O Božej zvrchovanosti

Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! (Ex.20,1-6)

Štyridsať rokov blúdili Židia na púšti, kým prišli z Egypta do zasľúbenej krajiny. No omnoho dlhšie blúdili nábožensky a mravne. Hora Sinaj mala znamenať koniec tohto blúdenia. Boh tu vydal svoje prikázania, aby človek našiel cestu do zasľúbenej zeme.
Deň vydania zákona nebol obyčajným dňom, na ktorý sa zabúda. Národ bol zhromaždený pod horou, len Mojžiš bol na vrchu. Vtedy uprostred bleskov a hromobitia, za zvukov trúb, v dyme vystupujúcom z hory, bolo počuť nadzemský hlas. Ľud sa zachvel od strachu a prosil Mojžiša: „Hovor ty s nami a budeme počúvať, nech nehovorí s nami Boh, aby sme nezomreli.“ Ten hlas bol hlas Boha, ktorý dával svojmu ľudu zákon. V najväčšom a najdokonalejšom zákone ako prvé odznelo: Ja som Hospodin tvoj Boh...... nebudeš mať iných bohov okrem mňa.
Tento zákon je stále v platnosti. Rovnako je záväzný aj pre nás, ľudí nového veku. „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon, alebo prorokov“, hovorí Kristus, „neprišiel som zrušiť, ale naplniť zákon“ (Mt. 5,17). Tento zákon bol aj nám vydaný, lebo aj my blúdime púšťou časného života. No zároveň chceme prísť do nebeského Kanaánu. Aj nám prikázania zákona ako blesky osvetľujú cestu životom a hrmenie sa ozýva v našom svedomí. Lebo dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane (Mt,5,18).
Ten, ktorý svoj prvý zákon vydal hovorí: „Ja som.“ Teda nevydáva ho niekto, kto bol, alebo kto bude. Vydáva ho niekto kto stále je, kto nemá minulosti ani prítomnosti, kto je pánom nad časom, o ktorom žalmista vydáva toto svedectvo: „Prv než sa hory zrodili, než boli stvorené zem a svet, Ty si Boh od vekov na veky.“ Ž 90,2.
Tento náš najväčší zákonodarca nie je len pánom nad časom, ale aj nad priestorom: Kam by som zašiel od Tvojho ducha? Pred Tvojou tvárou kamže utekal? Keby som vystúpil na nebesá, tam si Ty, a keby som si ustlal v záhrobí, aj tam si Ty. Keby som si vzal krídla rannej zory a býval pri najďalšom mori, aj ta by ma odprevadila Tvoja ruka a Tvoja pravica by ma uchytila (Ž139,7-10).
Z týchto dvoch svedectiev Písma jasne vidíme, že Boh je neobmedzeným pánom nad všetkým. Pán Boh je suverén, ktorý má vo svojej moci všetko na nebi i na zemi. Len On mohol v svojom mene vyhlásiť: Ja som Hospodin tvoj Boh.
Apoštol Pavol hovorí o Kristovi, že pred koncom sveta zničí každé kniežatstvo, každú mocnosť. Napokon, ako posledný nepriateľ bude z ničená smrť. A keď Jemu všetko bude poddané, vtedy aj sám Syn poddá sa Tomu, ktorý Jemu všetko poddal, aby Boh bol všetko vo všetkom. (1K15, 24-28) V tejto Pavlovej výpovedi je dôkaz Božej zvrchovanosti a neobmedzenej moci. Takýto Boh naozaj môže v svojom mene vyhlásiť: Ja som Hospodin, tvoj Boh.
V demokratickom spôsobe života zákony vydáva zákonodarný zbor, ktorý povstal z vôle ľudu. Mali by sme vari odsúdiť takú diktátorskú formu zákona, Ja som, ... a nikto iní? ako nedemokratickú a človeku škodlivú? Mohli by sme!, keby Boh bol tyranom, ktorý myslí výlučne na svoje záujmy, keby Boh bol tyranom na spôsob svetských totalitných vladárov.
Lenže my o Bohu vieme, že On je milosrdný nebeský Otec. Žalmista v 103. žalme hovorí o Ňom: Ako sa zmilováva otec nad synmi, tak Hospodin sa zmilováva na tými, čo sa Ho boja. Hospodin milosrdný je a ľútostivý, zhovievavý a bohatý v milosti.
Súc si toho vedomí, musíme uznať, že Boh ani inak nemôže vydávať zákony. Veď v čiom mene by ich mal vydávať? V mene prírody, ktorú ovláda? V mene hviezd, ktoré riadi? V mene anjelov, ktorí mu slúžia?
Možno si poviete: no dobre, tento zákon bol účinný vtedy, keď židom hrozilo nebezpečenstvo, že sa budú klaňať pohanským modlám, ale dnes?
Modly ani dnes nie sú mŕtve. Modly dnes žijú v iných, omnoho nebezpečnejších podobách a v omnoho väčšom počte. Dakedy sa božstva menovali: Venuša, Jupiter, Bakchus, Aštarot, Moloch a iné. Dnes sa menujú: mamona, celebrita, nezdravá kariéra, nenávisť, superstar, hracie automaty, alkohol, počítačové hry, gemblerstvo, povrchná zábava a iné závislosti. Jednoducho každý, kto viac myslí na svetské veci ako na Boha a zbožňuje ich, ten neuznáva Boha za zvrchovaného Pána a prestupuje prvé Božie prikázanie.
Božia neobmedzená zvrchovanosť znamená aj to, že nič z nás nesmie patriť niekomu, alebo niečomu viac ako Bohu. Je to naozaj ťažké a náročné, ale nie nemožné.
Milujeme seba, milujeme blížneho, milujeme rodičov, manželských partnerov i svoje deti, ale Boha musíme milovať viac.
Bojíme sa utrpenia, bolesti i smrti, ale Boha sa musíme báť viac.
Dôverujeme svojim silám, rozumu a schopnostiam, ale Bohu musíme dôverovať viac.
Všetko je to veľmi ťažké, ale aj veľmi krásne. Vedomie toho, že človek môže celou svojou bytosťou patriť Bohu, každým dychom, každým úderom srdca, každou kvapkou krvi, každou myšlienkou slúžiť neobmedzenému Pánovi neba i zeme, toto vedomie dáva človeku taký pokoj a takú radosť, akú ľudské ústa ani vysloviť nevedia.