Ordinár na konferencii k 60. výročiu likvidácie reholí komunistami

Likvidácia reholí a ich život v ilegalite v rokoch 1950-1989 bola téma medzinárodnej vedeckej konferencie pri príležitosti 60. výročia "Akcií K (kláštory) a R (rehole)", na ktorej sa v Bratislave zúčastnil aj ordinár OS a OZ SR Mons. František Rábek. Úvodným vystúpeniam a prednáškam predchádzala sv. omša v Katedrále sv. Martina, ktorú celebroval bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský s ordinárom Rábekom, s trnavským  arcibiskupom Bezákom, bratislavským eparchom Rusnákom za účasti ďalších  kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok. Počas následnej konferencie zazneli príhovory a prednášky približujúce proticirkevné aktivity komunistického režimu v bývalom Československu v roku 1950, Akciu K - násilný vstup do mužských kláštorov v noci z 13. na 14. apríla 1950 a sústreďovanie rehoľníkov, ako aj prerušenie diplomatických stykov s Vatikánom. Príspevky historikov priblížili aj dôvody zásahov komunistickej moci voči reholiam z rôznych aspektov, význam reholí v spoločnosti a ich dlhodobú dobrú tradíciu, východnú politiku Svätej stolice a Československa, misiu kardinála Augustina Casaroliho, ktorý viackrát rokoval s predstaviteľmi Československa o prepustení zatknutých rehoľníkov, možnostiach ich pôsobenia v diecézach, o práci rehoľníčok a iných otázkach, perzekúcie rehoľníkov a rehoľníčok, nerešpektovanie vlastných právnych noriem komunistického režimu, prísnu kontrolu cirkví, nespravodlivé procesy s kňazmi, represálie proti rehoľníkom, rušenie ženských kláštorov, prepúšťaní rehoľných sestier zo škôl, neskôr aj z nemocníc a ich presun do psychiatrických zariadení, do poľnohospodárstva či ich odsun do českého pohraničia, kde pracovali ako robotníčky vo fabrikách. V programe konferencie boli aj príspevky o likvidácii kláštorov rôznych rehoľných spoločenstiev či o podiele Slovenského úradu pre veci cirkevné na likvidácii reholí a ďalšie. Konferenciu zorganizovali ÚPN, RKCMBF UK v spolupráci s Konferenciou vyšších predstavených ženských reholí a Konferenciou vyšších rehoľných predstavených na Slovensku. Členovia rehoľných spoločenstiev v súčasnosti pôsobia ako väzenskí a policajní kapláni aj v riadnej štruktúre Ordinariátu OS a OZ SR, ale aj ako členovia Katolíckej väzenskej dobrovoľnej  služby v Ústavoch na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody a ich pôsobenie od roku 1990 v týchto sférach má mimoriadny význam a vykazuje veľký prospech celej spoločnosti podobne, ako tomu bolo aj pred 60 rokmi, než ateistický komunistický režim pristúpil k ich likvidácii zo strachu pred ich pôsobením, ako aj celkovou morálnou autoritou Cirkvi, ktorá bola pre nastupujúcu komunistickú diktatúru stalinského typu v Československu nepriateľom číslo 1.