November je mesiacom kedy spomíname ...

V mesiaci november myslíme viac na našich najbližších, ktorí už nie sú medzi nami. Spomíname na nich v druhý novembrový deň, na ktorý pripadá pamiatka zosnulých, aby sme si uctili ich pamiatku. V jedenásty novembrový deň si zasa svet a aj my pripomíname ako Medzinárodný deň veteránov, deň skončenia bojov v prvej svetovej vojne (1918).

Pri pamätníku zmierenia v areáli MO SR sa 2.novembra konala krátka pietna spomienka, na ktorej sme vzdali našu vďaku a úctu tým vojakom a vojačkám, zosnulým kolegom, príslušníkom Ozbrojených síl SR, ktorí nás predišli do večnosti. Duchovným slovom sa k zhromaždeniu prihovoril riaditeľ úradu EPS OS SR mjr. Vladimír Varga. Vo svojom príhovore povedal: „V posledných dňoch sa zamýšľame na smrťou človeka v súvislosti s dňami spomienky na zosnulých. Človek žije vo vzťahu, v spoločenstve a smrť prichádza, vytrhuje človeka, prerušuje zväzky. Smrť je tak zdrojom utrpenia súženia. Máme však mať nádej. Nádej na iný svet, lepší a krajší. Bez sĺz a bolestných lúčení. Svet v prítomnosti nášho láskavého Pána.“ Následne generálny vikár Ozbrojených síl SR plk. Jozef Michalov venoval všetkým zosnulým modlitbu. Pietnu spomienku ukončil trubač tónmi večierky.

Pri príležitosti dňa vojnových veteránov 11.novembra sa na cintoríne prvej svetovej vojny v Petržalke – Kopčanoch konal ďalší pietny akt. Program pietneho aktu pozostával z kladenie vencov k centrálnemu krížu, hymny SR, minúty ticha venovanej pamiatke padlých, príhovorov a duchovného slova a symbolického kladenie krížov.

Slovom Božím z Evanjelia podľa Ján 10,11: „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce.“ sa prítomným na pietnom akte prihovoril generálny duchovný OS a OZ SR plk. Viktor Sabo. V jeho príhovore zaznelo: „Skutočným vojenským činom je to, ak sa niekto obetuje, ak slúži. Tu na cintoríne v Kopčanoch sa nachádza 331 hrobov mŕtvych vojakov, ktorí slúžili vlasti. Rád by som vám preto vyrozprával príbeh jedného vojaka, ktorý sa na bojisku rozhodol, že namaľuje obraz. Pri prvom ťahu štetca prestal a uvedomil si, že nedokáže ďalej pokračoval. Šiel teda na bojisko medzi ľudí. Potom keď sa vrátil, vzal opäť do ruky štetec a namaľoval tvár Krista. Nehľadajme osobu Ježiša Krista v jednom bode hľadajme črepiny v každom jednom človeku.“ Zároveň aj pozdravil bežcov, ktorí týmto svojim činom tiež vzdávajú česť ich pamiatke.

Aká je vlastne symbolika červeného maku, divého maku? Myšlienka použiť červený mak ako symbol padlých v prvej svetovej vojne pochádza z básne vojenského chirurga majora Johna McCraea. Ten narukoval do prvej svetovej vojny a zúčastnil sa bojov pri belgickom meste Ypres. Na útrapy a bolesť ranených vojakov, ktorých videl na bojisku, si nemohol zvyknúť, preto ich tlmil písaním básní. Pri strate priateľa v smútku spísal do veršov bolesť, ktorú prežíval a zložil báseň s názvom Na Flámskych poliach – In Flanders´ Fields, ktorá začína nasledovne: „Na poliach Flámska vlčie maky rastú, tam medzi krížmi, rad za radom. Značia miesta, kde ležíme. Tam hore počuť udatný spev škovránka, uprostred revu kanónov tu dolu…“ Symbolika tohto maku je aj v tom, že na jednej strane je to jedovatá rastlina, ktorá však má aj liečivé účinky a krásny červený kvet. Tak ako vnútro človeka kde je hriech a jed, ale pôsobením Božej lásky dochádza k zmene.