Očami rozumu a citom rúk - zamyslenie na 16. týždeň v roku 2023
Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymos, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu teda povedali: „Videli sme Pána!“ Ale on im odpovedal: „Pokiaľ neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch, ak nevložím prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ Po ôsmich dňoch boli učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Hoci dvere boli zatvorené, Ježiš prišiel, postavil sa do stredu a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Daj si sem prst a pozri si moje ruky! Daj sem ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení, ktorí nevideli, a uverili.“
Evanjelium podľa Jána 20:24-29
Evanjelista Ján podobne ako aj ďalší, Matúš, Marek a Lukáš, zaznamenal opis osoby Ježiša Krista krátko potom, ako prešiel cez koniec vo svojej smrti ku novému životu – v oslávenom tele.
Od jeho stretnutia po vzkriesení s Máriou Magdalénou, ďalej s učeníkmi z Emauz, až napokon dvanástimi učeníkmi v Jeruzaleme, sa príbeh Biblie o vzkriesenom Kristovi dostáva k nášmu čítaniu od Jána.
Tomáš, podobne ako všetci ostatní pred ním, keď sa stretli s Ježišom Kristom po jeho smrti je udivený, preľakaný. Myslel si ako všetci pred ním, že smrťou všetko okolo Ježiša skončilo. Tu však je živým svedkom toho, že nie. Očami hľadí a vidí, už chápe. Dotýka sa rukami, a opäť cíti. Je to On. Verí.
A čo mnohí ďalší, ktorí tam vtedy síce neboli, až do dnešných dní? Očami nevideli, však rovnako ako tamtí rozumejú. Nedotkli sa rukami, ale podobne ako oni preciťujú. Majú hlavu na mieste aj srdce bijúce v hrudi. A veria.
Modlitba:
Bože, nemajme v očiach len prázdny pohľad, ale premýšľajme nad tým, čo vidíme. A čo najlepšie sa snažme všetkému tomu porozumieť. Nech naše ruky nie sú len ako chladné cvendžiace železá. Ale nech teplom bezpečia chránia a pomáhajú. Majú zručnosť aj jemnocit správne formovať to, čo držia. Nech veria. Amen.
Evanjelium podľa Jána 20:24-29
Evanjelista Ján podobne ako aj ďalší, Matúš, Marek a Lukáš, zaznamenal opis osoby Ježiša Krista krátko potom, ako prešiel cez koniec vo svojej smrti ku novému životu – v oslávenom tele.
Od jeho stretnutia po vzkriesení s Máriou Magdalénou, ďalej s učeníkmi z Emauz, až napokon dvanástimi učeníkmi v Jeruzaleme, sa príbeh Biblie o vzkriesenom Kristovi dostáva k nášmu čítaniu od Jána.
Tomáš, podobne ako všetci ostatní pred ním, keď sa stretli s Ježišom Kristom po jeho smrti je udivený, preľakaný. Myslel si ako všetci pred ním, že smrťou všetko okolo Ježiša skončilo. Tu však je živým svedkom toho, že nie. Očami hľadí a vidí, už chápe. Dotýka sa rukami, a opäť cíti. Je to On. Verí.
A čo mnohí ďalší, ktorí tam vtedy síce neboli, až do dnešných dní? Očami nevideli, však rovnako ako tamtí rozumejú. Nedotkli sa rukami, ale podobne ako oni preciťujú. Majú hlavu na mieste aj srdce bijúce v hrudi. A veria.
Modlitba:
Bože, nemajme v očiach len prázdny pohľad, ale premýšľajme nad tým, čo vidíme. A čo najlepšie sa snažme všetkému tomu porozumieť. Nech naše ruky nie sú len ako chladné cvendžiace železá. Ale nech teplom bezpečia chránia a pomáhajú. Majú zručnosť aj jemnocit správne formovať to, čo držia. Nech veria. Amen.