Odhalenie pamätnej tabule genmjr. Schwartzovi
- Autor: Ondrej Rišiaň
- Foto: Ondrej Rišiaň
- Dátum: 28.08.2023
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
V meste Bytča 27. augusta 2023 prebehlo odhalenie pamätnej tabule generálmajorovi v.v. Ivanovi Ottovi Schwartzovi príslušníkovi 311 čs. perute Britského kráľovského letectva.
Ivan Otto Swartz sa narodil v Bratislave, ale vyrastal v Bytči. Jeho rodičia boli aktívnymi obyvateľmi Bytče. Darovali peniaze na stavbu kostola na námestí, Darovali pozemok na výstavbu kupaliska.
Jeho rodičia v zlej predtuche pred prenasledovaním Židov poslali svojho syna do Anglicka, aby ho zachránili. On ešte skôr, ako to bolo možné sa prihlásil do armády.
Ako člen 311. perute strávil 1200 hodín v priamom boji proti nacistom a ich spojencom.
Bol členom posádky bombardéra Liberatora 311. čs. bombardovacej perute RAF, ktorá pod velením kapitána Oldřicha Doležala 27. decembra 1943 potopila nemeckú loď Alsterufer. Obchodná loď do Nemecka prevážala strategický náklad ľahkých kovov najmä wolframu z Japonska. Išlo o ročnú produkciu týchto kovov. Toto bol jeden z najväčších úspechov.
Po skončení vojny pôsobil na Pražskom letisku ako dôstojník v čs. letectve.
Ešte pred februárom 1948 cítil averziu zo strany komunistov voči hrdinom západného odboja. Preto sa rozhodol odísť do Anglicka. Pracoval v železniciach. Do konca života myslel na miesto, kde vyrastal. Zomrel 4. januára 2018 v Londýne.
Pamätnú tabuľu mu odhalili na Mestskom úrade v Bytči za prítomnosti pána primátora Miroslava Minárčik a jeho excelencie Nigela Bakera veľvyslanca Spojeného kráľovstva Veľkej Británie v Slovenskej republike.
O zhotovenie a inštaláciu pamätnej tabule sa zaslúžila Vojenská podporná nadácia v spolupráci s MOSR a za podpory mesta Bytča
Veľkú zásluhu na odhalení pamätnej tabule nesie Pavol Vitko, ktorý je zároveň autorom knihy Pokoriteľ Alsterufera o genenerálovi Schwarzovi.
Medzi hosťami boli aj Ján Hanák z Klubu vojenských výsadkárov Žilina a preživší holokaust, Pavel Frankl predseda Židovskej náboženskej obce v Žiline a Marta Majerčík medzinárodná tajomníčka Asociácie pre zachovanie pamiatky slobodných Československých veteránov v Spojenom kráľovstve.
Medzi hosťami bol prítomný Ľubomír Ondruš, ktorý preložil slovenský text do Angličtiny v knihe Pokoriteľ Alsterufera.
Medzi tými, kto položil veniec bol aj veliteľ Špeciálneho pluku zo Žiliny. Čestnosť stráž držali príslušníci Špeciálneho pluku.
Modlitbu El Moleh Rachamim na slávnostnom akte predniesol Iggy Leicht.
Za Ekumenickú pastoračnú službu, ktorá v OS a OZ SR zastrešuje aj Židovskú náboženskú obec mal príhovor duchovný EPS kpt. Ondrej Rišiaň.
V rámci príhovoru povedal:
Ako duchovní máme za úlohu povzbudzovať príslušníkov OS SR k týmto mravným požiadavkám: „Vernosť Slovenskej republike, čestnosť, statočnosť, disciplinovanosť, hrdosť na príslušnosť k ozbrojeným silám, tímová zodpovednosť, obetavosť.“
Pri spomienke na letca generálmajora vo výslužbe Ivana Otta Schwarza, člena 311. Československej bombardovacej perute RAF, ktorý lietal v jednom tíme so svojimi spolubojovníkmi, by som vyzdvihol cnosť tímovej zodpovednosti.
Guľometník v lietadle, ktorý zostrelil nepriateľské lietadlo svojím presným zásahom ochránil celú posádku pred nebezpečenstvom.
Na jeho životnom príklade je možné vidieť, že tímová zodpovednosť nie je len chvíľková cnosť. Ale ide o celoživotný prístup. Aj kvôli tomuto prístupu bol zvolený za prezidenta poddôstojníckeho klubu.
Povedal: „Hoci som patril medzi poddôstojníkmi k tým najmladším, veľmi rýchlo si ma zvolili za prezidenta poddôstojníckeho klubu.
Kamaráti sa mohli na mňa spoľahnúť. Ak sa zabudli na vychádzke, alebo sa cítili zle, alebo toho už mali plné zuby, vedeli, že keď to situácia dovolí, poletím v bombardéri za nich. Mal som dosť energie. Aj guráže.“
My, vojaci, ohľadom tímovej zodpovednosti hovoríme: „Každá reťaz je taká silná, ako je silný jej najslabší článok.“
Nielen, že generálmajor Ivan Otto Schwarz bol vždy silným článkom vo svojom tíme, ale v jeho prítomnosti aj ten najslabší článok tímu vždy splnil svoju úlohu.
Robil tak, ako odporúčal apoštol Pavol: „Pomáhajte niesť životné bremená druhých a tak naplňte zákon Kristov.“
Na záver príhovoru z úcty ku všetkým, ktorý bojovali v 311. a 312. RAF dal Áronovské požehnanie po anglicky.
Ivan Otto Swartz sa narodil v Bratislave, ale vyrastal v Bytči. Jeho rodičia boli aktívnymi obyvateľmi Bytče. Darovali peniaze na stavbu kostola na námestí, Darovali pozemok na výstavbu kupaliska.
Jeho rodičia v zlej predtuche pred prenasledovaním Židov poslali svojho syna do Anglicka, aby ho zachránili. On ešte skôr, ako to bolo možné sa prihlásil do armády.
Ako člen 311. perute strávil 1200 hodín v priamom boji proti nacistom a ich spojencom.
Bol členom posádky bombardéra Liberatora 311. čs. bombardovacej perute RAF, ktorá pod velením kapitána Oldřicha Doležala 27. decembra 1943 potopila nemeckú loď Alsterufer. Obchodná loď do Nemecka prevážala strategický náklad ľahkých kovov najmä wolframu z Japonska. Išlo o ročnú produkciu týchto kovov. Toto bol jeden z najväčších úspechov.
Po skončení vojny pôsobil na Pražskom letisku ako dôstojník v čs. letectve.
Ešte pred februárom 1948 cítil averziu zo strany komunistov voči hrdinom západného odboja. Preto sa rozhodol odísť do Anglicka. Pracoval v železniciach. Do konca života myslel na miesto, kde vyrastal. Zomrel 4. januára 2018 v Londýne.
Pamätnú tabuľu mu odhalili na Mestskom úrade v Bytči za prítomnosti pána primátora Miroslava Minárčik a jeho excelencie Nigela Bakera veľvyslanca Spojeného kráľovstva Veľkej Británie v Slovenskej republike.
O zhotovenie a inštaláciu pamätnej tabule sa zaslúžila Vojenská podporná nadácia v spolupráci s MOSR a za podpory mesta Bytča
Veľkú zásluhu na odhalení pamätnej tabule nesie Pavol Vitko, ktorý je zároveň autorom knihy Pokoriteľ Alsterufera o genenerálovi Schwarzovi.
Medzi hosťami boli aj Ján Hanák z Klubu vojenských výsadkárov Žilina a preživší holokaust, Pavel Frankl predseda Židovskej náboženskej obce v Žiline a Marta Majerčík medzinárodná tajomníčka Asociácie pre zachovanie pamiatky slobodných Československých veteránov v Spojenom kráľovstve.
Medzi hosťami bol prítomný Ľubomír Ondruš, ktorý preložil slovenský text do Angličtiny v knihe Pokoriteľ Alsterufera.
Medzi tými, kto položil veniec bol aj veliteľ Špeciálneho pluku zo Žiliny. Čestnosť stráž držali príslušníci Špeciálneho pluku.
Modlitbu El Moleh Rachamim na slávnostnom akte predniesol Iggy Leicht.
Za Ekumenickú pastoračnú službu, ktorá v OS a OZ SR zastrešuje aj Židovskú náboženskú obec mal príhovor duchovný EPS kpt. Ondrej Rišiaň.
V rámci príhovoru povedal:
Ako duchovní máme za úlohu povzbudzovať príslušníkov OS SR k týmto mravným požiadavkám: „Vernosť Slovenskej republike, čestnosť, statočnosť, disciplinovanosť, hrdosť na príslušnosť k ozbrojeným silám, tímová zodpovednosť, obetavosť.“
Pri spomienke na letca generálmajora vo výslužbe Ivana Otta Schwarza, člena 311. Československej bombardovacej perute RAF, ktorý lietal v jednom tíme so svojimi spolubojovníkmi, by som vyzdvihol cnosť tímovej zodpovednosti.
Guľometník v lietadle, ktorý zostrelil nepriateľské lietadlo svojím presným zásahom ochránil celú posádku pred nebezpečenstvom.
Na jeho životnom príklade je možné vidieť, že tímová zodpovednosť nie je len chvíľková cnosť. Ale ide o celoživotný prístup. Aj kvôli tomuto prístupu bol zvolený za prezidenta poddôstojníckeho klubu.
Povedal: „Hoci som patril medzi poddôstojníkmi k tým najmladším, veľmi rýchlo si ma zvolili za prezidenta poddôstojníckeho klubu.
Kamaráti sa mohli na mňa spoľahnúť. Ak sa zabudli na vychádzke, alebo sa cítili zle, alebo toho už mali plné zuby, vedeli, že keď to situácia dovolí, poletím v bombardéri za nich. Mal som dosť energie. Aj guráže.“
My, vojaci, ohľadom tímovej zodpovednosti hovoríme: „Každá reťaz je taká silná, ako je silný jej najslabší článok.“
Nielen, že generálmajor Ivan Otto Schwarz bol vždy silným článkom vo svojom tíme, ale v jeho prítomnosti aj ten najslabší článok tímu vždy splnil svoju úlohu.
Robil tak, ako odporúčal apoštol Pavol: „Pomáhajte niesť životné bremená druhých a tak naplňte zákon Kristov.“
Na záver príhovoru z úcty ku všetkým, ktorý bojovali v 311. a 312. RAF dal Áronovské požehnanie po anglicky.
