Nielen začal, ale aj dokončil - zamyslenie na 14. týždeň v roku 2023

„Bolo okolo šiestej hodiny a nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny. Slnko sa zatmelo a chrámová opona sa roztrhla napoly. Tu Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Keď to povedal, dokonal.“
Evanjelium podľa Lukáša 23:44-46

Šalamún ako prvý historický kráľ židov vo svojej knihe Kazateľ opisuje, že všetko má svoj čas. Každé počínanie človeka, ako aj všetko naokolo neho má svoju chvíľu, konkrétne trvanie od – do. Aj o fyzickom živote človeka tu na zemi píše, že má svoj čas, kedy sa narodí a svoj čas, keď umiera.
Úryvok evanjelistu Lukáša hore popisuje okolnosti sprevádzajúce ukončenie života Ježiša Krista Nazaretského, kráľa židov, ako ho tituloval samotný Pilát. Nastala tma po celej zemi v čase, chvíli dňa, v ktorej sa to nečaká. Čas tmy prišiel v istom momente a všetkých ponoril do nej. Temnota ako samotná tma údajne sama o sebe nemôže byť. Je len tam, kde je nedostatok svetla. Keď je málo svetla, tak je temno. Tma sa môže v živote človeka prejaviť ako okamih neistoty, neprehľadnosti, pochybnosti.
Prečo je to tak? Lebo okolnosti v nepriehľadných situáciách pripravia dôvody a človeka oberú o istotu. Ak stráca prehľad v pochybnom šere hmly, vtedy sa necíti dobre.
kráľ Ježiš Kristus bol práve v posledných chvíľach svoje cesty na tejto zemi v takejto situácii. Zdá sa byť, že nepanikári, akoby mal prehľad možno nie úplný, no predsa istý, snáď postačujúci pre danú chvíľu. Vnára sa hlboko do svojho vnútra ako asi len najhlbšie vie a odovzdáva svoju dušu tam, odkiaľ ju pri narodení do svojho tela prijal. Takto preráža temno pochybnosti a nepokoja.

Bože, hodina temna nás vnára do neistoty, chaosu a pochýb o tom čo sa to deje okolo nás, kto sme vlastne a kam kráčame. Svetlo určitosti, ktoré sme pojali a je v nás a vieme ho vnímať už teraz, nech svieti. Aj prehľad v mnohom, čo sme už prešli, nech rozjasňuje cestu pred nami, aby sme dobehli. Amen.