Otvoril im rozum, aby pochopili Písma - zamyslenie na 16. týždeň v roku 2020
Lk 24,36n
Emauskí učeníci práve dorazili do Jeruzalema. Naradostení vydali svedectvo o stretnutí so vzkrieseným Kristom. Zrazu sa otočia a Ježiš stojí medzi nimi: Pokoj Vám....A tu začína príbeh učeníkov z Jeruzalema.
Ten Ježiš, ktorého poznali, s ktorým strávili 3 roky života sa postavil medzi nich so slovami pokoja. Ako zareagovali? „Poľakaní a zdesení domnievali sa, že vidia ducha.“ Zľakli sa Ho. Aký paradox: učeníkom už vydali svedectvo ženy, emauskí učeníci a teraz stál vzkriesený pred nimi. Pozdravil ich štandardným pozdravom a oni sa vydesili. Ježiš im ukázal ruky a nohy na dôkaz svojej identity. Spoznali Ho. A oni „od radosti ešte neverili“ (v.41). Toto je scéna ako z komédie. Dá sa neveriť od radosti? Zrejme áno, učeníci to práve dokázali. Aká radosť to musela byť – vidieť znova svojho Majstra. No sklamanie a bolesť z jeho smrti boli ešte príliš živou spomienkou. Už sa chceli radovať, ale ničomu nerozumeli. Bol tam strach. Čo ak toto nie je realita? Sme šťastní, chceme veriť, ale......sklamanie, ktoré sme zažili v piatok, keď bol Majster ukrižovaný, bolo príliš veľké. No srdcia im išli vyskočiť z hrude od radosti. Áno, je to On, je vzkriesený....Čo to má všetko znamenať?
Na túto situáciu Ježiš reaguje podobne ako v prípade emauských učeníkov: v 44. „Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, že sa musí splniť čo je o mne napísané v Mojžišovi, prorokoch a žalmoch. Vtedy OTVORIL IM ROZUM, ABY POCHOPILI PÍSMA“. Podobne ako Emauských, aj Jeruzalemských učeníkov Ježiš privádza k Písmam. Pochopenie Písem a viera v Slovo je základom celého kresťanského života.
Do cirkví sa vkrádajú nepozornosť, nesústredenosť, ľahostajnosť. Potom prichádza povrchnosť, kompromisy a kresťania strácajú svoju silu. Niekedy poznajú biblické príbehy, ale nechápu ich hlbší zmysel. Ježiš učeníkom otvára rozum, aby POCHOPILI Písma. Nestačilo že sa im ukázal vzkriesený, bolo nutné, aby chápali Písma. Tým začína finálna fáza prípravy na ich poslanie.
A poučenie pre nás? Nestačí mať náboženský zážitok. Zážitky rýchlo vyprchajú a čo nám po nich ostane? Nestačí zažiť vypočutú modlitbu, nestačí zažiť božiu blízkosť počas bohoslužieb alebo pri spievaní náboženských piesní. Nutné je chápať Písma. Ľudia, ktorí tomuto nerozumejú sa po čase vracajú späť do starých koľají. Keď náboženský zážitok vyprchá, keď sa vráti život do normálu zisťujú, že potrebujú ďalší. A potom ďalší a nakoniec zistia, že zážitky nemajú moc zmeniť ich životy ani im neprinášajú trvalú slobodu. Dôraz totiž nemá byť položený na duchovnom zážitku, ale na poznaní Písma.
Náboženské skúsenosti chápeme v plnosti len na základe poznania Písma. Ježišove slová sú adresované všetkým učeníkom: Ak zostanete v mojom slove, ste moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (J 8, 31-32)
Platí táto rovnica: zostávať v Slove + poznanie pravdy = sloboda. Nevyslobodí ťa pravda, ktorú čítaš, ale len pravda, ktorú SPOZNÁŠ.
Krátke zhrnutie: emauskí učeníci nás učia veriť všetkému, jeruzalemskí učeníci nás učia zostávať v Slove a chápať Písma.
Emauskí učeníci práve dorazili do Jeruzalema. Naradostení vydali svedectvo o stretnutí so vzkrieseným Kristom. Zrazu sa otočia a Ježiš stojí medzi nimi: Pokoj Vám....A tu začína príbeh učeníkov z Jeruzalema.
Ten Ježiš, ktorého poznali, s ktorým strávili 3 roky života sa postavil medzi nich so slovami pokoja. Ako zareagovali? „Poľakaní a zdesení domnievali sa, že vidia ducha.“ Zľakli sa Ho. Aký paradox: učeníkom už vydali svedectvo ženy, emauskí učeníci a teraz stál vzkriesený pred nimi. Pozdravil ich štandardným pozdravom a oni sa vydesili. Ježiš im ukázal ruky a nohy na dôkaz svojej identity. Spoznali Ho. A oni „od radosti ešte neverili“ (v.41). Toto je scéna ako z komédie. Dá sa neveriť od radosti? Zrejme áno, učeníci to práve dokázali. Aká radosť to musela byť – vidieť znova svojho Majstra. No sklamanie a bolesť z jeho smrti boli ešte príliš živou spomienkou. Už sa chceli radovať, ale ničomu nerozumeli. Bol tam strach. Čo ak toto nie je realita? Sme šťastní, chceme veriť, ale......sklamanie, ktoré sme zažili v piatok, keď bol Majster ukrižovaný, bolo príliš veľké. No srdcia im išli vyskočiť z hrude od radosti. Áno, je to On, je vzkriesený....Čo to má všetko znamenať?
Na túto situáciu Ježiš reaguje podobne ako v prípade emauských učeníkov: v 44. „Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, že sa musí splniť čo je o mne napísané v Mojžišovi, prorokoch a žalmoch. Vtedy OTVORIL IM ROZUM, ABY POCHOPILI PÍSMA“. Podobne ako Emauských, aj Jeruzalemských učeníkov Ježiš privádza k Písmam. Pochopenie Písem a viera v Slovo je základom celého kresťanského života.
Do cirkví sa vkrádajú nepozornosť, nesústredenosť, ľahostajnosť. Potom prichádza povrchnosť, kompromisy a kresťania strácajú svoju silu. Niekedy poznajú biblické príbehy, ale nechápu ich hlbší zmysel. Ježiš učeníkom otvára rozum, aby POCHOPILI Písma. Nestačilo že sa im ukázal vzkriesený, bolo nutné, aby chápali Písma. Tým začína finálna fáza prípravy na ich poslanie.
A poučenie pre nás? Nestačí mať náboženský zážitok. Zážitky rýchlo vyprchajú a čo nám po nich ostane? Nestačí zažiť vypočutú modlitbu, nestačí zažiť božiu blízkosť počas bohoslužieb alebo pri spievaní náboženských piesní. Nutné je chápať Písma. Ľudia, ktorí tomuto nerozumejú sa po čase vracajú späť do starých koľají. Keď náboženský zážitok vyprchá, keď sa vráti život do normálu zisťujú, že potrebujú ďalší. A potom ďalší a nakoniec zistia, že zážitky nemajú moc zmeniť ich životy ani im neprinášajú trvalú slobodu. Dôraz totiž nemá byť položený na duchovnom zážitku, ale na poznaní Písma.
Náboženské skúsenosti chápeme v plnosti len na základe poznania Písma. Ježišove slová sú adresované všetkým učeníkom: Ak zostanete v mojom slove, ste moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (J 8, 31-32)
Platí táto rovnica: zostávať v Slove + poznanie pravdy = sloboda. Nevyslobodí ťa pravda, ktorú čítaš, ale len pravda, ktorú SPOZNÁŠ.
Krátke zhrnutie: emauskí učeníci nás učia veriť všetkému, jeruzalemskí učeníci nás učia zostávať v Slove a chápať Písma.