Pastiersky list ordinára k Vianociam 2003
Milí bratia a sestry, vážení priatelia!
Počas niekoľkých mesiacov jestvovania Ordinariátu OS a OZ som mal možnosť viacerých z Vás osobne stretnúť pri návštevách v posádkach, počas púte do Lurdov alebo do Čenstochovej či na Levoču, na riaditeľstvách polície a na policajných školách, ale aj pri Vašej ochotnej službe v rámci zabezpečovania návštevy Svätého Otca. S členmi záchranných zborov som sa mal možnosť stretnúť pri oslavách sviatku sv. Floriána alebo na staniciach horskej služby. S niektorými predstaviteľmi colnej služby v deň sv. Matúša, patróna colníkov, s pracovníkmi ZVJS na Vašich pracoviskách, z príležitosti sviatku sv. Michala v Trenčíne a zástupcov takmer všetkých zložiek patriacich do duchovnej starostlivosti Ordinariátu som mal možnosť pozdraviť 2. novembra po sv. omši, ktorú som slávil za všetkých zosnulých z jednotlivých rezortov. Na základe týchto stretnutí môžem mnohých z Vás osloviť ako priateľov a dúfam, že ani ja už nie som pre Vás anonymnou osobou. Aj keď sa tieto moje riadky dostanú do rúk mnohých, s ktorými sa ešte osobne nepoznáme, predsa môžete predpokladať, že Vám píše niekto, kto sa prostredníctvom Vašich kolegov už trochu oboznámil s Vašim životom a s Vašimi problémami a v týchto súvislostiach Vášho života sa snaží slúžiť Vám v oblasti vzťahu k Bohu.
Biskup ako nástupca apoštolov je duchovným pastierom ľudí, ktorých mu Boh zveril cez Cirkev. Ja som dostal na starosť Vás, čo patríte do ozbrojených síl a ozbrojených zborov. Považujem za potrebné osloviť Vás pri významnejších príležitostiach. Keďže sa nemôžeme niekde všetci stretnúť, robím to prostredníctvom otvoreného listu. Vzhľadom na to, že Vám ho píšem ako Váš duchovný pastier, sa takýto list biskupa nazýva „ pastiersky list“.
Čo je dôvodom tohto listu? Je to snaha povzbudiť Vás ku kresťanskému prežívaniu veľmi významných období cirkevného roka, a to Adventu a Vianoc. Slovo „Advent“ má latinský pôvod a znamená „príchod“. Počas štyroch adventných týždňov si pripomíname dlhé obdobie očakávania ľudstva na príchod Vykupiteľa. Pomocou textov zo Starého zákona, najmä z prorokov, poznávame ako Boh postupne pripravoval cestu svojmu Synovi. Táto príprava vyvrcholila pôsobením Jána Krstiteľa a Pannou Máriou, ktorá pri zvestovaní dala súhlas s Božím plánom a stala sa Matkou Božieho Syna. Advent je aj časom radostnej duchovnej prípravy na slávenie prvého príchodu Ježiša Krista, Jeho narodenia. No, súčasne nás pobáda myslieť na druhý Kristov príchod , keď príde ako Kráľ vesmíru a Sudca živých i mŕtvych na konci čias. Je veľmi dôležité, aby nás pri tomto svojom slávnom príchode našiel Kristus pripravených, bez hriechu a bohatých na dobré skutky, aby nás mohol odmeniť večným životom. Keď takto chápeme význam Adventu, potom je potrebné, aby sme v tomto čase venovali väčší priestor čítaniu Svätého písma alebo jeho počúvaniu pri bohoslužbách, osobnej ale i rodinnej modlitbe, aby sme sa dobre pripravili na predvianočnú spoveď a prijali sme sviatosť pokánia ako veľký dar Božieho odpustenia a možnosť nového začiatku. Čas Adventu s celou svojou atmosférou dlhých večerov a predvianočnej nálady je veľmi priaznivou dobou na prehĺbenie našich vzťahov v rodine. Posedenie a rozhovor pri adventnom venci, slávenie niektorých sviatkov , ako je sv. Mikuláš, spoločná modlitba či účasť na bohoslužbách, ale aj vzájomné prejavy pomoci a služby, zmierenie a odpustenie – to všetko by malo upevniť naše rodinné putá, vzájomnú lásku.
Advent je však aj časom prípravy na slávenie sviatkov Kristovho narodenia – Vianoc. S blížiacimi sa Vianocami sa stále viac zameriavame na materiálne zabezpečenie ich slávenia, hlavne na darčeky, ktoré očakávame alebo ktoré my máme pripraviť. Atmosféra v masmédiách, reklama a spôsob správania sa ľudí v našom prostredí nám vnucuje skomercionalizované Vianoce – akoby ich šťastné prežitie záviselo jedine od vecí, ktoré budú pod stromčekom. Slávenie takých sviatkov ako sú Vianoce iste nesie so sebou aj potrebnú materiálnu prípravu, najmä v rodinách. Skutočnosť, že Boh nám na prvé Vianoce prejavil svoju štedrosť a dal nám ten najväčší dar, svojho vlastného Syna, nás oprávnene podnecuje k tomu, aby sme aj my boli štedrí voči druhým, zvlášť voči deťom, voči chudobným a núdznym, voči tým, ktorých máme radi. To však neznamená, že sa máme zháňať za prehnanými materiálnymi darmi a živiť aj v deťoch predstavu, že na tieto sviatky majú očakávať všetko čo sa im zažiada. Namiesto jednostranného konzumného zamerania je oveľa zmysluplnejšie zameriavať sa – a viesť k tomu aj deti – na rozličné služby, ktoré môžu priniesť radosť druhým: návšteva chorých a starých, obdarovanie chudobných, najmä detí, ktorých rodičia sú nezamestnaní, alebo sú inak zanedbané a bez lásky. Mal by som však pre Vás aj jeden typ na vianočný darček. Už tri roky vychádza na Slovensku Sväté písmo vo forme časopisu, s peknými ilustráciami a komentármi, pod názvom „ Sväté Písmo pre každého“. Objednajte si ho pre seba i pre svojich blízkych ( je možné si kúpiť aj doteraz už vydané časti) vo vydavateľstve Don Bosco, Miletičova 7, 821 O8 Bratislava. Vrcholom slávenia Vianoc v rodine je „štedrá večera“. Koľkým ľuďom zostáva na celý život zážitok rodiny, zhromaždenej v láske a radosti okolo štedrovečerného stola! Vytvorme v našich rodinách dôstojný priestor pre toto slávenie. Zíďme sa spolu v stanovenú hodinu, začnime spoločnou modlitbou, napríklad „Anjel Pána“, ktorou si pripomíname vtelenie a narodenie Božieho Syna z Panny Márie; zo Svätého písma si prečítajme časť o Ježišovom narodení ( Lk 2, 1 – 20 ). Je pekným zvykom, že otec rodiny povie krátky príhovor a zaželá všetkým radostné a požehnané sviatky Božieho narodenia. Nasleduje večera podľa miestnych či rodinných zvyklostí. Kristovo poníženie sa do chudoby betlehemských jasieľ vyvoláva obdiv a nehu, čo sa od dávna prejavuje vo vianočných spevoch. Rodinnú vianočnú atmosféru celkom iste umocní spoločné spievanie kolied, alebo – tam, kde je to zvykom – návštevy príbuzných a známych so spevom kolied a s vianočnými vinšami. Kresťanské Vianoce však nie sú iba spomienkou na dávnu udalosť. Táto udalosť Kristovho narodenia sa stáva medzi nami prítomnou pri slávení svätej omše. Preto účasť na polnočnej omši alebo na omši vo dne by mala byť najdôležitejšou súčasťou nášho slávenia Vianoc. Tu počúvame radostné posolstvo o Kristovom narodení, tu je v podobe chleba, premeneného mocou Jeho slov, medzi nami ten istý Ježiš Kristus, ktorý ležal pred pastiermi v jasličkách, tu ho môžeme prijímať do čistého srdca - toho, ktorý sa i z lásky k nám a pre našu spásu ponížil do betlehemskej maštale. Vianoce nesú však so sebou aj veľký program. Spev anjelov nad Betlehemom: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ , je pozvaním aj pre každého z nás, aby sme sa snažili o taký život, ktorý by bol na Božiu oslavu a aby sme prinášali ľuďom opravdivý pokoj. Ten pokoj, ktorý nám priniesol Kristus svojím narodením, ale i celým svojím životom, smrťou na kríži a zmŕtvychvstaním. To je pokoj, vyplývajúci z istoty Božej zachraňujúcej lásky, z prijímania a uskutočňovania Božej vôle. Podmienkou tohto pokoja je úprimná láska k blížnemu, odpustenie a zmierenie, nezištná pokora.
Takto prežitý Advent a Vianoce úprimne želám každému a každej z Vás, Vašim rodinám i Vašim blízkym. Zvlášť želám vnútornú radosť z narodenia Spasiteľa a Jeho pokoj všetkým Vám, ktorí budete práve na Vianoce v službe – a najmä Vám, čo ste aj priestorovo vzdialení od svojich najbližších. Myslím najmä na Vás, čo si plníte svoje povinnosti v mierových misiách v Eritrei, na Golánskych Výšinách, na Cypre, v Kosove a v Iraku. Uisťujem všetkých Vás, že počas Vianoc budem duchovne blízky každému z Vás a budem za Vás i za Vaše rodiny obetovať polnočnú svätú omšu. Tam, kde sú už medzi Vami kňazi Ordinariátu , môžete počas Adventu i Vianoc počítať s ich duchovnou službou.
Milostiplné a pokojné Vianoce a požehnaný nový rok Vám všetkým zo srdca želá a od všemohúceho Boha vyprosuje Váš + František R á b e k , biskup – ordinár OS a OZ SR
