O vytrvalosti - zamyslenie na 42. týždeň v roku 2021
(Mt 15, 21-28)
V tom čase prišiel Ježiš: „do krajov Týru a Sidona. A hľa, vyšla kanaánska žena z tohto kraja a mocným hlasom na Neho volala: Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Moja dcéra je zle posadnutá démonom. Ale On jej neodpovedal ani slovo. I pristúpili Jeho učeníci a prosili Ho: Vybav ju, lebo kričí za nami. On však odpovedal: Bol som poslaný iba k strateným ovciam domu Izraela. No ona prišla, poklonila sa Mu a povedala: Pane, pomôž mi! On jej však odpovedal: Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám. Ona povedala: Áno, Pane, ale aj šteňatá jedia z odrobín, ktoré padajú zo stola ich pánov. Vtedy jej Ježiš odpovedal: Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane ako chceš! A v tú hodinu bola jej dcéra uzdravená“.
„Ale On jej neodpovedal ani slovo“. Zvláštne! Žena úpenlivo prosí, oplakáva nešťastie, svoj nárek zosilňuje, hovorí o utrpení, a Ľudomil nereaguje, Slovo mlčí, Prameň nevyviera, Lekár nepodáva liek. Čo je to za nezvyčajnosť, čo za zvláštnosť? Za inými ide sám, ale túto, ktorá prichádza za Ním, odháňa? Avšak, pozrime sa na múdrosť Lekára: „Ale On jej neodpovedal ani slovo“. Prečo? Svoju pozornosť venoval nie slovám, lebo poznal myšlienky ženy. A čo na to Jeho učeníci? Keď žena nedostávala odpoveď, pristúpili k Nemu a povedali: „Vybav ju, lebo kričí za nami“. Kristus si asi v duchu povedal: „Vy počujete iba vonkajší hlas, ale Ja vnútorný. Veľký je nárek jej úst, ale ešte väčší nárek duše“. Vybav ju, akoby povedali: lebo robí divadlo, priťahuje pozornosť ľudí“. Oni videli iba ľudské utrpenie, ale Pán ľudomilnosť a spásu ženy.
Poznajúci skryté myšlienky mlčí a neodpovedá, jej slovám nevenuje pozornosť a k slabosti ženy neprejavuje žiadny súcit, keď vidí, s akým nárekom k Nemu prichádza. Vyčkáva a želá si pred všetkými odhaliť poklad, ktorý je v nej skrytý. Videl v nej skrytú drahocennosť, a nechcel, aby sme ju nespoznali. Preto čaká a neodpovedá, aby veľká vytrvalosť ženy bola poučením pre ďalšie pokolenia. Hľa, aká nevýslovná je Božia dobrota. „On, hovorí Písmo, jej neodpovedal“. A učeníci, mysliac si, že tak budú súcitnejší a ľudomilnejší než On, neosmeľujú sa Mu povedať: splň jej prosbu, zmiluj sa, zľutuj sa nad ňou; ale čo hovoria? „Vybav ju, lebo kričí za nami“, akoby povedali: zbav nás tejto nepríjemnosti, osloboď od jej kriku.
Modlitba:
Pane, nauč ma modliť sa úprimne, pozorne a s láskou, bez ktorých modlitba nie je vypočutá. Nech moja modlitba nebude nedbanlivá, mne na hriech!
V tom čase prišiel Ježiš: „do krajov Týru a Sidona. A hľa, vyšla kanaánska žena z tohto kraja a mocným hlasom na Neho volala: Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Moja dcéra je zle posadnutá démonom. Ale On jej neodpovedal ani slovo. I pristúpili Jeho učeníci a prosili Ho: Vybav ju, lebo kričí za nami. On však odpovedal: Bol som poslaný iba k strateným ovciam domu Izraela. No ona prišla, poklonila sa Mu a povedala: Pane, pomôž mi! On jej však odpovedal: Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám. Ona povedala: Áno, Pane, ale aj šteňatá jedia z odrobín, ktoré padajú zo stola ich pánov. Vtedy jej Ježiš odpovedal: Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane ako chceš! A v tú hodinu bola jej dcéra uzdravená“.
„Ale On jej neodpovedal ani slovo“. Zvláštne! Žena úpenlivo prosí, oplakáva nešťastie, svoj nárek zosilňuje, hovorí o utrpení, a Ľudomil nereaguje, Slovo mlčí, Prameň nevyviera, Lekár nepodáva liek. Čo je to za nezvyčajnosť, čo za zvláštnosť? Za inými ide sám, ale túto, ktorá prichádza za Ním, odháňa? Avšak, pozrime sa na múdrosť Lekára: „Ale On jej neodpovedal ani slovo“. Prečo? Svoju pozornosť venoval nie slovám, lebo poznal myšlienky ženy. A čo na to Jeho učeníci? Keď žena nedostávala odpoveď, pristúpili k Nemu a povedali: „Vybav ju, lebo kričí za nami“. Kristus si asi v duchu povedal: „Vy počujete iba vonkajší hlas, ale Ja vnútorný. Veľký je nárek jej úst, ale ešte väčší nárek duše“. Vybav ju, akoby povedali: lebo robí divadlo, priťahuje pozornosť ľudí“. Oni videli iba ľudské utrpenie, ale Pán ľudomilnosť a spásu ženy.
Poznajúci skryté myšlienky mlčí a neodpovedá, jej slovám nevenuje pozornosť a k slabosti ženy neprejavuje žiadny súcit, keď vidí, s akým nárekom k Nemu prichádza. Vyčkáva a želá si pred všetkými odhaliť poklad, ktorý je v nej skrytý. Videl v nej skrytú drahocennosť, a nechcel, aby sme ju nespoznali. Preto čaká a neodpovedá, aby veľká vytrvalosť ženy bola poučením pre ďalšie pokolenia. Hľa, aká nevýslovná je Božia dobrota. „On, hovorí Písmo, jej neodpovedal“. A učeníci, mysliac si, že tak budú súcitnejší a ľudomilnejší než On, neosmeľujú sa Mu povedať: splň jej prosbu, zmiluj sa, zľutuj sa nad ňou; ale čo hovoria? „Vybav ju, lebo kričí za nami“, akoby povedali: zbav nás tejto nepríjemnosti, osloboď od jej kriku.
Modlitba:
Pane, nauč ma modliť sa úprimne, pozorne a s láskou, bez ktorých modlitba nie je vypočutá. Nech moja modlitba nebude nedbanlivá, mne na hriech!