Okolnosti a my - zamyslenie na 15. týždeň v roku 2025
2.Korintkým 4,8-10
Dovoľte na začiatok štyri otázky.
Ako sa cítite?
Ste spokojní s tým, ako žijete?
Ste spokojní sami zo sebou?
Aké máte očakávania od budúcnosti?
Odpovedať na tieto otázky, sa nedá len prikývnutím alebo mávnutím rukou. Sú to otázky, na ktoré je potrebné znova a znova hľadať odpovede, lebo odpovedať na ne sa dá len čiastočne. Veď to, ako sa nám darí, či sme spokojní a šťastní, na čo sa tešíme, závisí od vzťahov, v ktorých momentálne žijeme, od toho, čo všetko na nás dolieha. Apoštol Pavol v 2. liste Korintským kresťanom v 4. kapitole píše: Všetkým sme utláčaní, ale nie potlačení, sme tiesnení ale si nazúfame, sme prenasledovaní, ale nie opustení; sme zmietaní, ale nehynieme. Ježišovo zomieranie nosíme stále v tele, aby aj život Ježišov zjavný bol na našom tele.
Apoštol Pavol tu opisuje rozličné situácie, v ktorých sa v živote ocitol. Bol utláčaný, tiesnený, prenasledovaný, zmietaný.....
To nie je práve opis životnej pohody.
Aj napriek všetkým týmto nepríjemným, ťažkým, smutným pocitom, je tu ale pre neho niečo, čo všetko mení, prežaruje a dáva silu zvládať v živote i takéto nepríjemné situácie a stavy.
On sám o tom hovorí takto: Boh zažiaril v našich srdciach. To svetlo je známosť o Kristovi. Pavol osobne zažil zažiarenie Božej slávy pri svojom povolaní. Môžeme si spomenúť na to, ako dokonca pre svetlo, ktoré zbadal, dočasne stratil zrak.
Tu však Pavol hovorí o vnútornom svetle, vďaka ktorému dokáže aj napriek sužovaniu, strachu a smútku vidieť slávu Božiu, zjavenú v Kristovi. Ježiš Kristus prináša nový život a ponuku večnosti. Apoštol podáva jasné svedectvo o tom, že ten, ktorý stvoril svet a povedal: Nech z temnosti zažiari svetlo, zažiaril aj v jeho srdci, keď sa s Ním stretol. Boh si ho našiel. Prehovoril k nemu v Ježišovi Kristovi. Spoznal, že je pre Boha dôležitý a to celkom bez svojich zásluh.
Milí priatelia, u Pána Boha nezískavame na kredite keď stúpa naše spoločenské postavenie, pribúda nám počet lajkov na sociálnych sieťach, alebo keď dosiahneme špičkové vzdelanie. Pre Pána Boha sme dôležití a Jemu vzácni preto, že nás stvoril.
Apoštol Pavol žije z tohto vzťahu, z poznania, že je pre Boha dôležitý, že Boh ho má rád a neopúšťa ho ani vo chvíľach prenasledovania, utláčania, smútku, strachu, neistoty. Boh napĺňa jeho život, určuje jeho pocity, pochopenie samého seba. Známosť o Bohu o Jeho ponuke pre život, pokladá Pavol za poklad. Hovorí, že je uchovaný hlinených nádobách, to znamená v ľudskom vnútri. State na začiatku Biblie nám podávajú obraz o stvorení človeka - Boh ho vyformoval z prachu hliny. Sme ako hlinené nádoby, neraz prázdne, krehkí ale predsa Bohom nekonečne milovaní a naplňovaní.
Vedomie toho, že všemohúci Boh ho miluje svojou nekonečnou láskou mu pomáha preniesť prenasledovanie, súženie a nakoniec aj smrť. Lebo vie, že to nie je to posledné čo sa pri ňom deje. Pavol spoznal v ukrižovanom Ježišovi Kristovi lásku akou ho Boh miluje, a toto poznanie nebolo pre neho len akousi utopistickou ideou, či nejasným snom, ale trvalo a za každých okolností platnou realitou. Preto vie, že sa môže vždy spoľahnúť na tento vzťah Boha k nemu.
Ako sa mi darí? Možno sa borím s problémami. Možno nenachádzam žiadne riešenie, pre moje problémy, je tu ale nádej ktorú dáva Boh.
Páči sa mi život, tak ako ho prežívam? Možno sa mi zdá, že je veľmi únavný a vyčerpávajúci. A predsa aj môj biedny a možno ľahkovážny život je pre Boha vzácny a dôležitý. Boh ma v tomto svete potrebuje.
Som spokojný so sebou? Možno mám sám so sebou dosť starosti. Možno je vo mne túžba žiť ináč, byť iným, inou. Ako to však zmeniť? Boh ma prijíma takého, aký som a pozerá sa na mňa pohľadom plným lásky, ktorý mi dodáva silu do životných zápasov.
Čo čakávam od budúcnosti? Možno to práve neviem celkom presne zadefinovať. Možno mám priveľa otázok, strachu, pochybností, ktoré mi nedávajú vyhliadky na lepšiu budúcnosť. V tom všetkom je tu Boh, ktorý mi hovorí: si moje dieťa, preto zober si z môjho svetla, z mojej vernosti, blízkosti, pokoja, trpezlivosti, lásky, nádeje, koľko potrebuješ. To všetko ti pomôže ísť cestou života tak, aby si si za žiadnych okolnosti nemusel zúfať, nemal strach, nežil v nepokoji, či beznádeji.
Amen
Pomodlime sa:
Láskavý Bože, keď sa nás zmocňujú rozličné pochybnosti o nás samých, o druhých, o tomto svete, prežiar ich svetlom Tvojej slávy, nech Tvoje svetlo zažiari aj v našich srdciach a dáva nám silu, múdrosť a pokoj do našich životov. Ty si nás prijal za svojich, Tvoji sme. Daj nech v tom, čo konáme, tom, ako žijeme, bol zjavný Tvoj život v nás. AMEN.
Dovoľte na začiatok štyri otázky.
Ako sa cítite?
Ste spokojní s tým, ako žijete?
Ste spokojní sami zo sebou?
Aké máte očakávania od budúcnosti?
Odpovedať na tieto otázky, sa nedá len prikývnutím alebo mávnutím rukou. Sú to otázky, na ktoré je potrebné znova a znova hľadať odpovede, lebo odpovedať na ne sa dá len čiastočne. Veď to, ako sa nám darí, či sme spokojní a šťastní, na čo sa tešíme, závisí od vzťahov, v ktorých momentálne žijeme, od toho, čo všetko na nás dolieha. Apoštol Pavol v 2. liste Korintským kresťanom v 4. kapitole píše: Všetkým sme utláčaní, ale nie potlačení, sme tiesnení ale si nazúfame, sme prenasledovaní, ale nie opustení; sme zmietaní, ale nehynieme. Ježišovo zomieranie nosíme stále v tele, aby aj život Ježišov zjavný bol na našom tele.
Apoštol Pavol tu opisuje rozličné situácie, v ktorých sa v živote ocitol. Bol utláčaný, tiesnený, prenasledovaný, zmietaný.....
To nie je práve opis životnej pohody.
Aj napriek všetkým týmto nepríjemným, ťažkým, smutným pocitom, je tu ale pre neho niečo, čo všetko mení, prežaruje a dáva silu zvládať v živote i takéto nepríjemné situácie a stavy.
On sám o tom hovorí takto: Boh zažiaril v našich srdciach. To svetlo je známosť o Kristovi. Pavol osobne zažil zažiarenie Božej slávy pri svojom povolaní. Môžeme si spomenúť na to, ako dokonca pre svetlo, ktoré zbadal, dočasne stratil zrak.
Tu však Pavol hovorí o vnútornom svetle, vďaka ktorému dokáže aj napriek sužovaniu, strachu a smútku vidieť slávu Božiu, zjavenú v Kristovi. Ježiš Kristus prináša nový život a ponuku večnosti. Apoštol podáva jasné svedectvo o tom, že ten, ktorý stvoril svet a povedal: Nech z temnosti zažiari svetlo, zažiaril aj v jeho srdci, keď sa s Ním stretol. Boh si ho našiel. Prehovoril k nemu v Ježišovi Kristovi. Spoznal, že je pre Boha dôležitý a to celkom bez svojich zásluh.
Milí priatelia, u Pána Boha nezískavame na kredite keď stúpa naše spoločenské postavenie, pribúda nám počet lajkov na sociálnych sieťach, alebo keď dosiahneme špičkové vzdelanie. Pre Pána Boha sme dôležití a Jemu vzácni preto, že nás stvoril.
Apoštol Pavol žije z tohto vzťahu, z poznania, že je pre Boha dôležitý, že Boh ho má rád a neopúšťa ho ani vo chvíľach prenasledovania, utláčania, smútku, strachu, neistoty. Boh napĺňa jeho život, určuje jeho pocity, pochopenie samého seba. Známosť o Bohu o Jeho ponuke pre život, pokladá Pavol za poklad. Hovorí, že je uchovaný hlinených nádobách, to znamená v ľudskom vnútri. State na začiatku Biblie nám podávajú obraz o stvorení človeka - Boh ho vyformoval z prachu hliny. Sme ako hlinené nádoby, neraz prázdne, krehkí ale predsa Bohom nekonečne milovaní a naplňovaní.
Vedomie toho, že všemohúci Boh ho miluje svojou nekonečnou láskou mu pomáha preniesť prenasledovanie, súženie a nakoniec aj smrť. Lebo vie, že to nie je to posledné čo sa pri ňom deje. Pavol spoznal v ukrižovanom Ježišovi Kristovi lásku akou ho Boh miluje, a toto poznanie nebolo pre neho len akousi utopistickou ideou, či nejasným snom, ale trvalo a za každých okolností platnou realitou. Preto vie, že sa môže vždy spoľahnúť na tento vzťah Boha k nemu.
Ako sa mi darí? Možno sa borím s problémami. Možno nenachádzam žiadne riešenie, pre moje problémy, je tu ale nádej ktorú dáva Boh.
Páči sa mi život, tak ako ho prežívam? Možno sa mi zdá, že je veľmi únavný a vyčerpávajúci. A predsa aj môj biedny a možno ľahkovážny život je pre Boha vzácny a dôležitý. Boh ma v tomto svete potrebuje.
Som spokojný so sebou? Možno mám sám so sebou dosť starosti. Možno je vo mne túžba žiť ináč, byť iným, inou. Ako to však zmeniť? Boh ma prijíma takého, aký som a pozerá sa na mňa pohľadom plným lásky, ktorý mi dodáva silu do životných zápasov.
Čo čakávam od budúcnosti? Možno to práve neviem celkom presne zadefinovať. Možno mám priveľa otázok, strachu, pochybností, ktoré mi nedávajú vyhliadky na lepšiu budúcnosť. V tom všetkom je tu Boh, ktorý mi hovorí: si moje dieťa, preto zober si z môjho svetla, z mojej vernosti, blízkosti, pokoja, trpezlivosti, lásky, nádeje, koľko potrebuješ. To všetko ti pomôže ísť cestou života tak, aby si si za žiadnych okolnosti nemusel zúfať, nemal strach, nežil v nepokoji, či beznádeji.
Amen
Pomodlime sa:
Láskavý Bože, keď sa nás zmocňujú rozličné pochybnosti o nás samých, o druhých, o tomto svete, prežiar ich svetlom Tvojej slávy, nech Tvoje svetlo zažiari aj v našich srdciach a dáva nám silu, múdrosť a pokoj do našich životov. Ty si nás prijal za svojich, Tvoji sme. Daj nech v tom, čo konáme, tom, ako žijeme, bol zjavný Tvoj život v nás. AMEN.