seba ľútosti. Každý okamih, je treba chápať ako príležitosť, ako výzvu. Možnosť byť iným blízko, možnosť iným svedčiť o tom, čo sme videli a čo sme prežili. Lebo teraz je čas príhodný, teraz je deň milosti. A tento čas nemá byť premárnený statickým hľadením a možno vyčkávaním, že niekto to urobí za nás. Lebo Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste Ho videli odchádzať do neba. A práve v tejto dobe žijeme. V dobe pred druhým príchodom Pána Ježiša, ktorá nemá byť premárnená. V každej prítomnej chvíli sa totiž rozhoduje o budúcnosti.
Sviatok nanebovzatia Pána Ježiša je preto sviatkom doslova burcujúcim, vyzývajúcim. Príbeh Pána Ježiša nekončí vzkriesením. Má svoje pokračovanie v nás. Preto buďme svedkami, všade tam, kde sa nachádzame, kde žijeme. Nech nám v tom pomáha Pán.