O vstúpení Krista Pána na nebo

Jeden z biblických textov, ktorý hovorí o Pánovi Ježišovi, „že vstúpil na nebesá“ je naznačený v Mk 16, 14- 20.
Tu nie je hlavnou vecou, aby sme špekulovali, kde nebo je, ako je zariadené, ako, akými silami sa tam Ježiš dostal, ako vyzerá Boží trón... Keby sme sa sústredili a obmedzili na takéto otázky, ostali by sme pripútaní k obrazom, ale unikol by nám ich skutočný zmysel. Preto si kladieme otázku: Čo nám chce Božie slovo povedať tým, že Ježiš bol vzatý do neba a posadil sa na pravici Božej?
Chce povedať, že Ježiš Kristus prešiel zo sveta času, z nášho obmedzeného sveta, do večnosti, že prešiel od poníženosti a utrpenia k moci a sláve.
Starovekému človeku tento obraz veľmi dobre vyhovoval. Lebo nebo si predstavoval ako vyššie poschodie nad našou zemou. Pána Boha si ten staroveký človek predstavoval tak, že stále sedí na svojom tróne. Podľa tohto obrazu sviatok Vstúpenia nie je nič menej ako deň Kristovej intronizácie- deň, keď Kristus s plnou mocou nastúpil na trón, z ktorého sa riadi svet.
Nám dnes tieto obrazy veľmi nevyhovujú, lebo my si svet predstavujeme už celkom inak ako človek v staroveku. Ale preto ešte nestráca posolstvo obrazov svoju aktuálnosť pre nás. Lebo nie sú dôležité samotné obrazy, ale dôležité je to, čo vyjadrujú.
Sviatok Vstúpenia Ježiša Krista na nebo zvestuje toto posolstvo: Ježiš Kristus žil raz v tomto časnom svete. Poznal a niesol biedy, ktoré sú naším časným údelom. Poznal nepriateľstvo zo strany pokrytcov a svätuškárov. Pobyt medzi ľuďmi bol pre neho ponížením a utrpením. Ľudia, ktorých chcel zachrániť, ho pokorili po najhlbšiu možnú mieru. Ich nenávisť šla tak ďaleko, že ho chceli úplne vymazať z vedomia ľudí. V jeho slovách „Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu" sa skrýva jeho trpká skúsenosť s ľuďmi.
Ale toto obdobie prenasledovania, ponižovania, utrpenia sa v Jeho živote skončilo. Z časnosti, ktorá mu pripravila také macošské privítanie, odišiel do iného sveta, kam nesiaha ruka nevďačníkov, nepriateľov a pokrytcov. Vzkriesenie spolu so Vstúpením sú slávne chvíle v živote nášho Spasiteľa. Ukazuje sa v nich, akú prevahu má Kristus nad svetom.
Ale tým, že odišiel z časnosti, z nášho terajšieho sveta, nestratil kontakt so svetom. On, ako vládca uvedený na trón, je pánom nad svetom. Keď Pán Ježiš v Matúšovom evanjeliu hovorí: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi", je tým vyjadrené to isté, čo v našom texte obrazom: „posadil sa na pravici Božej“.
Na všetko toto by sme mali myslieť, keď vo Všeobecnej kresťanskej viere vyznávame: Verím v Ježiša Krista, ktorý sedí na pravici Boha Otca Všemohúceho. Tieto slová nehovoria o nečinnom odpočinku po vykonaní ťažkej práce v našom svete, ale hovoria o tom, že Ježiš Kristus je vládca nad svetom.
Sviatok Vstúpenia nie je iba dňom spomienky na to, čo sa stalo v štyridsiaty deň po Veľkej noci. To by bolo málo. Tento sviatok chce vzbudiť v kresťanoch istotu, že Ježiš Kristus je dnes Pánom nad svetom, že dnes ovláda svojich priateľov i nepriateľov, že dnes je zvrchovaným Pánom, ktorému nemôžu uškodiť ani najhorší nepriatelia. Radujeme sa nie iba zo spomienok, ale predovšetkým z toho, čo je dnes skutočnosťou.
Tento Pán však nie je tyran. Nechce svetu nahnať strach, ale chce ho získať svojou láskou. Chce získať každého človeka pre seba, lebo každému chce darovať skutočný, večný život. Uvedomme si to, radujme sa z toho a berme to vážne!