Nezabudneme, Daniel

V myšlienkach sa prenášam do ďalekého Afganistanu, do Kandaháru na základňu Kandahár Airfield.. Krajiny, slnka, piesku, ťažkých životných podmienok, iných ako u nás. Tak ako mnohí z účastníkov misie, nesiem si šesťmesačné spomienky, ktoré ovplyvnili môj život minimálne na ten spomínaný pol rok. Vchádzajú do životov účastníkov misie v prítomnosti, tu a teraz, hoci doma, pri svojich, v útvare, alebo jednoducho doma. V myšlienkach spomíname aktívne.

9. júl 2013.  Čas 12:04, signál z ampliónov do celého KAF –u: „GROUND ATTACK, pozemný útok. “
 

Všetci plníme taktické pokyny. Prilby a vesty si nasadíme, zbrane máme nabité  a zaisťujeme  Slovcon1, stráž pri vchodoch a na vežiach. Všetko beží a riadi sa disciplínou. Vtom zastaví pred kempom auto,  jeden vojak vystúpi a rýchlo beží do bunkra. Oznamuje veliteľovi  správy: „Jeden slovenský vojak je mŕtvy a šiesti zranení“. Správa sa medzi nami šíri a s ťažkou atmosférou sa nám tomu ešte nechce veriť. „To nemôže byť pravda“. Informácie sa onedlho potvrdzujú.

Do  misií ideme aj s tým, že sa môže aj toto prihodiť. Ale nechceme si to pripustiť. Už vyše 3.000 vojakov sa tu vystriedalo počas dvadsiatich rotácií. Stalo sa a už sa neodstane. Sme profesionálni vojaci a aj toto nás robí profesionálnymi, aj keď si to neprajeme.
 

Po roku, dňa 8. júla 2014 sme boli v Turzovke so spolubojovníkmi z 3. roty 11. Mechanizovaného práporu pri hrobe rtn. in memoriam Daniela Kavuliaka. Stretli sme sa tam s jeho rodičmi, krstnými rodičmi a príbuznými. Položili sme tam veniec. Pomodlili sme sa, zaspievali pieseň, „Kto za pravdu horí“, a na základe biblického textu sme prijali pár myšlienok na povzbudenie vo viere. Vo viere, ktorá nás drží, pomáha a prenáša aj cez takéto spomienky.

Na druhý deň, priamo na 1. výročie tragickej smrti, boli na futbalový turnaj nultého ročníka memoriálu rtn. Daniela Kavuliaka, pozvaní aj jeho rodičia a súrodenci. Prišli. Doobeda sa zúčastnili svätej omše. Po nej bola odhalená pamätná tabuľa, na večnú pamiatku rtn. Danielovi Kavuliakovi. Na tejto tabuli bol biblický text: 2 Timoteovi 4,7-8: „Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval. Už mi je pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá v onen deň Pán...

 

Daniel svoj boj dobojoval a my spomíname s úctou a hrdosťou. Aj preto lebo sme hrdí, že nosíme uniformu. Ďakujem Pánu Bohu aj za to, že naši zranení spolubojovníci sú zdraví a veríme, že to bude len a len lepšie. Zároveň myslíme na tých, ktorí sú tam, aby sa všetci zdraví vrátili domov a aby sa to, čo sme my zažili a 21. rotácia po nás v decembri, viac nezopakovalo.

Futbalový turnaj sa skončil. Rodičia a súrodenci si zaslúžili náš rešpekt a úctu, boli tam s nami až do konca. Aj po vyhlásení výsledkov a odovzdaní cien, sme na Dana spomínali..