Nie sem viac cudzincami - zamyslenie na 25. týždeň v roku 2020
Ef 2, 19: „A tak teda už nie ste cudzinci a prisťahovalci, ale ste spoluobčania svätých a členovia Božej rodiny.“
Tu, na zemi, nemáme trvalý pobyt, definitívny domov. Sme tu len hostia a k znakom hostí patrí, že hoci bývajú srdečne vítaní, predsa by raz mali- raz musia aj odísť. Platí to aj o ľudskom živote. A preto beda tomu, kto nemá domov. A teraz myslím ten večný, nebeský domov. Pri vedomí našej pominuteľnosti, ktorú si zvlášť uvedomujeme pri tragédiách a úmrtiach, je ako balzamom na dušu vedieť, že u Boha máme otvorený nebeský domov, že Pán Boh nás pre obeť svojho Syna za nás, nevidí ako cudzincov, ako hostí, ako domácich Božích, ako členov svojej rodiny.
Ježiš Kristus nám svojou smrťou na golgotskom kríži získal práva byť členmi Božej rodiny, byť domácimi Božími. Je dobré vedieť, že tam smieme patriť. U Boha sme vítaní. On nás chce mať vo svojej blízkosti- chce, aby sme s Ním žili v úzkom vzťahu dôvery a lásky. Nemusím zostať von, kdesi stratený, bez ochrany, bez Božieho domova. Ježiš Kristus- za nás ukrižovaný, ale aj vzkriesený Boží Syn nás volá- pozýva k sebe- k svojmu Otcovi. Dáva nám právo bývať v Jeho blízkosti- žiť s Ním. Nie sme viac cudzinci, akýsi príšelci, utečenci, prisťahovalci či len turisti- ale sme domáci Boží. To znamená: Smieme zostať pri Bohu. Nemusíme sa báť, že nás jedného dňa vyhostia ako nežiadúcich- že sa staneme „personou non grata“.
Pán k sebe pozýva všetkých: úspešných i sklamaných, dôverujúcich i tých, čo majú pochybnosti, ľudí plných nádeje i tých, ktorých srdcia napĺňa len strach. Volá k sebe radujúcich sa i životom obťažených, zdravých i chorých. Nikomu nevypovedá svoje priateľstvo. Nedáva nám výpoveď zo svojej lásky, chce mať spoločenstvo s ľuďmi- aj s policajtmi, s vojakmi i s celými našimi rodinami. Pre Neho nie sme cudzí. Ježišov kríž nás o tom uisťuje. Nech ani On nie je- nezostáva cudzím pre nás!
Nebeský Otče, ďakujem, že som sa v Ježišovi Kristovi stal Tvojim dieťaťom, domácim Božím, členom Tvojej rodiny. Kiež túto zvesť príjme čo najviac z tých, ktorí Ťa ešte nepoznajú, aby každý mohol mať istotu spasenia a večného domova u Teba. Prosím za policajtov, vojakov i všetkých zamestnancov, s ktorými prichádzam do kontaktu, aby si im otvoril srdcia i uši, aby si vzbudil v nich vieru a dal im istotu večného života. Amen.
Tu, na zemi, nemáme trvalý pobyt, definitívny domov. Sme tu len hostia a k znakom hostí patrí, že hoci bývajú srdečne vítaní, predsa by raz mali- raz musia aj odísť. Platí to aj o ľudskom živote. A preto beda tomu, kto nemá domov. A teraz myslím ten večný, nebeský domov. Pri vedomí našej pominuteľnosti, ktorú si zvlášť uvedomujeme pri tragédiách a úmrtiach, je ako balzamom na dušu vedieť, že u Boha máme otvorený nebeský domov, že Pán Boh nás pre obeť svojho Syna za nás, nevidí ako cudzincov, ako hostí, ako domácich Božích, ako členov svojej rodiny.
Ježiš Kristus nám svojou smrťou na golgotskom kríži získal práva byť členmi Božej rodiny, byť domácimi Božími. Je dobré vedieť, že tam smieme patriť. U Boha sme vítaní. On nás chce mať vo svojej blízkosti- chce, aby sme s Ním žili v úzkom vzťahu dôvery a lásky. Nemusím zostať von, kdesi stratený, bez ochrany, bez Božieho domova. Ježiš Kristus- za nás ukrižovaný, ale aj vzkriesený Boží Syn nás volá- pozýva k sebe- k svojmu Otcovi. Dáva nám právo bývať v Jeho blízkosti- žiť s Ním. Nie sme viac cudzinci, akýsi príšelci, utečenci, prisťahovalci či len turisti- ale sme domáci Boží. To znamená: Smieme zostať pri Bohu. Nemusíme sa báť, že nás jedného dňa vyhostia ako nežiadúcich- že sa staneme „personou non grata“.
Pán k sebe pozýva všetkých: úspešných i sklamaných, dôverujúcich i tých, čo majú pochybnosti, ľudí plných nádeje i tých, ktorých srdcia napĺňa len strach. Volá k sebe radujúcich sa i životom obťažených, zdravých i chorých. Nikomu nevypovedá svoje priateľstvo. Nedáva nám výpoveď zo svojej lásky, chce mať spoločenstvo s ľuďmi- aj s policajtmi, s vojakmi i s celými našimi rodinami. Pre Neho nie sme cudzí. Ježišov kríž nás o tom uisťuje. Nech ani On nie je- nezostáva cudzím pre nás!
Nebeský Otče, ďakujem, že som sa v Ježišovi Kristovi stal Tvojim dieťaťom, domácim Božím, členom Tvojej rodiny. Kiež túto zvesť príjme čo najviac z tých, ktorí Ťa ešte nepoznajú, aby každý mohol mať istotu spasenia a večného domova u Teba. Prosím za policajtov, vojakov i všetkých zamestnancov, s ktorými prichádzam do kontaktu, aby si im otvoril srdcia i uši, aby si vzbudil v nich vieru a dal im istotu večného života. Amen.