Nové meno - zamyslenie na 3. týždeň v roku 2025
Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: „Ty si Šimon, Jánov syn. Budeš sa volať Kéfas,“ čo v preklade znamená Peter. (Evanjelium podľa Jána 1,42b)
Minulý týždeň sme sa spoločne zamýšľali nad povolaním. V tomto zmysle sa pozrime aj na biblické postavy. Nie sú to hrdinovia alebo géniovia. Sú to často – podľa ľudských merítok - osoby slabé, chudobné, áno niekedy aj úbohé. A predsa každá táto postava bola povolaná Bohom a ide týmto svetom s vedomím, že koná úlohu, ktorú nikto za ňu nemôže vykonať. Hovorí sa, že človek si premieta do svojej predstavy Boha samého seba. Niekedy je to pravda. Snáď veľká väčšina náboženských názorov sa rodí tak, že si človek tvorí bohov a modly podľa svojho obrazu a podľa svojich potrieb. Biblické svedectvo ukazuje opak tohto náboženského procesu. Ľudia sa vzpierajú povolaniu, ktoré prichádza zhora od pravého Boha. Chcú žiť na tomto svete podľa svojich prianí, myšlienok, záujmov - bez pevných obrysov, v prítmí, boja sa svetla pravdy, ale sú proti svojej vôli vytrhovaní zo svojho života, často zo svojho prostredia, zo svojich vznešených predstáv. Sú zovretí a poslaní smerom práve opačným, než ktorým sa predtým potácali. Šimon sa stáva Petrom (Kéfasom), Saul Pavlom. Tieto nové mená neznamenajú, že minulosť treba hodiť za hlavu a zrušiť všetky väzby na svoje okolie. Znamenajú však, že ťažisko ich života bolo presunuté; že ich život nadobudol nový obsah. Stalo sa s nimi niečo, čo dalo ich pozemskému putovaniu nový smer a cieľ. Hovoríme to preto, aby sme upozornili na to, že v počiatkoch viery (skutočnej viery) sa deje u každého človeka niečo podobné. V Božej záhrade je nepreberné množstvo kvetov a stromov, ktoré sa od seba líšia vonkajšou podobou a menom. Nie je tu uniformity. Medzi Božími povolanými je mnoho mien a rozmanitostí. Kde je skutočná viera, tam sa vždy rodí niečo nové, osobité, svojrázne a nenapodobiteľné. Aj my vyznávame, že Boh nás oslovil, náš život nadobudol ten nový obsah, ktorý nám dáva skrze svojho Ducha. V tomto sme všetci rovnakí, ale zároveň sme aj jedineční svojimi menami a obdarovaniami. Ale práve takto si vieme slúžiť navzájom a v láske sa podriaďovať vôli nášho nebeského Otca. Nech nám v tom On sám pomáha.
Modlitba:
Pane, ďakujem Ti za to, že ma voláš k sebe a napĺňaš môj život večnou láskou. Prosím, pomôž mi vidieť svoje dary, ktoré si mi dal a nimi slúžiť Tebe i svojmu okoliu. Amen.
Minulý týždeň sme sa spoločne zamýšľali nad povolaním. V tomto zmysle sa pozrime aj na biblické postavy. Nie sú to hrdinovia alebo géniovia. Sú to často – podľa ľudských merítok - osoby slabé, chudobné, áno niekedy aj úbohé. A predsa každá táto postava bola povolaná Bohom a ide týmto svetom s vedomím, že koná úlohu, ktorú nikto za ňu nemôže vykonať. Hovorí sa, že človek si premieta do svojej predstavy Boha samého seba. Niekedy je to pravda. Snáď veľká väčšina náboženských názorov sa rodí tak, že si človek tvorí bohov a modly podľa svojho obrazu a podľa svojich potrieb. Biblické svedectvo ukazuje opak tohto náboženského procesu. Ľudia sa vzpierajú povolaniu, ktoré prichádza zhora od pravého Boha. Chcú žiť na tomto svete podľa svojich prianí, myšlienok, záujmov - bez pevných obrysov, v prítmí, boja sa svetla pravdy, ale sú proti svojej vôli vytrhovaní zo svojho života, často zo svojho prostredia, zo svojich vznešených predstáv. Sú zovretí a poslaní smerom práve opačným, než ktorým sa predtým potácali. Šimon sa stáva Petrom (Kéfasom), Saul Pavlom. Tieto nové mená neznamenajú, že minulosť treba hodiť za hlavu a zrušiť všetky väzby na svoje okolie. Znamenajú však, že ťažisko ich života bolo presunuté; že ich život nadobudol nový obsah. Stalo sa s nimi niečo, čo dalo ich pozemskému putovaniu nový smer a cieľ. Hovoríme to preto, aby sme upozornili na to, že v počiatkoch viery (skutočnej viery) sa deje u každého človeka niečo podobné. V Božej záhrade je nepreberné množstvo kvetov a stromov, ktoré sa od seba líšia vonkajšou podobou a menom. Nie je tu uniformity. Medzi Božími povolanými je mnoho mien a rozmanitostí. Kde je skutočná viera, tam sa vždy rodí niečo nové, osobité, svojrázne a nenapodobiteľné. Aj my vyznávame, že Boh nás oslovil, náš život nadobudol ten nový obsah, ktorý nám dáva skrze svojho Ducha. V tomto sme všetci rovnakí, ale zároveň sme aj jedineční svojimi menami a obdarovaniami. Ale práve takto si vieme slúžiť navzájom a v láske sa podriaďovať vôli nášho nebeského Otca. Nech nám v tom On sám pomáha.
Modlitba:
Pane, ďakujem Ti za to, že ma voláš k sebe a napĺňaš môj život večnou láskou. Prosím, pomôž mi vidieť svoje dary, ktoré si mi dal a nimi slúžiť Tebe i svojmu okoliu. Amen.