Október - mariánsky mesiac modlitby posv. ruženca aj v Ordinariáte OS a OZ SR

Historický exkurzu´s Ruženec vznikol vo vrcholnom stredoveku (12.stor.) zo zbožnej praxe, podľa vzoru liturgie hodín, ktorú sa modlili rehoľní bratia a sestry, a jednoduchých ľudí, ktorí sa namiesto 150 žalmov modlili 150 Otčenášov a Zdravasov. V Dominikánskom rade sa zachovala legenda o sv. Dominikovi, ktorý dostal ruženec od Panny Márie, ako zbraň proti bludom (albigenti). Dnešnú podobu dostal ruženec v 14 stor., kedy nemecký Kartuzián Henrich Kalkar rozdelil mariánsky žaltár na desiatky a tajomstvá z dejín spásy doň vložil ďalší kartuzián Dominik Pruský okolo roku 1420. Na klasickú podobu s pätnástimi tajomstvami upravil ruženec dominikán bl. Alain de la Roche (1428 - 1478). Forma ruženca sa ustálila, a v roku 1569 ju schválil pápež Pius V. do tej podoby, ktorú poznáme dodnes. Ten istý pápež v roku 1571 zaviedol aj 7. októbra spomienku „Panny Márie Víťaznej“ na poďakovanie za víťazstvo nad Turkmi. O pól roka neskôr, nahradil tento titul liturgickou spomienkou Ružencovej Panny Márie. Pápež Lev XIII. vydal niekoľko apoštolských listov na podporu mariánskej úcty a osobitne modlitby sv. ruženca. V roku 1887 zvýšil liturgický stupeň sviatku Ružencovej Panny Márie a október zasvätil Panne Márii ako Kráľovnej sv. ruženca. Posledný apoštolský list Rosarium Virginis Mariae napísal pápež Ján Pavol II. kléru a veriacim o posvätnom ruženci vo Vatikáne 16. októbra 2002.

Pápeži a ruženec  Pápež Pius XII. sa vyjadril o Ruženci ako o „evanjeliu v skratke“. Spĺňa všetky úlohy modlitby: ďakovnú, oslavnú, ale predovšetkým prosebnú. Pavol VI. upozorňuje v apoštolskej exhortácii Marialis cultus, že základom modlitby ruženca, v ktorej uprostred nestojí Mária, ale Kristus a jeho tajomstvo. Každé Zdravas Mária je zamerané na Ježiša, ktorý sa na tomto svete narodil, trpel a bol oslávený. Tichou, pomalou recitáciou Zdravasov sme spolu s Máriou vtiahnutí do tajomstiev Kristových. Ján Pavol II. spomína, že využil každú príležitosť, a vyzýval k častému modlenie sa ruženca. „Ruženec ma sprevádzal vo chvíľach radosti aj vo chvíľach skúšok“. Dá sa povedať, pokračuje: „že ruženec je istým spôsobom modlitbovým komentárom poslednej kapitoly konštitúcie II. vat. koncilu Lumen gentium, kapitoly, ktorá uvažuje o obdivuhodnej prítomnosti Matky Božej v tajomstve Krista a Cirkvi. Na pozadí slov modlitby Zdravas Mária sa pred očami duše objavujú základné udalosti života Ježiša Krista. Spájajú sa v jednom celku radostných, bolestných a slávnostných tajomstiev a umožňujú nám vytvoriť živé spoločenstvo s Ježišom cez srdce jeho matky. Zároveň môže naše srdce v desiatkoch ruženca obsiahnuť všetky udalosti, ktoré tvoria životy jednotlivcov, rodín, národov, Cirkvi a celého ľudstva. Tak jednoduchá modlitba ruženca bije pulzom ľudského života“. Napriek mariánskemu charakteru je ruženec kristocentrickou modlitbou.

Kontemplácia Najdôležitejším dôvodom, prečo Cirkev odporúčame oživiť modlitbu ruženca je skutočnosť, že ruženec predstavuje najefektívnejší prostriedok, ako medzi veriacimi pestovať oddanosť rozjímaniu nad kresťanským tajomstvom. Ruženec patrí medzi najlepšie a najhodnotnejšie tradície kresťanskej kontemplácie. Je typickou meditatívnou modlitbou a istým spôsobom sa zhoduje s modlitbou srdca. Ruženec je jednoducho metóda rozjímania. Keďže je metódou, slúži ako prostriedok na dosiahnutie cieľa a nemôže sa stať sám osebe cieľom. Ruženec si totiž svojou povahou vyžaduje pokojný spad v recitovaní, akúsi zdĺhavosť, čo uľahčuje modliacemu rozjímať o tajomstvách Kristovho života a nazerať na ne akoby srdcom tej, čo bola Pánovi najbližšia. Máriine rozjímanie je predovšetkým spomínanie. Musíme to chápať v biblickom zmysle ako spomienku sprítomňujúcu diela, ktoré Boh uskutočnil v dejinách spásy. Tieto udalosti nie sú len „včerajškom“, ale sú tiež „dneškom“ vykúpenia. Ak liturgia, činnosť Krista a Cirkvi, je spásnou činnosťou par excellence, ruženec, ako meditácia s Máriou o Kristovi, ja spásonosnou kontempláciou. Postupne sa vnárať do jednotlivých tajomstiev Vykupiteľovho života spôsobuje, že to, čo on koná a čo liturgia sprítomňuje, sa do nás hlboko vstrebáva a formuje našu existenciu. Kontemplácia Krista má v Márii neprekonateľný vzor. Ešte nikdy sa nikto nevenoval kontemplácii Kristovej tváre tak verne ako Mária. Oči jej srdca sa obrátili na Ježiša už pri zvestovaní, keď ho počala z Ducha Svätého. V nasledujúcich mesiacoch začala cítiť jeho prítomnosť a vnímať jeho podobu. Keď ho porodila a zavinula do plienok a uložila do jasieľ. Inokedy to bol pohľad bolestný, hlavne pod krížom. Vo veľkonočné ráno jej pohľad žiaril radosťou zo zmŕtvychvstania a nakoniec, v deň Turíc, to bol pohľad zapálený vyliatím Ducha.

Cesta osvojenia Meditácia o Kristových tajomstvách sa v ruženci podobá metóde, ktorá zo svojej podstaty napomáha osvojenie. Je to metóda založená na opakovaní. Ak sa na toto opakovanie pozeráme len povrchne, môže to zvádzať k považovaniu ruženca za nudnú modlitbu. Úplne inak však uvažujeme, keď na ruženec hľadíme ako na vyjadrenie lásky, ktorá sa neúnavne obracia na milovanú osobu, a to prejavmi, ktoré sú síce navonok podobné, ale stále nové pre cit, ktorým sú naplnené. Isté je, že opakovaním modlitby „Zdravas´, Mária“ obraciame priamo na Máriu, s ňou a cez ňu smeruje toto vyjadrenie lásky v konečnom dôsledku k Ježišovi. Opakovanie je živené túžbou čoraz väčšmi sa pripodobniť Kristovi. Tradičnou pomôckou pri modlitbe ruženca je reťaz zrniek, ruženec. Z praktickej stránky sa neraz považuje len za jednoduché „počítadlo“ na odriekané Zdravasy. No môže byť aj symbolom, ktorý dodá rozjímaniu hĺbku. Prvú vec ktorú si všimneme, je to, ako sa zrnká ruženca zbiehajú pri kríži, ktorý takto otvára i zakončuje modlitbu ruženca. Stredobodom života a modlitby veriacich je Kristus. Všetko sa v ňom začína, všetko k nemu vedie, všetko sa skrze neho v Duchu Svätom završuje v Otcovi. Ako počítadlo zaznamenávajúce napredovanie v modlitbe nám ruženec pripomína nepretržitú cestu rozjímania a kresťanskej dokonalosti. Symbolický význam ruženca je vhodné rozšíriť aj na naše vzájomné vzťahy, pričom nám má pripomínať puto spoločenstva a bratstva, ktoré nás všetkých spája v Kristovi. To, čo bolo doteraz povedané, vyjadruje veľké bohatstvo ruženca, ktorý má jednoduchosť ľudovej modlitby, ale aj teologickú hĺbku modlitby vhodnej pre tých, ktorí cítia potrebu hlbšej kontemplácie. Cirkev tejto modlitbe vždy pripisovala mimoriadnu silu a jeho spoločnému a vytrvalému odriekaniu zverovala tie najťažšie problémy. V časoch, keď samotné kresťanstvo bolo v ohrození, sa sile ruženca pripisovalo pominutie nebezpečenstva a naša Ružencová Panna Mária bola oslavovaná ako sprostredkovateľka záchrany. Ruženec je modlitbou rodiny. V istom období bola kresťanským rodinám táto modlitba zvlášť drahá a tak ich určite zbližoval. Dôležité je, aby sme toto vzácne dedičstvo nestratili. Potrebujeme sa vrátiť k rodinnej modlitbe a k modlitbe za rodiny. Rodina, ktorá sa spolu modlí, zostáva jednotná. Posvätný ruženec sa svojou dávnou tradíciou ukázal zvlášť účinný ako modlitba, v ktorej rodina nachádza sama seba. Tým, že jej jednotliví členovia obracajú svoj pohľad na Ježiša, získavajú vždy novú schopnosť vidieť jeden druhého novými očami, komunikovať spolu, odpustiť si navzájom a zakaždým začínať vo zväzku lásky. Vrátiť sa k modlitbe ruženca v rodine znamená naplniť svoj každodenný život úplne inými obrazmi, ako nám ponúka dnešný moderný svet. Rodina, ktorá sa spolu modlí ruženec, napodobňuje ovzdušie nazaretskej domácnosti, ktorej stredobodom je Ježiš: prežívajú s ním radosti a smútok, čerpajú z neho nádej a silu pokračovať. Tiež je pekné a užitočné, ak tejto modlitbe zveríme vývoj a rast našich detí a mládež. Pre rodičov je dnes čoraz ťažšie sprevádzať si deti v rozličných obdobiach ich života. V spoločnosti s rozvinutou modernou technológiou, s prostriedkami spoločenskej komunikácie sa všetko urýchlilo a kultúrna vzdialenosť medzi generáciami sa stáva čoraz väčšou. Mohlo by sa namietať, že ruženec je modlitba, ktorá nevyhovuje vkusu dnešných detí a mladých. Nič ale nebráni tomu aby sa použila vhodná metóda, ktorá môže ruženec obohatiť vhodnými symbolickými a praktickými pomôckami, na jeho lepšie pochopenie a ocenenie. Som si istý, že pri správnom podaní ruženca, mladí ľudia ešte raz prekvapia dospelých tým, ako si osvoja túto modlitbu a budú sa ju modliť s nadšením typickým pre ich vek. Táto bohatá modlitba Ruženca si zasluhuje, aby ju kresťanské spoločenstvo znovu objavilo. Obraciam sa na vás, aby ste sa cez svoju osobnú skúsenosť s krásou ruženca stali usilovnými podporovateľmi tejto modlitby. Obraciam sa na vás, kresťanské rodiny, na chorých a starých, a na vás , mladí priatelia: s dôverou znovu vezmite do rúk ruženec. Objavte ho vo svetle Písma, v súlade s liturgiou a v kontexte nášho každodenného života.

Záver Ruženec Panny Márie, ktorý sa vyvíjal pod vplyvom Božieho Ducha, je modlitbou, ktorú milovali nespočetní svätí a odporúča ju aj Učiteľský úrad Cirkvi. Vo svojej jednoduchosti a hĺbke zostáva aj na úsvite tohto tretieho tisícročia dôležitou modlitbou, určenou na to, aby prinášala ovocie svätosti. Ľahko sa včleňuje do duchovnej cesty kresťanského života, ktorý po dvoch tisícročiach nestratil nič zo svojej počiatočnej sviežosti a cítil sa zasiahnuť na hlbinu. S ružencom vstupujeme do Máriinej školy, aby sme sa tu dali voviesť do kontemplácie krásy Kristovej tváre a zakúšali hĺbky jeho lásky. Prostredníctvom ruženca získavame množstvo milostí, ako keby sme ju prijímali priamo z rúk Vykupiteľovej matky. Ó, Mária Kráľovná posvätného ruženca , oroduj za nás.