Odmaskovať sa - zamyslenie na 33. týždeň v roku 2021
Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrh do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“ (Mt 17, 1- 9)
V dnešnom evanjeliu sa nám Ježiš predstavuje vo svojej sláve a dáva nám nádej, že naše pozemské utrpenia sa raz skončia a bude nás čakať slávne vzkriesenie.
Aj Ježiš pred apoštolmi ukázal svoju pravú Božskú podobu. Veď pre neho oni zanechali rodiny, svoje domy, lode, polia a pridali sa k neznámemu kazateľovi. Iste mnohí krútili hlavami nad nimi a mysleli si, že sa pomiatli. Apoštoli však vedeli, že sa rozhodli správne. Cítili, že z Ježiša vyžaruje čosi tajomné a príťažlivé. Keď ich vyviedol na Horu, uvideli Ježišove svetlo, biele rúcho, Mojžiša, Eliáša a počuli Otcov hlas z oblaku, ktorý potvrdil, že Ježiš je Syn Boží. Potvrdil im, že on je Mesiáš, že cesta, po ktorej kráčajú, je správna. V tej chvíli spoznali pravú Ježišovu tvár.
Ježišovo premenenie na hore Tábor je výzvou aj pre nás, aby sme zložili masky a ukázali svetu svoju pravú tvár – tvár Božieho dieťaťa, tvár Kristovho brata a sestry. Všetci však dobre vieme, aké je to ťažké, ako nás viažu veci tohto sveta. Lenže výzva Ježiša, aby sme sa odmaskovali, je aktuálna každom čase. Aby sme boli toho schopní, Ježiš nám ponúka správnu cestu cez modlitbu a pôst.
Slovo pôst je etymologicky príbuzné výrazom opustiť, pustý, pustatina, púšť. To je terapia na riešenie osobných problémov a odmaskovanie sa. Je potrebné utiahnuť sa do samoty, na púšť. Možno sa s úsmevom sa spýtate: Kde nájdem púšť? A keby predsa tu niekde nablízku bola, ani si nemôžem dovoliť sa utiahnuť, veď mám svoje povinnosti v práci, v škole, v rodine, mám svoje záľuby…
Predstavte si, že je možné utiahnuť sa do samoty. My si totiž môžeme vytvoriť „púšť“ aj uprostred mesta. Môžeme si utvoriť samotu, svoju púšť aj v domácom prostredí a vyčleniť si čas na Boha, lebo iba vtedy budeme schopný ukázať svetu svoju pravú tvár – tvár Božieho dieťaťa.
V dnešnom evanjeliu sa nám Ježiš predstavuje vo svojej sláve a dáva nám nádej, že naše pozemské utrpenia sa raz skončia a bude nás čakať slávne vzkriesenie.
Aj Ježiš pred apoštolmi ukázal svoju pravú Božskú podobu. Veď pre neho oni zanechali rodiny, svoje domy, lode, polia a pridali sa k neznámemu kazateľovi. Iste mnohí krútili hlavami nad nimi a mysleli si, že sa pomiatli. Apoštoli však vedeli, že sa rozhodli správne. Cítili, že z Ježiša vyžaruje čosi tajomné a príťažlivé. Keď ich vyviedol na Horu, uvideli Ježišove svetlo, biele rúcho, Mojžiša, Eliáša a počuli Otcov hlas z oblaku, ktorý potvrdil, že Ježiš je Syn Boží. Potvrdil im, že on je Mesiáš, že cesta, po ktorej kráčajú, je správna. V tej chvíli spoznali pravú Ježišovu tvár.
Ježišovo premenenie na hore Tábor je výzvou aj pre nás, aby sme zložili masky a ukázali svetu svoju pravú tvár – tvár Božieho dieťaťa, tvár Kristovho brata a sestry. Všetci však dobre vieme, aké je to ťažké, ako nás viažu veci tohto sveta. Lenže výzva Ježiša, aby sme sa odmaskovali, je aktuálna každom čase. Aby sme boli toho schopní, Ježiš nám ponúka správnu cestu cez modlitbu a pôst.
Slovo pôst je etymologicky príbuzné výrazom opustiť, pustý, pustatina, púšť. To je terapia na riešenie osobných problémov a odmaskovanie sa. Je potrebné utiahnuť sa do samoty, na púšť. Možno sa s úsmevom sa spýtate: Kde nájdem púšť? A keby predsa tu niekde nablízku bola, ani si nemôžem dovoliť sa utiahnuť, veď mám svoje povinnosti v práci, v škole, v rodine, mám svoje záľuby…
Predstavte si, že je možné utiahnuť sa do samoty. My si totiž môžeme vytvoriť „púšť“ aj uprostred mesta. Môžeme si utvoriť samotu, svoju púšť aj v domácom prostredí a vyčleniť si čas na Boha, lebo iba vtedy budeme schopný ukázať svetu svoju pravú tvár – tvár Božieho dieťaťa.