Odovzdajme sa Bohu - zamyslenie na 31. týždeň v roku 2024
Keď (Ježiš) vošiel do chrámu, začal vyháňať tých, čo v chráme predávali a kupovali. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov pulty. Nedovolil, aby niekto niečo prenášal cez chrám. (Mk 11,15-16)
Už malé deti vedia, že v kostole sa nekričí! Ale kam až siaha kostol? Vedia, že v besiedke sa nehovorí škaredo. Ale kam až siaha besiedka a kde už nie je a kde sa už sprosto rozprávať môže? Kde je zakázané Boha znesväcovať a kde už je to povolené? Židia si mysleli, že na vonkajšom nádvorí chrámu sa obchodovať môže. Dnes si podobne aj ľudia myslia, že stačí Boha uctievať len raz v týždni. Ale Ježiš je iného názoru. Ak prichádza Božie kráľovstvo, potom chrám, teda miesto, kde Boh prebýva, je oveľa širšie, než si ľudia myslia. A po udalosti Letníc sa od Ducha Svätého dozvedáme, že chrám je celé naše telo. Že ani maličká časť našej bytosti nemôže prebývať v tme, že Boh chce byť prítomný vo všetkom, čo konáme, na čo myslíme, čo hovoríme. Že nie je žiadne miesto, kde by sme sa pred Bohom ukryli, kde by nás Boh nevidel, kde by sme si mohli robiť iba to, čo chceme my sami. Boh chce byť s nami vo všetkom čo sme a čo práve prežívame. Ježiš tak rozšíril posvätné miesto chrámu aj na vonkajšie nádvorie. Otázkou teda je: nemali by sme aj my rozšíriť svoje chápanie toho, čo Bohu v našom živote patrí? Nemali by sme aj my rozšíriť chrám svojho srdca a dať Bohu, čo Bohu patrí? Odovzdajme teda Bohu, čo Božie je – celý náš život.
Modlitba:
Pripomínaj mi, Pane, že nie som sám svoj (sama svoja), ale že Ti patrím v živote i pri smrti. Amen.
Už malé deti vedia, že v kostole sa nekričí! Ale kam až siaha kostol? Vedia, že v besiedke sa nehovorí škaredo. Ale kam až siaha besiedka a kde už nie je a kde sa už sprosto rozprávať môže? Kde je zakázané Boha znesväcovať a kde už je to povolené? Židia si mysleli, že na vonkajšom nádvorí chrámu sa obchodovať môže. Dnes si podobne aj ľudia myslia, že stačí Boha uctievať len raz v týždni. Ale Ježiš je iného názoru. Ak prichádza Božie kráľovstvo, potom chrám, teda miesto, kde Boh prebýva, je oveľa širšie, než si ľudia myslia. A po udalosti Letníc sa od Ducha Svätého dozvedáme, že chrám je celé naše telo. Že ani maličká časť našej bytosti nemôže prebývať v tme, že Boh chce byť prítomný vo všetkom, čo konáme, na čo myslíme, čo hovoríme. Že nie je žiadne miesto, kde by sme sa pred Bohom ukryli, kde by nás Boh nevidel, kde by sme si mohli robiť iba to, čo chceme my sami. Boh chce byť s nami vo všetkom čo sme a čo práve prežívame. Ježiš tak rozšíril posvätné miesto chrámu aj na vonkajšie nádvorie. Otázkou teda je: nemali by sme aj my rozšíriť svoje chápanie toho, čo Bohu v našom živote patrí? Nemali by sme aj my rozšíriť chrám svojho srdca a dať Bohu, čo Bohu patrí? Odovzdajme teda Bohu, čo Božie je – celý náš život.
Modlitba:
Pripomínaj mi, Pane, že nie som sám svoj (sama svoja), ale že Ti patrím v živote i pri smrti. Amen.