Od úmrtia generála Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA ubehlo už 104 rokov
- Autor: Vladimíra Balcová, Lucia Martonová
- Foto: CZ ECAV Košariské - Priepasné, Lucia Martonová
- Dátum: 31.05.2023
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
Na osobnosť Milana Rastislava Štefánika sme spomínali v predvečer i v deň jeho úmrtia viacerými podujatiami. Jedným z týchto podujatí boli služby Božie v jeho rodnej obci, v evanjelickom a. v. kostole v Košariskách, v ktorom kázal aj otec nebohého Štefánika – Pavel. Zvesťou slova Božieho na službách poslúžil generálny duchovný OS a OZ SR – vojenský biskup, plk. Viktor Sabo, ktorý si sa základ kázne vybral biblický text z listu apoštola Pavla Filipským 1,29: „Veď Vám sa dostala milosť pre Krista, aby ste v neho nielen verili, ale za neho aj trpeli.“ Vo zvestovaní slova Božieho zazneli slová o tom, že ľudskou tragédiou je, ak vidíme samé zlo, všetko čierne čo sa okolo nás i vo svete deje. Motivujme sa však heslom generála M. R. Štefánika: ,,Nech každý z nás je dnes lepší, ako bol včera a vlasť naša bude veľká a slávna.". Myslime zvlášť aj na našu predrahú, nebeskú vlasť, ktorú nám vydobil náš Spasiteľ, Pán Ježiš Kristus. Na neho sa spoliehal aj samotný Štefánik.
Na bradle pri Mohyle generála Milana Rastislava Štefánika sa konal pietny akt, kde sa prítomným v mene Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku prihovoril riaditeľ Úradu EPS MV SR plk. Mgr. Milan Petrula. Zaznela aj spoločná modlitba za pokoj a mier vo svete.
Ďalším podujatím v deň výročia úmrtia bol aj pietny akt položenia vencov pri soche generála M. R. Štefánik na nábreží Dunaja. Medzi pozvanými hosťami bol aj generálny tajomník služobného úradu Ministerstva vnútra Peter Kozák, ktorý povedal: „Aj po 104. rokoch neobyčajný život Milana Rastislava Štefánika ostáva pre nás trvalou inšpiráciou!“ Prítomní boli aj ďalší zástupcovia štátu, samosprávy, cirkví, a o krátky duchovný príhovor požiadali generálneho duchovného OS a OZ SR – vojenského biskupa plk. Viktora Saba. Ten svoj príhovor postavil na biblickom texte z 22. žalmu „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, od slov môjho kriku. Bože môj, volám vo dne, ale ty sa neozývaš, aj v noci, ale nemôžem sa utíšiť.“, keď potom povedal:
„Bezmocnosť, zúfalstvo, unavenosť človeka, vyčerpanie. Vyčerpaný, ďaleko od domova, opustený, a mnohokrát aj fyzicky, zdravotne podlomený a chorý sa cítil aj syn evanjelického farár, najväčší Slovák v našej histórii, generál Milan Rastislav Štefánik. Generál Štefánik, na ktorého dnes v piete a úcte spomíname pri 104. výročí jeho tragického zahynutia bol človek viery, pevnej vôle, zakotvený v Božích prikázaniach, a srdce mal otvorené vždy pre blížnych. Myslel viac na národ ako celok, a zároveň aj na jednotlivca. Myslel demokraticky, vo vidine slobody. Žil život v prítomnosti pre dobro všetkých do budúcnosti. Bol to človek a politik ako sa patrí. A príkladom je aj dnes pre nás všetkých. Aj v týchto ťažkých časoch vo svete. Čo by asi povedal generál Štefánik nám dnes, súčasnej generácii? Čo by možno povedal v súvislosti s vojnou na Ukrajine? Istotne by nesúhlasil so zaberaním územia iného štátu, nezmyselného zabíjania detí a žien, ostreľovania kostolov, nemocní a verejných budov. Nesúhlasil by s nadradenosťou jedného národa, štátu, či brata nad druhého, s okupáciou a neľudskosťou skrytou pod špeciálnou operáciou. Odsúdil by túto vojnu a istotne by povedal „pomôžte mi oslobodiť moju vlasť“. Tak ako volajú aj naši susedia na východe. Takto volal aj Štefánik zo zahraničia o pomoc cudzích spojencov pri myšlienke na slobodu a sne po vzniku československej republiky. Tak ako žalmista kričal „Ty sa neozývaš, aj v noci, ale nemôžem sa utíšiť“, tak túžil a neutíšila sa ani duša generála Štefánika po slobode. Tužil po slobode cez deň ale i v noci. Milan tieto slová Biblie určite poznal veď ich počúval pod kazateľnicou na službách Božích v evanjelickom kostole v Košariskách od svojho otca Pavla. Paradoxné je to, že ho tieto slová vždy uisťovali o tom, že ani on nikdy nie je sám a opustený. A my chceme dnes s pietou a úctou povedať. Bože, vďaka za takýchto vodcov, ktorý nám svoju vieru ukázali pretavenú v dobro a čin celým životom pre národ, pre nás. Chcel sa vrátiť do rodnej zeme no nebolo mu to dopriate. Bolo mu dopriate len ju vidieť zhora, v sekundách. „Žil som krásny život, prežíval som večnosť v sekundách“(M. R. Štefánik).
zdroj: www.ecav.sk
Na bradle pri Mohyle generála Milana Rastislava Štefánika sa konal pietny akt, kde sa prítomným v mene Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku prihovoril riaditeľ Úradu EPS MV SR plk. Mgr. Milan Petrula. Zaznela aj spoločná modlitba za pokoj a mier vo svete.
Ďalším podujatím v deň výročia úmrtia bol aj pietny akt položenia vencov pri soche generála M. R. Štefánik na nábreží Dunaja. Medzi pozvanými hosťami bol aj generálny tajomník služobného úradu Ministerstva vnútra Peter Kozák, ktorý povedal: „Aj po 104. rokoch neobyčajný život Milana Rastislava Štefánika ostáva pre nás trvalou inšpiráciou!“ Prítomní boli aj ďalší zástupcovia štátu, samosprávy, cirkví, a o krátky duchovný príhovor požiadali generálneho duchovného OS a OZ SR – vojenského biskupa plk. Viktora Saba. Ten svoj príhovor postavil na biblickom texte z 22. žalmu „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, od slov môjho kriku. Bože môj, volám vo dne, ale ty sa neozývaš, aj v noci, ale nemôžem sa utíšiť.“, keď potom povedal:
„Bezmocnosť, zúfalstvo, unavenosť človeka, vyčerpanie. Vyčerpaný, ďaleko od domova, opustený, a mnohokrát aj fyzicky, zdravotne podlomený a chorý sa cítil aj syn evanjelického farár, najväčší Slovák v našej histórii, generál Milan Rastislav Štefánik. Generál Štefánik, na ktorého dnes v piete a úcte spomíname pri 104. výročí jeho tragického zahynutia bol človek viery, pevnej vôle, zakotvený v Božích prikázaniach, a srdce mal otvorené vždy pre blížnych. Myslel viac na národ ako celok, a zároveň aj na jednotlivca. Myslel demokraticky, vo vidine slobody. Žil život v prítomnosti pre dobro všetkých do budúcnosti. Bol to človek a politik ako sa patrí. A príkladom je aj dnes pre nás všetkých. Aj v týchto ťažkých časoch vo svete. Čo by asi povedal generál Štefánik nám dnes, súčasnej generácii? Čo by možno povedal v súvislosti s vojnou na Ukrajine? Istotne by nesúhlasil so zaberaním územia iného štátu, nezmyselného zabíjania detí a žien, ostreľovania kostolov, nemocní a verejných budov. Nesúhlasil by s nadradenosťou jedného národa, štátu, či brata nad druhého, s okupáciou a neľudskosťou skrytou pod špeciálnou operáciou. Odsúdil by túto vojnu a istotne by povedal „pomôžte mi oslobodiť moju vlasť“. Tak ako volajú aj naši susedia na východe. Takto volal aj Štefánik zo zahraničia o pomoc cudzích spojencov pri myšlienke na slobodu a sne po vzniku československej republiky. Tak ako žalmista kričal „Ty sa neozývaš, aj v noci, ale nemôžem sa utíšiť“, tak túžil a neutíšila sa ani duša generála Štefánika po slobode. Tužil po slobode cez deň ale i v noci. Milan tieto slová Biblie určite poznal veď ich počúval pod kazateľnicou na službách Božích v evanjelickom kostole v Košariskách od svojho otca Pavla. Paradoxné je to, že ho tieto slová vždy uisťovali o tom, že ani on nikdy nie je sám a opustený. A my chceme dnes s pietou a úctou povedať. Bože, vďaka za takýchto vodcov, ktorý nám svoju vieru ukázali pretavenú v dobro a čin celým životom pre národ, pre nás. Chcel sa vrátiť do rodnej zeme no nebolo mu to dopriate. Bolo mu dopriate len ju vidieť zhora, v sekundách. „Žil som krásny život, prežíval som večnosť v sekundách“(M. R. Štefánik).
zdroj: www.ecav.sk
