Pamätaj, podporuj, konaj
- Autor: Ústredie EPS
- Foto: Ján ALCNAUER
- Dátum: 20.11.2025
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
Dňa 16. novembra 2025 sa v evanjelickom a.v. chráme Božom v Liptovskom Mikuláši konala ekumenická pietna spomienka pri príležitosti Svetového dňa pamiatky obetí dopravných nehôd, ktorú pravidelne organizuje Úrad ekumenickej pastoračnej služby MV SR (ÚEPS MV SR), pod vedením riaditeľa, plk. Mgr. Milana PETRULU. Ekumenickému spoločenstvu , za účasti protokolárnych hostí, hasičov, policajtov, zdravotníkov, záchranárov, duchovných ÚEPS MV SR, duchovných EPS rezortov obrany, spravodlivosti a financií, zvesťou slova Božieho poslúžil generálny duchovný OS a OZ SR, plk. Mgr. Viktor SABO, PhD.
Ján 12,24: „Veru, veru, hovorím vám: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto nenávidí svoj život na tomto svete, zachová ho pre večný život.“
Drahí protokolárni hostia, bratia a sestry, milí televízni diváci, naši „anjeli“ - policajti, hasiči, záchranári, zdravotníci, duchovní. Keď nám na semafóre zasvieti červená, musíme zastať. Nie – mali by sme, ale musíme. Tak kážu pravidlá cestnej premávky. Každý musí zastať. Priznám sa, „na červenej“ som niekedy netrpezlivý. Premýšľam, čo všetko by som mohol stihnúť, či neprídem neskoro, čo nestihnem. Je lepšie zastať a počkať. Je lepšie vidieť pred sebou červené svetlo svietiť ako ho vidieť za sebou blikať. Keď to svetlo červené alebo aj modré za mnou bliká, niečo je zle, niekde sa niečo stalo. Stalo sa, došlo asi k dopravnej nehode. Stalo sa, možno aj to, že niekto pri nej zomrel... Stalo sa a už sa neodstane. Niekto možno nedodržal pravidlá cestnej premávky, možno nezastal na červenej, možno sa ponáhľal, možno si čítal SMS na mobile, možno od únavy dostal mikrospánok. Stalo sa....
V úcte a piete, v kresťanskej a občianskej zodpovednosti chceme dnes nielen spomínať v štatistikách - ako a koľko ľudí zahynulo na cestách pri dopravných nehodách, ale chceme si každý osobne uvedomiť svoju zodpovednosť na cestách.
Pane odpusť mi, že jazdím rýchlo, že som agresívny, že sa ponáhľam, keď sa nezobudím skôr, že si myslím, že si môžem jazdiť ako chcem, keď mám auto s modernými bezpečnostnými systémami.
Ako som už povedal. Keď nám červená a modrá farba zabliká v spätnom zrkadle, je zle. Buďme vtedy nápomocní, vytvorme uličku záchrany, pretože prilietajú anjeli, anjeli bez krídel.
Milí policajti, hasiči, záchranári, dobrovoľníci, lekári - vďaka Vám za to, že ste pre nás uličkou záchrany. Nádejou, že opäť niekto začal dýchať, posolstvom, že to, čo robíte je vaša služba. Robíte to srdcom, lebo inak to nejde. Duchovní rezortu MVSR, neraz oznamujete aj smutné a zlé správy: „Váš syn, dcéra, manžel alebo manželka, malé dieťa tragicky zahynulo pri dopravnej nehode“ .....
Keby sa každý z vás, kto zasahoval pri dopravnej nehode a stretol sa aj s tým, že už nemohol pomôcť zachrániť ľudský život, keby sa každý z vás postavil tu v kostole k mikrofónu a povedal by svoj príbeh, boli by to kázne, ktoré by sme potrebovali počuť. Boli by to slová, ktoré by boleli. Výzvy - ľudia zastavte sa, zamyslite sa nad sebou pred tým ako sadnete za volant....
Veľká vďaka vám, naši anjeli bez krídel....
Dnes potrebujeme vzájomné odpustenie. Potrebujeme sa zjednotiť. Dnes je medzinárodný deň obetí dopravných nehôd, dnešný deň je aj dňom odprosenia. Dnes popoludní sa v ekumenickom duchu v Bratislave stretnú predstavitelia cirkví a náboženských spoločenstiev v jednote, aby prosili za odpustenie, ktoré nás pozýva k vnútornému obráteniu. K láske a zjednoteniu.
Drahí bratia a sestry, každý z nás je v tomto svete zrnkom, ktoré je sem zasadené. Pán Ježiš Kristus ľudský život prirovnáva tiež k pšeničnému zrnu. Čo tým myslí?
Každý z nás potrebuje myslieť nielen na seba a svoje potreby ale máme tu aj potreby, pravidlá a systém, ktorý musíme dodržiavať všetci. Ak evanjelista Ján hovorí o odumretom zrne, hovorí - nemysli len na seba, ale odumri, toleruj, staň sa zodpovedným aj za druhých okolo seba. Lebo našim cieľom je naplniť dni životom a nie život dňami. Toto je poslanie zrnka. Odumrieť, teda naplniť dni životom pre druhých, blížnych a blízkych, lebo až vtedy začne mať podmienky na zakorenenie a rast. Len vtedy z neho vyrastie klas.
Potrebujeme sa navzájom počúvať a načúvať si. To je azda najväčším umením 21. storočia. V rodinách, v cirkvi, v spoločnosti, vo svete. Sme nepatrnými zrnkami v tomto svete, ale keď vyrastieme, sme krásnym poľom úrody. Mám rád pohľad na zlaté polia klasov, ktoré vietor ohýba sem a tam. Vidím ako tie klasy pri sebe spolu držia. A vidím aj dva-tri klasy vedľa na poľnej ceste, ktoré vietor náporom ohne k zemi a tieto klasy nevydajú úrodu.
Odumrieť v biblickom slovníku neznamená nedopriať si, alebo byť obmedzovaný. Znamená to myslieť aj na potreby blížneho. Boh tak miloval svet, že odumrel, zomrel na kríži. Tá červená krv, nás ako “červená“ na „Golgotskom semafóre“ zastaví raz všetkých. Človeče zastav sa a premýšľaj. Dnešná predposledná nedeľa cirkevného roka, nás núti zamyslieť sa nad posledným súdom.
Áno, každý z nás tam príde. Každý sa postaví pred Stvoriteľa, Hospodina. Každý. Ale úžasné je to, koho tam budeš mať za obhajcu. Kto povie o tebe, milá sestra a brat, ty si môj, moja, za teba som zomrel na kríži, bol som v tvojich životných skúškach a krížoch a ty si mi bol verný. Áno, zastavil si sa včas „na červenú“ pod krížom a dal si sa na ceste životom sprevádzať mnou. Milujem ťa, dieťa moje, vojdi v radosť nebeského Otca. Zachoval si si život pre večný život, lebo si ho vložil do mojich rúk. Vtedy prichádza svetlo zelenej farby. Raz každému kto na „Golgotskom semafóre“ zastaví na červenú, zasvieti aj zelená, večne zelená.
Bol si kresťan praktizujúci. Žil si zodpovedne a svojou vierou si svedčil v rodine, v práci, v zamestnaní, v službe.Vydal si bohatú úrodu klasu, z ktorého sa môže v tomto svete siať ďalej. Nebol si modliaci sa len v kostole a chráme. Bol si modliaci sa pri dopravnej nehode, keď tvoje ruky oživovali človeka, bol si modliaci sa tam, keď bolo potrebné pomôcť mladej rodine pri požiari rodinného domu, bol si modliaci sa v horách, keď si vo vetre stúpal k zúfalému turistovi, bol si modliaci sa vo svojej kancelárii, keď som tvoje slzy po akcii zotieral z tvojich líc a ja som ťa len počúval.
Áno milí bratia a sestry. Boh je s nami. Boh je aj s vami pozostalými, ktorí ste prišli o milovanú osobu pri dopravnej nehode. Viem, že na tie mnohé otázky prečo?... prečo prišla smrť tak rýchlo a nekompromisne nám zobrala človeka doslova spred očí?, bez akéhokoľvek varovania či možnosti rozlúčky ..., ťažko dať odpoveď.
Čas veľmi rýchlo beží a ľudský život je naplnený mnohou prácou, námahou, trápením, radosťami. Sú však chvíle, keď všetko odložíme, zastavíme sa a v utíšení premýšľame nad tajomstvom života a jeho zmyslom, nad smrťou i večnosťou. Tak ako aj dnes.
Buďme poľom krásnych plných klasov jeden pre druhého. Buďme zodpovední na cestách. Buďme zodpovední aj na ceste života. Zastavme sa a pozrime na Pána Ježiša. On hovorí - Za teba som sa dal pribiť na kríž, zastav sa. Ja som vstal z mŕtvych, aj tebe zasvieti raz zelená. Cieľ - Nebeská otčina.
Amen
Ján 12,24: „Veru, veru, hovorím vám: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto nenávidí svoj život na tomto svete, zachová ho pre večný život.“
Drahí protokolárni hostia, bratia a sestry, milí televízni diváci, naši „anjeli“ - policajti, hasiči, záchranári, zdravotníci, duchovní. Keď nám na semafóre zasvieti červená, musíme zastať. Nie – mali by sme, ale musíme. Tak kážu pravidlá cestnej premávky. Každý musí zastať. Priznám sa, „na červenej“ som niekedy netrpezlivý. Premýšľam, čo všetko by som mohol stihnúť, či neprídem neskoro, čo nestihnem. Je lepšie zastať a počkať. Je lepšie vidieť pred sebou červené svetlo svietiť ako ho vidieť za sebou blikať. Keď to svetlo červené alebo aj modré za mnou bliká, niečo je zle, niekde sa niečo stalo. Stalo sa, došlo asi k dopravnej nehode. Stalo sa, možno aj to, že niekto pri nej zomrel... Stalo sa a už sa neodstane. Niekto možno nedodržal pravidlá cestnej premávky, možno nezastal na červenej, možno sa ponáhľal, možno si čítal SMS na mobile, možno od únavy dostal mikrospánok. Stalo sa....
V úcte a piete, v kresťanskej a občianskej zodpovednosti chceme dnes nielen spomínať v štatistikách - ako a koľko ľudí zahynulo na cestách pri dopravných nehodách, ale chceme si každý osobne uvedomiť svoju zodpovednosť na cestách.
Pane odpusť mi, že jazdím rýchlo, že som agresívny, že sa ponáhľam, keď sa nezobudím skôr, že si myslím, že si môžem jazdiť ako chcem, keď mám auto s modernými bezpečnostnými systémami.
Ako som už povedal. Keď nám červená a modrá farba zabliká v spätnom zrkadle, je zle. Buďme vtedy nápomocní, vytvorme uličku záchrany, pretože prilietajú anjeli, anjeli bez krídel.
Milí policajti, hasiči, záchranári, dobrovoľníci, lekári - vďaka Vám za to, že ste pre nás uličkou záchrany. Nádejou, že opäť niekto začal dýchať, posolstvom, že to, čo robíte je vaša služba. Robíte to srdcom, lebo inak to nejde. Duchovní rezortu MVSR, neraz oznamujete aj smutné a zlé správy: „Váš syn, dcéra, manžel alebo manželka, malé dieťa tragicky zahynulo pri dopravnej nehode“ .....
Keby sa každý z vás, kto zasahoval pri dopravnej nehode a stretol sa aj s tým, že už nemohol pomôcť zachrániť ľudský život, keby sa každý z vás postavil tu v kostole k mikrofónu a povedal by svoj príbeh, boli by to kázne, ktoré by sme potrebovali počuť. Boli by to slová, ktoré by boleli. Výzvy - ľudia zastavte sa, zamyslite sa nad sebou pred tým ako sadnete za volant....
Veľká vďaka vám, naši anjeli bez krídel....
Dnes potrebujeme vzájomné odpustenie. Potrebujeme sa zjednotiť. Dnes je medzinárodný deň obetí dopravných nehôd, dnešný deň je aj dňom odprosenia. Dnes popoludní sa v ekumenickom duchu v Bratislave stretnú predstavitelia cirkví a náboženských spoločenstiev v jednote, aby prosili za odpustenie, ktoré nás pozýva k vnútornému obráteniu. K láske a zjednoteniu.
Drahí bratia a sestry, každý z nás je v tomto svete zrnkom, ktoré je sem zasadené. Pán Ježiš Kristus ľudský život prirovnáva tiež k pšeničnému zrnu. Čo tým myslí?
Každý z nás potrebuje myslieť nielen na seba a svoje potreby ale máme tu aj potreby, pravidlá a systém, ktorý musíme dodržiavať všetci. Ak evanjelista Ján hovorí o odumretom zrne, hovorí - nemysli len na seba, ale odumri, toleruj, staň sa zodpovedným aj za druhých okolo seba. Lebo našim cieľom je naplniť dni životom a nie život dňami. Toto je poslanie zrnka. Odumrieť, teda naplniť dni životom pre druhých, blížnych a blízkych, lebo až vtedy začne mať podmienky na zakorenenie a rast. Len vtedy z neho vyrastie klas.
Potrebujeme sa navzájom počúvať a načúvať si. To je azda najväčším umením 21. storočia. V rodinách, v cirkvi, v spoločnosti, vo svete. Sme nepatrnými zrnkami v tomto svete, ale keď vyrastieme, sme krásnym poľom úrody. Mám rád pohľad na zlaté polia klasov, ktoré vietor ohýba sem a tam. Vidím ako tie klasy pri sebe spolu držia. A vidím aj dva-tri klasy vedľa na poľnej ceste, ktoré vietor náporom ohne k zemi a tieto klasy nevydajú úrodu.
Odumrieť v biblickom slovníku neznamená nedopriať si, alebo byť obmedzovaný. Znamená to myslieť aj na potreby blížneho. Boh tak miloval svet, že odumrel, zomrel na kríži. Tá červená krv, nás ako “červená“ na „Golgotskom semafóre“ zastaví raz všetkých. Človeče zastav sa a premýšľaj. Dnešná predposledná nedeľa cirkevného roka, nás núti zamyslieť sa nad posledným súdom.
Áno, každý z nás tam príde. Každý sa postaví pred Stvoriteľa, Hospodina. Každý. Ale úžasné je to, koho tam budeš mať za obhajcu. Kto povie o tebe, milá sestra a brat, ty si môj, moja, za teba som zomrel na kríži, bol som v tvojich životných skúškach a krížoch a ty si mi bol verný. Áno, zastavil si sa včas „na červenú“ pod krížom a dal si sa na ceste životom sprevádzať mnou. Milujem ťa, dieťa moje, vojdi v radosť nebeského Otca. Zachoval si si život pre večný život, lebo si ho vložil do mojich rúk. Vtedy prichádza svetlo zelenej farby. Raz každému kto na „Golgotskom semafóre“ zastaví na červenú, zasvieti aj zelená, večne zelená.
Bol si kresťan praktizujúci. Žil si zodpovedne a svojou vierou si svedčil v rodine, v práci, v zamestnaní, v službe.Vydal si bohatú úrodu klasu, z ktorého sa môže v tomto svete siať ďalej. Nebol si modliaci sa len v kostole a chráme. Bol si modliaci sa pri dopravnej nehode, keď tvoje ruky oživovali človeka, bol si modliaci sa tam, keď bolo potrebné pomôcť mladej rodine pri požiari rodinného domu, bol si modliaci sa v horách, keď si vo vetre stúpal k zúfalému turistovi, bol si modliaci sa vo svojej kancelárii, keď som tvoje slzy po akcii zotieral z tvojich líc a ja som ťa len počúval.
Áno milí bratia a sestry. Boh je s nami. Boh je aj s vami pozostalými, ktorí ste prišli o milovanú osobu pri dopravnej nehode. Viem, že na tie mnohé otázky prečo?... prečo prišla smrť tak rýchlo a nekompromisne nám zobrala človeka doslova spred očí?, bez akéhokoľvek varovania či možnosti rozlúčky ..., ťažko dať odpoveď.
Čas veľmi rýchlo beží a ľudský život je naplnený mnohou prácou, námahou, trápením, radosťami. Sú však chvíle, keď všetko odložíme, zastavíme sa a v utíšení premýšľame nad tajomstvom života a jeho zmyslom, nad smrťou i večnosťou. Tak ako aj dnes.
Buďme poľom krásnych plných klasov jeden pre druhého. Buďme zodpovední na cestách. Buďme zodpovední aj na ceste života. Zastavme sa a pozrime na Pána Ježiša. On hovorí - Za teba som sa dal pribiť na kríž, zastav sa. Ja som vstal z mŕtvych, aj tebe zasvieti raz zelená. Cieľ - Nebeská otčina.
Amen
