Ordinár na pohrebe Mons. Tadeusza Ploskeho a Jana Oszinského vo Varšave

Tisícky veriacich v uniformách Poľskej armády, Pohraničnej stráže, Colnej stráže, Ochrany železníc, vojnových veteránov, skautov a iných sa 19. apríla 2010 po niekoľkohodinovom duchovnom modlitbovom programe na námestí Krasinských pred Vojenskou katedrálou Poľného ordinariátu Poľskej republiky zúčastnili na pohrebnej rozlúčkovej sv. omši s Mons. Tadeuszom Ploskim, vojenským biskupom Poľskej armády a vojenským kaplánom Jánom Oszinskim, biskupovým osobným tajomníkom, ktorí tragicky zahynuli v troskách prezidentského špeciálu v Smolensku 10. apríla 2010. Sv. omšu a pohrebné obrady viedol apoštolský nuncius Svätej Stolice v Poľsku arcibiskup Mons. Jozef Kowalczyk s poľskými kardinálmi, arcibiskupmi a všetkými biskupmi z Poľska, medzi ktorými bol aj ordinár OS a OZ SR Mons. František Rábek s generálnym vikárom plk. Mons. Františkom Počurkom. Na sv. omši sa zúčastnili aj predstavitelia poľskej vlády, poslanci parlamentu, predstavitelia ozbrojených zložiek, rodiny zosnulých a široká verejnosť. Pohreb vojenského biskupa a jeho tajomníka v priamom prenose prenášali televízie i rozhlasové stanice. V úvode smútočnej bohoslužby boli prečítané povýšenia oboch zosnulých do vyšších vojenských hodností a dekréty o udelení rytierskych krížov, ktoré si prevzali matky oboch zosnulých. Pozoruhodnú homíliu predniesol bývalý vojenský biskup Poľskej armády a súčasný arcibiskup Gdanska Mons. Slawoj Leszek Glodz. Priblížil v nej nielen osobnosti zosnulého vojenského biskupa a jeho tajomníka, ale aj symboliku obety, ktorú Poľsko prinieslo už viackrát vo svojich dejinách, ktorá však vďaka hlbokej viere poľského národa vždy posilnila túto krajinu nielen vo viere, ale aj v národnej hrdosti, spolupatričnosti, či schopnosti napredovať ďalej. Pred záverečným požehnaním sa smútočnému požehnaniu prihovorili predstavitelia ozbrojených zložiek Poľskej republiky, zástupcovia vlády, nekatolíckych cirkví a kňazov. Podobne ako arcibiskup Glodz v homílii, aj v rozlúčkových príhovoroch zaznievali myšlienky plné vďaky, chvály, či úcty k obom zosnulým, ktorí celý svoj kňazský život zasvätili službe Kristovi a katolíckym veriacim v uniformách vojakov a ďalších ozbrojených zložiek Poľskej republiky. Po skončení sv. omše a pohrebných obradov boli truhly s pozostatkami oboch zosnulých na ramenách vojenských kaplánov a poľských vojakov prenesené a uložené do krypty vojenskej katedrály, ktorá bola doslova obložená tisíckami smútočných vencov a kytíc. Pohreb vojenského biskupa Tadeusza Ploskeho a jeho tajomníka Jána Oszinského bol prvým po pohrebe prezidentského páru v Krakove, ktorému bola venovaná mimoriadna pozornosť. Prítomnosť Mons. Rábeka so sprievodom zo Slovenska, ako jediného zahraničného vojenského biskupa bola vnímaná mimoriadne pozitívne a bola prijatá s veľkou vďačnosťou zo strany Vojenského ordinariátu Poľskej republiky, ako prejav pokračujúcich hlbokých vzájomných priateľských, bratských a kolegiálnych vzťahov medzi oboma vojenskými diecézami Slovenska a Poľska.