Nezdvihnúť kameň...- zamyslenie na 27. týždeň v roku 2020
2M 21 ; Mt 21, 33-46
„ Preto vám hovorím, že vám bude odňaté Božie kráľovstvo a bude dané národu, ktorý bude prinášať úrodu...“ Mt 21,43
Čo asi napadne človeka, ktorý si prvýkrát prečítal tieto biblické texty? Veď už samotný nadpis k podobenstvu znie: o zlých vinohradníkoch. A podobenstvo také skutočne je. Smutné rozprávanie. Z ktorejkoľvek strany sa na to pozrieme. Hospodár vysadí vinicu, postará sa o túto svoju vinicu vo všetkých smeroch. Z jeho strany nič nie je zanedbané. Prenajme vinicu vinohradníkom a keďže im dôveroval, tak odcestoval. No keď príde čas zberať úrodu, teda čas na odmenu, prejaví sa naplno ľudská zloba. Zbili, zabili všetkých, ktorí k nim prišli. Ich rešpekt nevzbudil ani samotný syn hospodára. Čo si vlastne mysleli? Že sa to môže? Že sa dá takto žiť? Oháňať sa palicou a kameňmi? Že takto dospejú k šťastiu a pokoju? A nie je to často obraz myslenia ľudí okolo nás? Či obraz nášho vlastného konania? Ako sa správame sa voči prírode, alebo aj voči ľuďom naokolo? Je naozaj ľahšie zodvihnúť v hneve kameň ako tento hnev skrotiť?! Spáliť mosty, pokaziť si vzťahy v rodine, v zbore...
Lebo veď ak sa pozrieme do starozákonného textu, máme tu celkom jasné a zrozumiteľné rady pre život. Nie iba to dobre známe Oko za oko, zub za zub, ale nádherný návod ako sa dá žiť čisto. Návod, ktorý hovorí, že nie je nič zložité urovnať si vzťahy. Niekedy stačí len dávka pokory a skromnosti. Nezdvihnúť kameň, ale otvoriť náruč...
Uč, nás Pane, žiť statočne a čestne. Amen
„ Preto vám hovorím, že vám bude odňaté Božie kráľovstvo a bude dané národu, ktorý bude prinášať úrodu...“ Mt 21,43
Čo asi napadne človeka, ktorý si prvýkrát prečítal tieto biblické texty? Veď už samotný nadpis k podobenstvu znie: o zlých vinohradníkoch. A podobenstvo také skutočne je. Smutné rozprávanie. Z ktorejkoľvek strany sa na to pozrieme. Hospodár vysadí vinicu, postará sa o túto svoju vinicu vo všetkých smeroch. Z jeho strany nič nie je zanedbané. Prenajme vinicu vinohradníkom a keďže im dôveroval, tak odcestoval. No keď príde čas zberať úrodu, teda čas na odmenu, prejaví sa naplno ľudská zloba. Zbili, zabili všetkých, ktorí k nim prišli. Ich rešpekt nevzbudil ani samotný syn hospodára. Čo si vlastne mysleli? Že sa to môže? Že sa dá takto žiť? Oháňať sa palicou a kameňmi? Že takto dospejú k šťastiu a pokoju? A nie je to často obraz myslenia ľudí okolo nás? Či obraz nášho vlastného konania? Ako sa správame sa voči prírode, alebo aj voči ľuďom naokolo? Je naozaj ľahšie zodvihnúť v hneve kameň ako tento hnev skrotiť?! Spáliť mosty, pokaziť si vzťahy v rodine, v zbore...
Lebo veď ak sa pozrieme do starozákonného textu, máme tu celkom jasné a zrozumiteľné rady pre život. Nie iba to dobre známe Oko za oko, zub za zub, ale nádherný návod ako sa dá žiť čisto. Návod, ktorý hovorí, že nie je nič zložité urovnať si vzťahy. Niekedy stačí len dávka pokory a skromnosti. Nezdvihnúť kameň, ale otvoriť náruč...
Uč, nás Pane, žiť statočne a čestne. Amen