Odpustová slávnosť farnosti sv. Edity Steinovej spojila odsúdených vo viere

Pri príležitosti slávnosti patrónky farnosti sv. Edity Steinovej sa v nedeľu 9. augusta konala odpustová slávnosť. Medzi veriacich zavítali aj bratia z väzenského spoločenstva Dismas. Spolu s obvinenými a odsúdenými slávili Ježiša Krista a navzájom sa povzbudili vo viere a vytrvalosti.

Príbeh svätej Edity Steinovej pritom silno rezonuje aj v prostredí väzenskej pastorácie. Žena, ktorá celý život hľadala pravdu, sa napokon rozhodla spojiť svoj život s Kristom a svoju vieru bola pripravená žiť aj za cenu najvyššej obety.

Edith Steinová, rehoľným menom Terézia Benedikta z Kríža, bola nemecko-židovská filozofka a bosá karmelitánka. Už v roku 1933 napísala pápežovi Piovi XI. a upozornila na prenasledovanie Židov a katolíkov v nacistickom Nemecku. Hoci mala možnosť opustiť Európu, svoj život napokon spojila s karmelitánskym zasvätením.

Ako filozofka sa intenzívne zaoberala otázkou pravdy. Vo svojej dizertačnej práci Problém empatie z roku 1917 skúmala schopnosť človeka vnímať druhého. V závere života sa venovala dielu Veda kríža a osobnosti sv. Jána z Kríža. Jej život zostáva svedectvom, že ani utrpenie a ťažké okolnosti nemusia byť koncom ľudského hľadania. Aj uprostred skúšok môže človek objaviť zmysel, vieru a nádej.

Edith Steinová zomrela 9. augusta 1942 v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau. Katolícka cirkev ju vyhlásila za svätú a za spolupatrónku Európy.

„Jedine Kristus je Pravda.“


Dismas načerpalo nové sily v Medžugorí

Práve o viere, vytrvalosti a novom začiatku bola aj duchovná obnova, ktorú spoločenstvo Dismas prežilo počas júla v Medžugorí. Tentoraz bola výnimočná tým, že sa na nej okrem bývalých väzňov zúčastnili aj rodiny s deťmi.

Program bol zameraný na modlitbu, sviatosť zmierenia, sväté omše a svedectvá. Jeho súčasťou boli aj spoločné výstupy na Brdo a Križevac. „Spoločne sme vystúpili krížovú cestu a zverili svoje rodiny a úmysly Pánovi,“ uviedol väzenský kaplán Ľuboš Kaščák.

Účastníci navštívili aj Oázu pokoja a komunitu Cenacolo, kde si vypočuli svedectvá mladých ľudí o návrate k životu bez závislostí a o sile viery.

Duchovná obnova bola pre spoločenstvo Dismas časom zastavenia, očisty a načerpania novej sily do každodenného života. Domov sa vrátili obohatení nielen o duchovné skúsenosti, ale aj o nové priateľstvá a spoločné zážitky.