Nasledovanie Ježiša – zamyslenie na 23. týždeň v roku 2025
Vtedy povedal Ježiš svojim učeníkom: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma Lebo kto by si chcel zachrániť svoj života, stratí ho, a kto by stratil svoj život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človeku, ak získa hoc aj celý svet, ale uškodí svojmu životu“. Mt 16,24-26.
Slovo, kríž, utrpenie, bolesť, problémy v súkromnom, či verejnom živote sú skutočnosti o ktorých neradi hovoríme. Je to možno preto, lebo každý človek chce byť šťastní, mať sociálne istoty, ideálny manželský vzťah, poslušné a dobré deti. Realita je však niekedy iná. Svet našich ilúzií sa rozplynie, ako ranná hmla a vstúpime do novej reality, kde treba zobrať svoj kríž a ísť cestou svojej bolestnej Golgoty. Práve na toto poukazuje Ježiš Kristus, lebo pozná, aký je život človeka a že niekedy sa otvoria ja duchovné dvere Jóbových zvestí, kedy potrebujeme pevné nervy, ale hlavne veľa modlitieb, aby sme to v živote zvládli. Možno si povime.“ Prečo sa to deje práve mne? Som taký zlý človek? Zaslúžim si to vôbec?“ Sme už dospelý ľudia a vieme, že pozemský život sa s nami nemazná. V každej rodine a v každom vzťahu môžu postupne prísť problémy, kríže života. Počas januárovej dovolenky som si preštudoval diela apoštolských otcov, ktorí z väčšej časti boli súčasníkmi a žiakmi apoštolov Ježiša Krista a v týchto spisoch som našiel zaujímavú zmienku o tom, že ak veriaci človek v Krista žije v smútku, jeho modlitby sa nedostanú k Bohu, skončia iba nikde na pol ceste a to preto, že zmiešal víno z vodou. Víno v tomto liste symbolizovalo Ducha svätého, ktorý prebýva v srdci človeka a preto aj keď kresťan je prenasledovaný, bičovaný či sa v jeho živote deje akékoľvek zlo, má byť plný dôvery voči Bohu. Z toho som pochopil túto duchovnú pravdu, že niekedy sa budeme vliecť pod krížom ktorý máme, ale on sa má niesť vo veľkej dôvere voči Bohu. Nie v reptaní, v nedôvere, alebo hneve, ale v pokore a veľkej oddanosti svojmu Stvoriteľovi a vtedy zaručene zvíťazíme v duchovných zápasoch. Ježiš nám predsa hovorí, ako je to hore uvedené v texte, že načo by nám bol celý svet, hoci by sme ho aj celý vlastnili, či iné dobrá tohto sveta, ak by sme stratili to podstatné, osobnú spásu. Pochopil som, že kríž je vždy cesta k Otcovskému náručiu, lebo Otec veľmi dobre vie čím si prechádzame. Otec, svojmu Synovi na krížovej ceste posiela pomoc a to v podobe Šimona, ktorý mu pomôže s krížom. Po vzkriesení ho prijíma s otvorenou náručou, ako toho, kto zaplatil za všetky hriechy sveta. Podobný scenár sa opakuje. Každého, kto vo viere si nesie svoj každodenný kríž prijíma Otec do svojho náručia. Celá stať Matúšovho Evanjelia nám vypovedá o odmene za nesenie svojho kríža, získanie večného života. Akú cenu má náš duch? Dá sa vôbec nejako finančne ohodnotiť? A práve na to poukazuje Ježiš, že cena večného života s Bohom mám väčšiu hodnotu, nie len ako tento svet, ale aj celý vesmír. Nesme si teda svoje životné kríže, ale nie v beznádeji. Treba ich niesť v kresťanskej trpezlivosti a láske, aby sme neurazili Ducha svätého, ktorý v nás prebýva.
Modlitba:
Bože daruj mi silu, aby som nebol reptajúcim človekom pri nesení svojich životných krížov, ale aby som si uvedomil aj cenu kríža, a to je večný život v Božej prítomnosti a jeho osobnej blízkosti. Nauč ma byť duchovne bohatým, aby som pochopil tajomstvo utrpenia a bolesti a tak sa aspoň z časti mohol priblížiť, ku Kristovmu utrpeniu, ktoré prežívam v tomto svete. Amen.
Slovo, kríž, utrpenie, bolesť, problémy v súkromnom, či verejnom živote sú skutočnosti o ktorých neradi hovoríme. Je to možno preto, lebo každý človek chce byť šťastní, mať sociálne istoty, ideálny manželský vzťah, poslušné a dobré deti. Realita je však niekedy iná. Svet našich ilúzií sa rozplynie, ako ranná hmla a vstúpime do novej reality, kde treba zobrať svoj kríž a ísť cestou svojej bolestnej Golgoty. Práve na toto poukazuje Ježiš Kristus, lebo pozná, aký je život človeka a že niekedy sa otvoria ja duchovné dvere Jóbových zvestí, kedy potrebujeme pevné nervy, ale hlavne veľa modlitieb, aby sme to v živote zvládli. Možno si povime.“ Prečo sa to deje práve mne? Som taký zlý človek? Zaslúžim si to vôbec?“ Sme už dospelý ľudia a vieme, že pozemský život sa s nami nemazná. V každej rodine a v každom vzťahu môžu postupne prísť problémy, kríže života. Počas januárovej dovolenky som si preštudoval diela apoštolských otcov, ktorí z väčšej časti boli súčasníkmi a žiakmi apoštolov Ježiša Krista a v týchto spisoch som našiel zaujímavú zmienku o tom, že ak veriaci človek v Krista žije v smútku, jeho modlitby sa nedostanú k Bohu, skončia iba nikde na pol ceste a to preto, že zmiešal víno z vodou. Víno v tomto liste symbolizovalo Ducha svätého, ktorý prebýva v srdci človeka a preto aj keď kresťan je prenasledovaný, bičovaný či sa v jeho živote deje akékoľvek zlo, má byť plný dôvery voči Bohu. Z toho som pochopil túto duchovnú pravdu, že niekedy sa budeme vliecť pod krížom ktorý máme, ale on sa má niesť vo veľkej dôvere voči Bohu. Nie v reptaní, v nedôvere, alebo hneve, ale v pokore a veľkej oddanosti svojmu Stvoriteľovi a vtedy zaručene zvíťazíme v duchovných zápasoch. Ježiš nám predsa hovorí, ako je to hore uvedené v texte, že načo by nám bol celý svet, hoci by sme ho aj celý vlastnili, či iné dobrá tohto sveta, ak by sme stratili to podstatné, osobnú spásu. Pochopil som, že kríž je vždy cesta k Otcovskému náručiu, lebo Otec veľmi dobre vie čím si prechádzame. Otec, svojmu Synovi na krížovej ceste posiela pomoc a to v podobe Šimona, ktorý mu pomôže s krížom. Po vzkriesení ho prijíma s otvorenou náručou, ako toho, kto zaplatil za všetky hriechy sveta. Podobný scenár sa opakuje. Každého, kto vo viere si nesie svoj každodenný kríž prijíma Otec do svojho náručia. Celá stať Matúšovho Evanjelia nám vypovedá o odmene za nesenie svojho kríža, získanie večného života. Akú cenu má náš duch? Dá sa vôbec nejako finančne ohodnotiť? A práve na to poukazuje Ježiš, že cena večného života s Bohom mám väčšiu hodnotu, nie len ako tento svet, ale aj celý vesmír. Nesme si teda svoje životné kríže, ale nie v beznádeji. Treba ich niesť v kresťanskej trpezlivosti a láske, aby sme neurazili Ducha svätého, ktorý v nás prebýva.
Modlitba:
Bože daruj mi silu, aby som nebol reptajúcim človekom pri nesení svojich životných krížov, ale aby som si uvedomil aj cenu kríža, a to je večný život v Božej prítomnosti a jeho osobnej blízkosti. Nauč ma byť duchovne bohatým, aby som pochopil tajomstvo utrpenia a bolesti a tak sa aspoň z časti mohol priblížiť, ku Kristovmu utrpeniu, ktoré prežívam v tomto svete. Amen.