Nevzdávaj sa, pomoc je blízko - zamyslenie na 45. týždeň v roku 2025
ev. podľa Lukáša 10: 25 – 37
Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. Jedno z najaktuálnejších podobenstiev. V čase globalizácie, kedy nie je problém stretnúť na ulici človeka inej národnosti, inej pleti, iných náboženstiev. V dobe, keď mnohí neznámi ležia pred nami zranení a vystierajú svoje ruky s prosbou o pomoc. V čase, keď si uvedomujeme, že sme ako Európania medzi tými, ktorí majú a môžu pomáhať. Podobenstvo aktuálne zbojníkmi, ktorí nemajú problém ublížiť dieťaťu, či starému človeku. Ale aktuálne tiež nevšímavosťou človeka voči človeku. A mohla by som pokračovať. Pretože v tomto podobenstve skutočne nájdeme svojho priateľa, nepriateľa, ale aj samého seba. Kde? V ktorej postave sa ukrývaš? Komu si podobný?
Ak sa na svet pozrieme očami toho zraneného, čo prebehne našou mysľou? Keď vidíme ako sa blížia zbojníci: Povieme si- prečo ja? Prečo museli okradnúť práve mňa? A potom keď v bolestiach a zraneniach hľadíme na nohy človeka, ktorý prechádza okolo... v nádeji, že pomôže, že sa zľutuje. No zostáva len beznádej. Nepomohol jeden ani druhý. Či nie som dosť dobrý? Či už na mňa Pán Boh naozaj zabudol? No ide niekto ďalší- Samaritán. Ten nepomôže, veď ani ja by som mu nepomohol, ak by tu na zemi ležal on.
A predsa. Pomohol. V tomto svete, v našom živote je to tak. Vo chvíli, keď si už ani nerátal, keď si sa snáď dokonca aj vzdal, poslal Ti Pán Boh do cesty niekoho milosrdného. Ošetrí Tvoje rany, zotrie Tvoje slzy a odvedie Ťa do bezpečia.
Pane náš, našiel si nás zranených na ceste a neprešiel si na druhú stranu. Pomohol si nám, podal ruku a dal silu znova vstať a ísť. Ďakujeme za to, že si milosrdný. Amen.
Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. Jedno z najaktuálnejších podobenstiev. V čase globalizácie, kedy nie je problém stretnúť na ulici človeka inej národnosti, inej pleti, iných náboženstiev. V dobe, keď mnohí neznámi ležia pred nami zranení a vystierajú svoje ruky s prosbou o pomoc. V čase, keď si uvedomujeme, že sme ako Európania medzi tými, ktorí majú a môžu pomáhať. Podobenstvo aktuálne zbojníkmi, ktorí nemajú problém ublížiť dieťaťu, či starému človeku. Ale aktuálne tiež nevšímavosťou človeka voči človeku. A mohla by som pokračovať. Pretože v tomto podobenstve skutočne nájdeme svojho priateľa, nepriateľa, ale aj samého seba. Kde? V ktorej postave sa ukrývaš? Komu si podobný?
Ak sa na svet pozrieme očami toho zraneného, čo prebehne našou mysľou? Keď vidíme ako sa blížia zbojníci: Povieme si- prečo ja? Prečo museli okradnúť práve mňa? A potom keď v bolestiach a zraneniach hľadíme na nohy človeka, ktorý prechádza okolo... v nádeji, že pomôže, že sa zľutuje. No zostáva len beznádej. Nepomohol jeden ani druhý. Či nie som dosť dobrý? Či už na mňa Pán Boh naozaj zabudol? No ide niekto ďalší- Samaritán. Ten nepomôže, veď ani ja by som mu nepomohol, ak by tu na zemi ležal on.
A predsa. Pomohol. V tomto svete, v našom živote je to tak. Vo chvíli, keď si už ani nerátal, keď si sa snáď dokonca aj vzdal, poslal Ti Pán Boh do cesty niekoho milosrdného. Ošetrí Tvoje rany, zotrie Tvoje slzy a odvedie Ťa do bezpečia.
Pane náš, našiel si nás zranených na ceste a neprešiel si na druhú stranu. Pomohol si nám, podal ruku a dal silu znova vstať a ísť. Ďakujeme za to, že si milosrdný. Amen.