Ordinár na udelení doktorátu kardinálovi Korcovi v Nitre

Ordinár OS a OZ SR Mons. František Rábek sa 21. januára 2009 zúčastnil na ocenení kardinála Ján Chryzostoma Korca, ktorého ocenila Katolícka univerzita v Ružomberku čestným titulom doctor honoris causa pri príležitosti jeho 85. narodenín počas slávnostného zasadnutia Vedeckej rady KU v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre. Súčasťou podujatia v Nitre bola aj slávnostná akadémia k životnému jubileu kardinála Korca, ktorej sa zúčastnili  slovenskí biskupi, ako aj viaceré významné osobnosti spoločenského života.  V príhovore po akte udelenia čestného doktorátu sa kardinál Korec dotkol aktuálnych problémov v spoločnosti. Podľa neho súčasní ľudia trpia na nedostatok Svetla. „Celé národy zanikali na neresti - na chamtivosť, smilstvo, hriechy... Svetlo Kristovo je najväčšie poslstvo a dar, ktorý prináša kresťanstvo tomuto svetu. Prinášame vyslobodenie z tmy!“ „Kardinál Korec je výraznou osobnosťou slovenskej kresťanskej kultúry, svedkom odvahy, viery a vernosti Pravde,” povedal rektor KU prof. Tadeusz Zasępa. Ako kňaz, teológ a filozof prispel podľa neho mimoriadnou mierou k víťaznému zápasu o náboženskú slobodu a ľudské práva a stal sa jednou z najvýraznejších osobností novodobého Slovenska. „Slovensku i svetu preukázal príklad nezlomnej kresťanskej odvahy, vernosti a múdrosti. Svojou tvorbou vtlačil výraznú pečať do slovenskej kultúry, zvlášť kresťanskej,“ podotkol Tadeusz Zasępa. Pri teto príležitosti vydal Biskupský úrad v Nitre zborník štúdií, príspevkov, esejí a spomienok o živote a diela kardinála Korca pod názvom "Svedok,Vyznávač, Mysliteľ ". Mons. Rábek vypracoval  do zborníka príspevok o vzťahu kardinála Korca k príslušníkom OS a OZ SR. Celé znenie príspevku je možné nájsť na našej stránke v časti "Príhovory".

Kardinál Ján Chryzostom Korec sa narodil sa 22. januára 1924 v Bošanoch. V roku 1939 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. V rokoch 1939-1950 študoval filozofiu a teológiu v Ružomberku, v Trnave a v Brne. V roku 1950 po likvidácii kláštorov bol internovaný v Jasove, Podolínci a Pezinku, odišiel do civilného života. Kňazskú vysviacku prijal tajne 1. októbra 1950. Biskupskú vysviacku prijal 24. augusta 1951 tajne z rúk biskup Pavla Hnilica. Konsekrácia sa uskutočnila na základe rozsiahlych fakúlt Svätého Otca Pia XII. pre naše krajiny. Do roku 1960 pracoval ako robotník, tajne vykonával biskupskú službu. V rokoch 1960 - 11. marca bol odsúdený pre vlastizradu na 12 rokov, bol väznený v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach. V roku 1968 po prepustení z väzenia sa opäť zapojil do obnovy náboženského života. V roku 1969 na audiencii u pápeža Pavla VI. dostal biskupské insígnie. Po návrate do vlasti naďalej pracoval ako robotník, naposledy ako opravár výťahov v Bratislave Petržalke. V rok 1990 pôsobil ako rektor Kňazského seminára v Bratislave a bol menovaný za nitrianskeho diecézneho biskupa. V roku 1991 bol menovaný pápežom Jánom Pavlom II. za kardinála. Od 15. júna 2005 bol apoštolským administrátorom Nitrianskej diecézy a 16. júla 2005 sa stal emeritným biskupom Nitrianskej diecézy.

Získal nasledovné ocenenia: 1986 Legum doctor University Notre Dame - Indiana, USA; 1992 Doctor of Humane Letters Honoris Causa Sacred Heart University Conecticut, mesto Bridgeport, USA; 1993 vyznamenanie Francúzskej republiky; 1993 Doctor of Humane Letters The Catholic University of America - Washington, USA; 1999 štátne vyznamenanie Rad Andreja Hlinku I. triedy;

Napísal nasledovné literárne diela: O pôvode človeka 1949, O kompetencii vied, Nad vznikom a vývojom života 1971, Záchrana v Kristovi 1982, Úvahy o človeku 1986, Vo svetle blahozvesti 1985, Kristov kňaz, O poslaní kňaza, Cirkev uprostred problémov, Cirkev v rozvoji - všetky 1987; Rok nad Posolstvom, Jánovo svedectvo, Nad Lukášovým evanjeliom, Ste svetlo sveta, Ježiš zďaleka i zblízka, Nad Starým zákonom, S úctou voči dejinám, Zápas Cirkvi od osvietenstva... Trojzväzkové dielo zaoberajúce sa ťažkým obdobím Cirkvi na Slovensku - Od barbarskej noci bolo preložené do poľštiny, taliančiny, nemčiny, angličtiny a francúzštiny. Veľká časť diel kardinála Korca počas bývalého režimu vyšla v samizdatoch a niektoré rukopisy sa dostali do zahraničia a vyšli knižne v Kanade u slovenských jezuitov v Cambridge, v Ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, v Rakúsku a v Poľsku.